Synonymá slova "stavň" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 20 výsledkov (1 strana)
-
čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže sily • pramenitý • pramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, tráva • nový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehu • mäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové dosky • hovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodič • poet. čŕstvy (J. Kráľ) • hovor. zastar.: frišný • frišký: frišná pečienka, frišký púčik • kraj. mladý: mladý chlieb • expr.: čerstvučký • čerstvulinký • čerstvunký • čerstvušký
2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly
drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)
2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči
3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý
4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný
dužnatý, dužinatý majúci (bohatú) dužinu (o plodoch, rastlinách): duž(i)naté ovocie • mäsitý • mäsnatý: dužinatá, mäsitá, mäsnatá paprika; mäsitý hríb • šťavnatý (s dužinou bohatou na šťavu): šťavnaté jablká, pomaranče
hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látka • masívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dvere • tučný • hovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, ruky • expr.: hrubánsky • hrubizný • hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)
2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný muž • surový • bezohľadný • hovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsoby • bezcitný • nešetrný • nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovník • neslušný • netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkami • neuhladený • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný • pejor. mamelucký • pren. pejor.: paholský • kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanie • nekultivovaný • primitívny • barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnsky • subšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slová • vulgárny • ordinárny • hovor. škaredý • expr.: šmykľavý • klzký • hovor. expr.: šťavnatý • mastný • pren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipy • bezočivý: bezočivá lož
3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý
svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvý • čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ • oddýchnutý • odpočinutý • vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár • mladý • mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor • kniž. jarý: starý, ale jarý • nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch
2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvý • osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa • chladný (príjemne): chladné ráno • neznečistený • zdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)
3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1
šťavnatý 1. p. svieži 2, čerstvý 1 2. p. hrubý 2, drsný 2
vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský
2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery
3. p. primitívny 2
kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov • hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky • hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov • zastar. sústav (Vajanský)
konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)
sústav 1. p. kĺb 2. p. konštrukcia
krosná stroj na výrobu tkanín • tech. slang. stav
povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesie • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaní • expr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remesle • kniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav
2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu
p. aj situácia 1
2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2
stav2 p. krosná
stavárčina p. staviteľstvo
staviteľstvo technický odbor zaoberajúci sa stavaním: študovať staviteľstvo na vysokej škole • architektúra (stavebné umenie): ľudová architektúra • hovor. stavárčina • subšt. stavarina
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské al. výskumné ciele; budova tohto útvaru • inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút
2. p. škola 1