Synonymá slova "viň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 169 výsledkov (2 strán)

  • priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešokprehrešeniepoklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešeniezastar. prestúpenieprevinenie (vina vôbec): dopustiť sa previneniadelikt (trestný čin): majetkový deliktvina: priznať vinukniž. prečin: potrestať niekoho za prečin


    vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinuprevinenie: dopustiť sa previneniaprehrešenieprehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniupriestupok (menšie previnenie): dopravný priestupokpoklesok: morálny poklesokhriech: pykať za hriechydelikt: majetkový deliktkniž. prečin: spáchať prečin


    vinár odborník vo vinárstve • hovor. vincúr


    reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleňstravovňa: chodiť na obedy do stravovnepohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvozastar. reštauranthostinechovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • kolibačárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufetbarbistrosnackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

    p. aj hostinec, jedáleň


    vináreň pohostinský podnik, kde sa podáva najmä víno: sedieť vo vinárniviecha (vináreň s predajom vína z vlastnej úrody): bratislavské viechypivnica (vináreň v miestnosti pod zemou): vínna pivnica


    vinárnik majiteľ vinárne • viechár (majiteľ viechy)


    vínce p. víno


    víno alkoholický nápoj z hrozna: červené, dezertné víno, ovocné víno, opiť sa vínomexpr.: vínkovínce


    vincúr p. vinár


    vinný (v mennom tvare i vinen) ktorý sa previnil; svedčiaci o tom (op. nevinný): cíti sa vinný, vinenhovor. vinovatý: ty si za to vinovatýkniž. previnilý (ukazujúci previnenie): previnilý pohľad


    nálepka lístok (s textom, označením) na naliepanie: batožinové nálepkyetiketavineta (nálepka s udaním obsahu): etiketa, vineta na fľašištítok (nálepka s menom, nápisom a pod.): štítok na dverách, na zošitesamolepka (nálepka s lepidlom na rube)


    vineta p. nálepka


    vinič drevnatá ovíjavá rastlina rodiaca hrozno: pestovať viničhovor. hrozno: sadiť hrozno


    vinica p. vinohrad


    vinohrad pozemok, na ktorom sa pestuje vinič: zakladať vinohradvinica: pracovať vo vinici


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    viniť p. obviňovať


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvorauhol: v jednom uhle stôl, v druhom pechovor. zastar. vinkeľ

    2. p. kraj1 2


    vinkeľ p. kút 1


    vínko p. víno


    vinník kto je vinný, kto sa previnil: stíhať vinníka; hlavný vinník nešťastiaprevinilec: mladistvý previnilecdelikvent (kto spáchal delikt): potrestať delikventovhovor. expr. hriešnik: nepolepšiteľný hriešnik


    pre (koho, čo) 1. vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv.: skrzskrze (koho, čo): pre, skrz(e) chorobu neprišielzastar. kroz (Hviezdoslav)v dôsledku (čoho): v dôsledku zvýšenia hladiny prestali premávať lodenásledkom (čoho): následkom dlhotrvajúcich dažďov boli cesty rozmočenévďaka (čomu; vyjadruje kladné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na priaznivý výsledok deja): nominovali ho vďaka dobrým výkonomvinou (čoho; vyjadruje záporné hodnotenie okolnosti pôsobiacej na nepriaznivý výsledok deja): prehrali vinou slabšieho začiatkunespráv. kvôli

    2. vyjadruje prospech • kvôli (komu, čomu)za (koho, čo): obetuje sa pre deti, kvôli deťom, za deti


    vinou p. pre 1


    vinovatý p. vinný


    koňak liehový nápoj vyrobený destiláciou vína • vínovicabrandy: gruzínsky koňak, gruzínske brandy


    vínovica p. koňak


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    vínovo p. červeno


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    vínovočervený červený ako víno • vínový: vínovočervená, vínová farbabordový: bordová látkaneskl. bordó: bordó šaty


    vínový p. vínovočervený


    blahoželanie vyslovenie želania všetkého dobrého pri životnom výročí al. sviatku, pri významnom úspechu a pod.: dostal blahoželanie k promóciiblahoprianiegratulácia: nestačil prijímať gratuláciehovor. vinš: povedal novoročný vinšhovor. vinšovačka (vyslovovanie blahoželania) • pozdrav: už prišli všetky vianočné pozdravy


    vinš p. blahoželanie


    blahoželať vyjadrovať želanie dobra a pritom prejavovať uznanie, ocenenie niečoho • gratulovaťblahopriať: blahoželať, gratulovať, blahopriať k úspechu, k životnému jubileu, k meninámhovor. vinšovať: ísť niekomu vinšovať


    vinšovať 1. p. blahoželať 2. p. želať


    želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priaťžičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestuhovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie


