Synonymá slova "vlã ã ã daã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 12 výsledkov (1 strana)
-
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu
sila 1. schopnosť podávať telesný al. duševný výkon: telesná, duševná sila; napäť všetky svoje sily • energia: vynaložiť na niečo veľa energie; čerpať energiu odniekiaľ, mrhať energiou • činorodosť: byť plný sily, činorodosti • elán: nadobudnúť znova životný elán • vláda (telesná sila): telo leží bez vlády • kniž. potencia: tvorivá potencia umelca
2. zdroj pohybu • energia: vodná, parná sila, energia
3. vysoký stupeň účinnosti: sila vôle, lásky • intenzita: nízka intenzita zvuku; intenzita slnečného žiarenia • moc (prirodzená sila): liečivá moc vody, prírody • veľkosť: veľkosť citu • hĺbka: hĺbka žiaľu
4. p. zamestnanec
vláda 1. najvyšší výkonný orgán štátnej moci a správy: vláda republiky, zostaviť vládu • kabinet: britský kabinet
2. spravovanie štátu, krajiny; rozhodujúce postavenie: boj o vládu; za vlády Svätopluka • moc: ujať sa moci, uchopiť moc • panstvo: panstvo Turkov na Slovensku • nadvláda (rozhodujúci vplyv): vyslobodiť sa z koloniálnej nadvlády
3. p. sila 1
panovať 1. vykonávať vládu nad niekým • vládnuť: za panovania, vládnutia kniežaťa Rastislava • kraľovať (panovať ako kráľ) • cárovať (panovať ako cár) • hovor. vladáriť • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom): bašoval v krajine už dlhý čas • expr. tróniť (byť pevne usadený): v predsedníckom kresle tróni už desať rokov • kniž. zastar. vládať
2. kniž. byť všeobecne rozšírený al. platný, bežný • vládnuť • byť: v domove panuje, vládne, je prísna disciplína • jestvovať • existovať: jestvujúca, existujúca spoločenská situácia • prevládať • prevažovať • dominovať (mať prevahu): prevláda, prevažuje medzi nimi optimizmus; dominujú tu dubové lesy
stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého
2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel
3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť
vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať
2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň
3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť
vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiť • môcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačí • dokázať • postačiť • vystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnými • zastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvo • arch. dolieť • ľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiť • zastar. vládať sa (Tajovský)
vládať2 1. p. vládnuť 1 2. p. vlastniť
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
vlastniť byť majiteľom niečoho • mať: vlastní dom, pozemok; má vlastný podnik, kapitál • zastar. vládnuť • kniž. zastar. vládať: vládol niekoľkými roľami; zemianstvo kedysi vládalo statkami