Synonymá slova "vŕs" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 57 výsledkov (1 strana)
-
krajec plochý kúsok odkrojeného chleba • okruch: natrieť krajec, okruch chleba maslom • vršec: vršec chleba (Rázusová-Martáková) • expr. oval (veľký krajec) • nár. falat • smida • smidka • expr. okruštek (tenký kúsok chleba) • kniž. skyva (kus chleba): ísť do sveta za skyvou chleba (za zárobkom)
vršec p. krajec
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vršiak p. vrchol 1
hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť • nakopovať • vŕšiť • navršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihy • zhromažďovať: zhromažďuje dôkazy • kniž.: kumulovať • akumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitál • vrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisy • odb. aglomerovať: aglomerovať priemysel • sústreďovať • koncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta
vŕšiť p. hromadiť
čnieť prevyšovať svojou výškou okolie • vyčnievať • týčiť sa: komín čnie, vyčnieva nad strechami • trčať (osamelo): na zhorenisku trčia už len steny • prečnievať (siahať z plochy von): kôl prečnieva z ohrady • dvíhať sa • vypínať sa • pnieť sa • pnúť sa • výšiť sa • vŕšiť sa • kniž. vežiť sa (o niečom mohutnom, nápadnom): v diaľke sa dvíhajú, vypínajú vrchy; hrdo sa tu výši, veží zámok • dominovať (pôsobiť ako markantný znak): nad mestom dominuje hrad • kniž.: strmieť (sa) • strmiť sa (byť vysoko na strmom mieste): hrad sa strmí na skale • klenúť sa (byť položený vysoko oblúkovitým spôsobom): nad riekou sa klenul, čnel nový most • hovor. expr. tróniť
hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sa • nakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujú • vŕšiť sa • vrstviť sa • navršovať sa • navrstvovať sa • ukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stole • expr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kúte • zhromažďovať sa • zbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústach • zbierať sa • sústreďovať sa • koncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatu • hovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujú • akumulovať sa: energia sa akumuluje
množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú
2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú
trestať 1. uplatňovať trest na niekom • stíhať: za zločin ho treba trestať, stíhať; bol viac ráz trestaný, stíhaný • karhať (trestať napomínaním): musíš syna viac karhať • pokutovať (trestať pokutou): pokutovať vodiča • admin. penalizovať (trestať vyžadovaním penále) • hovor. zastar.: štrôfať • štrôfovať
2. odplácať sa pomstou • pomstiť sa: nemôže si inak zlosť vyliať, tresce dieťa, pomstí sa na dieťati • vŕšiť sa (bezdôvodne trestať)
vŕšiť sa 1. p. hromadiť sa 2. p. čnieť 3. porov. pomstiť sa
zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy
2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele
3. p. hnisať
vrchovatý 1. pokrytý vrchmi • vrchovitý: vrchovatý, vrchovitý kraj • kopcovitý (pokrytý kopcami): kopcovitý terén • hornatý (bohatý na hory): hornatá oblasť • vŕškovatý • vŕškovitý • zried. vŕškatý (pokrytý vŕškami, mierne kopcovitý): vŕškovatá krajina, vŕškovité okolie, vŕškovitý kraj (Šoltésová)
2. vrchom naplnený • plný: vrchovatá, plná lyžica cukru • kopcovitý • kopitý • kopistý (plný až po okraj): kopitá misa (Kostra), kopisté koše ovocia (Figuli) • preplnený (príliš naplnený): tácka je už preplnená
vŕškatý, vŕškovatý, vŕškovitý p. vrchovatý 1
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
vršok p. vrchol 1
vŕšok, vŕštek p. kopec 1
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
vrsovať sa p. namáhať sa
vrstevnatý p. vrstvovitý
vrstvovitý zložený z vrstiev • vrstevnatý: vrstvovité, vrstevnaté horniny • odb. laminárny (ktorý tečie v paralelných tenkých vrstvách): laminárne prúdenie tekutín
súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasníci • rovesník • vrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmi • pamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojny • kniž. vekodruh (Kukučín)
vrstovník p. súčasník
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)
2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa
3. p. ročník 4. p. ulica
vrstva 1. množstvo istej látky plošne rozložené na povrchu niečoho al. medzi niečím: ochranná vrstva tuku, vrstva piesku, snehu • sloj (vrstva nerastu, obyč. úžitkového): uhoľný sloj
2. p. skupina 2, trieda 1
vrstviť p. hromadiť
ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota
2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín
vrstviť sa p. ukladať sa 1
ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovať • nalaďovať: ladil, vylaďoval klavír • hovor. štimovať: štimoval si hlas
2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovať • byť v súzvuku: farby ladia, harmonizujú • hodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladia • hovor.: štimovať • šikovať sa • hrať • zastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí
zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodný • byť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnaké • byť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovať • rozumieť si: rozumieť si v názoroch • zastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali
2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • zodpovedať • odpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladom • súhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými) • kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimi • znášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znáša • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomných • zried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou
zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem
2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou
3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedov • pozrieť (sa) • hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiť • ponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevoval • zastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel
okrem (koho, čoho) 1. vyjadruje vyňatie, vylúčenie niekoho, niečoho (z istého počtu); nepočítajúc do toho • s výnimkou (koho, čoho): všetci okrem, s výnimkou jedného prišli včas • kniž. vyjmúc (koho, čoho): majú tam všetko vyjmúc potravín • kniž. vynímajúc (koho, čo): vynímajúc posledný kus ostatné výrobky mali vysokú úroveň • hovor. až na (koho, čo): až na brata prišli všetci • hovor. krem (koho, čoho): krem nás tam nebol nikto • nár.: kreme • krom • krome (Timrava, Rysuľa) • nespráv. mimo
2. vyjadruje jestvovanie, prítomnosť, konanie niekoho, niečoho súčasne s jestvovaním, prítomnosťou, konaním niekoho, niečoho iného • popri (kom, čom): okrem športu, popri športe ho zaujímala aj hudba • hovor. krem (koho, čoho): krem rodičov pomáha aj sestre • zried. vedľa (koho, čoho): vedľa dcéry má ešte dvoch synov • nár.: kreme • krom • krome
s výnimkou p. okrem 1
po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto
2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cez • za (koho, čo) • počas • v priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov
3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na vodu • hovor. o: zašiel k nám o radu
4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom
5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcéra • o (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu
6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho) • v zhode s • v súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou
7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po hore • počas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky
8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • na • v: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše
9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa
10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády
11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou
podľa 1. (koho, čoho) vyjadruje spôsob al. mieru • v zhode s • v súlade s (kým, čím): stavať podľa plánu, v zhode s plánom; postupovať v súlade s rozhodnutím, podľa rozhodnutia ministerstva; podľa svojich možností, v súlade so svojimi možnosťami podporoval deti na štúdiách • v duchu • v zmysle (koho, čoho): postupovali v duchu zákona, v zmysle zákona • hovor. à la (franc.): česal sa à la Napoleon • zastar. dľa
2. (čoho) vyjadruje pôvod • po (kom, čom): spoznala ho podľa chôdze, po chôdzi
3. p. vedľa 3, pozdĺž 2
v zhode s 1. p. po 6 2. p. podľa 1
v súlade s 1. p. po 6 2. p. podľa 1
pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva • znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili • hovor.: rozkamarátiť sa • rozkmotriť sa • rozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvo • rozísť sa v zlom • rozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlom • zastar. rozstať sa (Štúr) • zried. rozsváriť sa
p. aj pohádať sa
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
v porovnaní s p. proti 2