    blahoprajný obsahujúci, vyslovujúci blahoželanie • gratulačný: dostať blahoprajný, gratulačný telegrampozdravný (vyslovujúci pozdrav pri istej príležitosti): predniesť pozdravný prejavvinšovnývinšovnícky


    vinšovnícky p. blahoprajný


    gratulant kto gratuluje • hovor. vinšovník


    vinšovník p. gratulant


    vinšovný p. blahoprajný


    puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flintahovor. zastar.: gverkverručnica: dať si gver na plecežart. pukačkahovor. expr. búchačkakarabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovkanespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)


    vintovka p. puška


    láskať hladkaním, maznaním prejavovať náklonnosť • hladkať: matka láskala, hladkala svoje dieťamaznaťtúliťtuľkať: maznala syna; tuľkal mačiatkoprituľovaťprivíňaťpritískaťvinúť (nežne tisnúť k sebe): otec privíňal, vinul k sebe detiexpr.: mojkaťčankať: mojkal šteniatka


    motať 1. okrúcaním upravovať al. umiestňovať • vinúť: motala, vinula priadzu; motať, vinúť niť na cievkusúkať: súkal povrázoknamotávaťnavíjaťnakrúcaťnatáčať (motať na niečo): namotával, nakrúcal lano na bubonzamotávaťpantať (motaním spletať): zamotával, pantal dva povrazy spolu

    2. p. miasť 3. p. tárať


    vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

    2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


    kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sakrútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred namivinúť saťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami

    p. aj krútiť sa 2


    láskať sa prejavovať si lásku, náklonnosť nežnosťou • maznať sa: milenci sa láskali, maznalitúliť satuľkať savinúť saprivíňať saprituľovať sapritískať sa (nežne sa k niekomu, niečomu tisnúť): vinuli sa, pritískali sa k sebeexpr.: mojkať sacukrovať sahrdličkovať sa: stále sa cukrujúnár. ľuľkať sa (Kálal)obyč. pejor.: milkovať samiliskovať sa (v povrchnom ľúbostnom vzťahu): milkoval sa s dievčatamiexpr. oblizovať sa (láskať sa bozkami)


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

    2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

    3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


    rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

    2. p. vládnuť 2


    tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

    2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

    3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

    4. p. ponúkať sa 1


    túliť sa 1. s citom, nežnosťou sa tisnúť k niekomu al. niečomu (na ochranu, v dôvernosti a pod.) • vinúť saprituľovať saprivíňať sa: s láskou sa túli, vinie k milému; psíča sa oddane prituľuje, privíňa k svojej panejexpr.: tuľkať samojkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): vtáča sa chúli v dlanipritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: nežne sa pritíska, tlačí na jeho hruďexpr. pritierať sa (dotieravo, s bočným zámerom): mačka sa pritiera k dievčaťu

    2. p. krčiť sa 3


    vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať saobtáčať saobkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpapopínať sapnúť saťahať sa: po múre sa ťahá, pne viničpren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

    2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túliliprituľovať saprivíňať sa: dieťa sa privíňalo k matkeexpr. tuľkať sahovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručípritískať sapritláčať satlačiť satiskať sa: pritíska sa mu na hruďexpr. pritierať sa (s bočným zámerom)

    3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať satiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolímrozprestierať sarozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchypokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cestahadiť sakľukatiť sakrútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchyohýbať saohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníčekgeol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami


    višňovo p. červeno


    višňový p. červený


    dáviť1 p. vracať2


    dáviť2 p. dusiť 1


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    vracať2 vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávaniezjemn.: vrackaťgrckaťexpr.: šabliťtyčkovaťhádzať šabľu/tyčkusubšt. zvracať • hrub. grcať


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

    2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


    moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


    škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

    2. p. hatiť 3. p. šetriť 1


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčaťstlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopypritláčaťpritlačovaťpritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastlinyutĺkaťubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betónudupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chatyutľapkávaťuťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami

    2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľudujarmovaťkniž. jarmiťzotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národyexpr.: gniaviťdegviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosťdeptať: deptať ľudské právaubíjaťdláviť: vedome ho psychicky ubíja, dláviprenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názorytyranizovaťterorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie


    dodláviť p. pošliapať 1


    podláviť 1. dlávením upraviť • popučiťpomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiťrozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčaťporozmliažďovať (postupne, viac vecí)

    2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapaťpomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiťpostúpať: postúpať priesadyzošliapaťušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviťdogniaviťdostúpaťdošliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

    3. p. zaškrtiť 1


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiťskrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šatyzhúžvaťzhúžviťdohúžvaťpohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil novinyposkŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvoexpr.: domiagaťdokrkvaťpokrkvaťskrkvaťukrkvaťzried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňuexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliťzmädliťpomädliť (mädlením)


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasilanabraťnazberaťnazberkaťnaskladaťnaskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkanéhovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvárskrčiťpokrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžviťpohúžvaťzvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka


    dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

    2. p. tlačiť sa 2


    hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstaniakniž.: bohatierjunák: národní bohatieripoet.: hérosherojrek (Rázus)iron. viťúz


    viťúz p. hrdina


    hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný bojkniž.: chrabrýhrdinný: chrabrá, hrdinná armádakniž.: heroickýbohatierskyjunácky: heroický, bohatiersky, junácky duchstatočnýodvážnysmelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, činexpr. al. pejor.: frajerskýviťúzskyexpr. geroický (A. Bednár)


    viťúzsky p. hrdinský


    húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


    húžvať sa, húžviť sa p. krčiť sa 1


    jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


    oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

    2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


    sláviť p. oslavovať 1, svätiť 2


    svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovaťposviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlopožehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželovvysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza

    2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovaťsláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meninyuctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela

    3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky


    káva osviežujúci aromatický nápoj pripravený z pražených semien kávovníka: variť (čiernu) kávuexpr. kávička: ráno vypije kávičkuespreso, preso, pís. i espresso, presso (káva pripravená v prístroji na varenie kávy) • mokka (silná čierna káva) • hovor. turek (káva pripravená zaliatím al. povarením zomletých zŕn) • hovor. kapucíner (káva s troškou mlieka al. smotany)


    kávička p. káva


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    prekvapiť 1. niečím neočakávaným priviesť do údivu • udiviťzadiviť: prekvapila, udivila nás múdrosť dieťaťa; prekvapí, zadiví ťa, ako práce pokročilizaskočiť (veľmi prekvapiť, obyč. nepriaznivo): všetkých zaskočil skorý otcov návratzaraziťzmiasť (silno a obyč. nepríjemne prekvapiť): zarazil, zmiatol ma pach zhoreninykniž. frapovať: celú spoločnosť frapovalo správanie dievčinyzdesiťexpr.: omráčiťohromiťohúriťovaliť (niečím neočakávaným vzbudiť des, úžas a pod.): zvesť o nešťastí nás zdesila, omráčila; ohromiť, ohúriť rodinu náhlou ženbouexpr.: myknúťhegnúť (náhle prekvapiť): myklo ho, heglo ho, že nik nesúhlasil s jeho postupom

    2. neočakávane a obyč. rušivo zasiahnuť do niečej činnosti • prepadnúťvyrušiť: prekvapiť, prepadnúť rodinu na dovolenke; prekvapiť, vyrušiť zlodeja pri činepristihnúť (pri niečom tajnom, nezákonnom a pod.): pristihnúť niekoho pri čiernom obchodovanízastihnúť: chlapca zastihli pri klamstve; zastihla nás nocobyč. iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželane): navštívili nás zlodeji


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sazunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovalazastar. zmrzieť (J. Kráľ)znepáčiť sazneľúbiť saznevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsobyznudiťunudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudíznechutiť sasprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob životahovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo


    otráviť p. strpčiť


    strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážďznechutiťhovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávilpriotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil životsprotiviťzhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vászbridiťzoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím


    unudiť naplniť nudou • znudiť: pomalá hra divákov unudila; pohodlný život ich napokon znudilhovor. expr. otráviť (nečinnosťou, prázdnotou, pasivitou): večierok hostí otrávilzunovaťzunovať saomrzieť (opakovaním, nepríjemnosťami a pod. prestať zaujímať): zunoval blahobyt, blahobyt sa mu zunoval; život ma omrzel


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami


    rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašurozdláviťpodláviťrozgniaviťpogniaviťrozpučiťpopučiťroztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiakydomliaždiťexpr.: umliaždiťdogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil rukuzadláviťzagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovkyexpr.: zapučiťprepučiťzmliaždiťzmiagaťrozmiagaťpomiagať: pomiagané jahody s cukrompomiesiťrozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlinaroztĺcťpotĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prachrozdrobiťrozmeliťpomeliťrozmrviťpomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chliebrozdupaťrozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromomrozotrieťroztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlaniexpr. domrviťexpr. zried.: rozcápaťrozpagáčiťnár.: rozmliagaťrozmliazgaťrozdegviťdomeliťporozpúčaťporoztláčať (postupne, viac vecí)


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesadyzahrdúsiťzadrhnúťzaškrtiťuškrtiťexpr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mačazadláviťzagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v davezried. zdusiť: burina všetko zdusilapridusiťpriškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhaťpodrhnúťpodusiťpoškrtiťpodláviťpogniaviť (postupne)

    2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiťzhasiťudusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampuuhasiť: požiar nemohli uhasiťexpr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigaretypridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)

    3. vôľou al. silou prekonať • udusiťpotlačiťpremôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťazadržaťzahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlostizlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch


    zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

    2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


Pozri výraz VIŇ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: width, úd, type, ď, ú v, zipcode, base memory, ä p, å, d, jet printer, buš, nds, prísť, aspec
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV