Synonymá slova "stáť" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 302 výsledkov (3 strán)
-
stúliť sa 1. p. stisnúť sa 2. p. schúliť sa
utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku
2. p. uskromniť sa
rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínať • zotínať • ťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovie • vytínať • vyrúbavať • vyrubovať • vysekávať: vytínali kríky • klčovať (o koreňoch): klčovali vinicu • nár. váľať
2. pomocou sekery deliť • kálať • sekať • štiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená
3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3
stínať porov. sťať, p. rúbať 1
rubrika 1. časť nejakého tlačiva, formulára, často vymedzená čiarami a opatrená nadpisom označujúcim, čoho sa zápis týka: rubrika na dátum a miesto narodenia • kolónka: vyplniť v žiadosti všetky kolónky • stĺpec: stĺpec príjmov
2. v novinách a časopisoch časť stránky s ustáleným záhlavím na články a správy z istého odboru: kultúrna rubrika • stĺpec: športový stĺpec • kútik: jazykový kútik • okienko (pravidelný publicistický útvar v časopise, v rozhlase a pod.): ženské okienko
stĺpec 1. menší stĺp • stĺpik: stĺpce, stĺpiky zábradlia
2. p. rubrika 1, 2
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
skrotiť 1. urobiť krotkým (cvičením, obyč. zvieratá): skrotiť tigra • udomácniť • zdomácniť • odb. domestikovať (prispôsobiť novému, domácemu prostrediu): udomácniť, zdomácniť divé zvieratá
2. urobiť miernym, pokojným • upokojiť • utíšiť: skrotiť, upokojiť, utíšiť rozvášnený dav • zmierniť • schladiť • stlmiť • utlmiť • stíšiť (ubrať na intenzite citového prejavu): zmierniť, stlmiť, stíšiť zlosť, hnev; schladiť, utlmiť vášeň • ovládnuť • opanovať • potlačiť • premôcť (vôľou zabrániť prejavom citu a pod.): ovládnuť, potlačiť svoje chúťky; opanovať, premôcť hnev • pokoriť: bičom pokoril jeho pýchu • pren. zazubadliť (Glocko)
spomaliť spôsobiť pomalší pohyb; znížiť svoju rýchlosť (op. zrýchliť): tréner naznačil spomaliť tempo hry; lietadlo naraz spomalilo • zvoľniť • stíšiť • zmierniť: zvoľniť, stíšiť, zmierniť krok, chod motora; auto pred domom stíšilo • pribrzdiť • zbrzdiť • hovor. prihamovať (spomaliť brzdením, brzdou): vlak pribrzdil; nepriaznivý vývin treba pribrzdiť, prihamovať • zdržať (spôsobiť pomalší priebeh nejakej činnosti): dažde zdržali žatvu, kosbu sena • zabrzdiť • hovor.: zahamovať • zhamovať (urobiť pomalším, príp. aj zastaviť; zadržať v napredovaní): zabrzdiť, z(a)hamovať rozvoj niečoho • zried. zhatiť • utlmiť • stlmiť • zoslabiť (rýchlosť, tempo)
stíšiť 1. p. utíšiť 2 2. p. spomaliť
utíšiť 1. urobiť tichým, pokojným; zmenšiť (záporné) citové reakcie obyč. pozitívnym spôsobom • upokojiť • uspokojiť: ledva utíšil, u(s)pokojil rozvravených žiakov • uchlácholiť: utíšiť, uchlácholiť si svedomie dobrým predsavzatím • ukolísať • ukolembať: ukolísali, ukolembali nás sľubmi • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás, aby sme vydržali a boli trpezliví • zried. uláskať (láskaním upokojiť): deti tak matku uláskali, že im odpustila • utešiť (v žiali poskytnúť útechu): nijako ma jeho slová neutešili • pren. uspať: usiloval sa svedomie uspať
2. odstrániť al. zmenšiť niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity al. iné prejavy • stíšiť • stlmiť: utíšiť, stlmiť aspoň trochu hlad, smäd • zmierniť • umierniť (urobiť miernejším, menej prudkým): zmierniť, umierniť hluk na pracovisku • schladiť • skrotiť (hnev, zlosť, vášeň) • uhasiť • zahasiť: iba tretím pohárom uhasí, zahasí smäd; expr. túžbu ničím neuhasí • zahlušiť • prehlušiť (prekonať, potlačiť niečo niečím silnejším): zahlušiť výčitky pitím • kniž. ukojiť (vyhovieť fyzickej al. psychickej potrebe): ukojiť túžbu po poznaní
utlmiť 1. zmenšiť intenzitu obyč. zvuku, svetla) • stlmiť: utlmiť, stlmiť hučanie stroja • zmierniť • stíšiť • zoslabiť: zmierniť, stíšiť hlas; zoslabila svetlo, aby mohlo dieťa spať • pritlmiť • pridusiť (čiastočne, v menšej miere): pritlmiť spev; pridusila výkrik
p. aj spomaliť
2. zabrániť prejavu (obyč. citovému) • potlačiť • udusiť: utlmila, potlačila v sebe náhlu zlosť; udusiť plač; infekciu rýchlo potlačili • umŕtviť (zničiť cit, vôľu niečo urobiť a pod.): umŕtviť bôľ; umŕtviť úsilie napraviť vec • expr. ututlať (zabrániť zverejneniu niečoho): škandál ututlali
zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk
zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)
slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda
stíchať p. tíchnuť
tíchnuť stávať sa tichým, nehlučným, pokojným • tíšiť sa • utíchať • stíchať • utišovať sa: vonku všetko tíchne, utícha, stícha; vietor sa už tíši, utišuje • mĺknuť • umĺkať • zmĺkať (stávať sa mĺkvym, zamĺknutým): keď ide okolo, ľudia mĺknu, umĺkajú, zmĺkajú • ustávať • prestávať (o prírodných javoch, o deji): vietor, dážď ustáva, prestáva; plač dieťaťa pomaly prestával • usedať (prestávať pôsobiť): hnev usedá • mrieť • zamierať (náhle prestávať): hlas mu od hrôzy zamiera • upokojovať sa (stávať sa pokojným): more tíchne, upokojuje sa
p. aj slabnúť
spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)la • scvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrkla • opľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihlo • opadnúť • ochabnúť • ovisnúť • sklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli
2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúť • sprasknúť • sprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňami • zalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastím • zried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky
stľapnúť p. spľasnúť 2
sploštiť 1. tlačením dať niečomu ploský tvar • expr.: stľapčiť • spľaštiť: sploštiť, stľapčiť bochník cesta na posúch; sploštiť guľu • zmliaždiť • pomliaždiť (tlakom poškodiť): ruku mu celkom zmliaždilo, pomliaždilo
p. aj stlačiť
2. p. zjednodušiť
stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes
stľapčiť p. sploštiť 1, stlačiť
stabilita schopnosť mať isté vlastnosti v daných hraniciach i za vonkajšieho rušivého pôsobenia • stabilnosť (op. labilita): stabilita, stabilnosť lietadla, lode • stálosť • ustálenosť: stálosť, ustálenosť meny, cien • nemennosť • nemeniteľnosť: nemennosť hraníc
stálosť p. stabilita
staviť sa 1. dohodnúť medzi sebou hru založenú na tom, že vyhráva ten, koho tvrdenie je správne • uzavrieť/uzatvoriť stávku: stavili sa o sto korún, uzavreli, uzatvorili stávku na sto korún; Stavme sa, že prehráš! • nespráv. vsadiť sa
2. p. zastaviť sa 2
stíhateľný p. trestný
trestný ktorý zasluhuje trest, ktorý sa trestá obyčajne súdom vymeraným trestom • práv. trestateľný • stíhateľný (právom, súdom a pod.) • napadnuteľný (právne): trestná, trestateľná, stíhateľná, napadnuteľná činnosť • kriminálny • zločinný • zločinecký (ktorý je v rozpore so zákonom, právom a pod.): kriminálny, zločinný prípad; zločinný, zločinecký čin
stískať sa p. tlačiť sa 2
tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať sa • tiskať sa • tisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sa • natískať sa: natíska sa medzi ostatných • pretláčať sa • obyč. pejor.: pchať sa • džgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavíc • strkať sa: strká sa do prvého radu • expr. titlať sa: hmla sa title pod kabát • expr. trepať sa: Netrepte sa sem!
2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sa • stískať sa • tisnúť sa • miesiť sa • expr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlaku • expr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore
3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sa • pritískať sa • tisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestre • túliť sa • prituľovať sa • vinúť sa • privíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke
4. p. ponúkať sa 1
stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite • stlmený • zoslabený • zmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietor • tlmený • tichý • polohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor
tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernený • zoslabený • slabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádia • pridusený • pritlmený • polohlasný • polohlasitý • nehlasný • tichý • dusený • stíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbe • stlmený • utlmený: stlmené, utlmené stony • jemný • nekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farby • temný: temné dunenie prichádzajúce zďaleka • udusený (Urban, Alexy) • zdusený • expr.: pridrhnutý • priškrtený
stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmil • pritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmil • pritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo
2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sa • utíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšil • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabol • upokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojil • zvoľniť sa • spomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo
p. aj stíchnuť 1
zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil
stľapkať p. stlačiť
stĺcť p. zbiť 1–3
zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielec • vypracovať: vypracovať vrecká na sukni • hovor.: zmajstrovať • vymajstrovať • zmuštrovať • vymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovať • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekt • hovor. expr.: znôtiť • zbúchať • sklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolček • hovor.: spichnúť • skŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzu • expr.: znevoliť • zlepiť • ulepiť • usmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiť • stĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť káru • subšt. zbodnúť • postĺkať • pozhlábať (postupne)
p. aj urobiť
stĺpik p. stĺpec 1
stĺpikovitý, stĺpkovitý p. podlhovastý
stĺpkom, stĺpom p. dohora 1
stĺporadie pravidelne usporiadaný rad stĺpov tvoriacich architektonický celok a ohraničujúcich istý priestor: mramorové stĺporadie • kolonáda (široká krytá otvorená chodba so stĺporadím): kúpeľná kolonáda • stav. ambit (otvorená stĺpová chodba)
strápený vysilený fyzickým al. duševným trápením; svedčiaci o tom • utrápený • usužovaný • zried. usúžený: stretnúť priateľa strápeného, utrápeného, usužovaného; usúžené srdce (Hviezdoslav) • ustaraný • ustarostený • zastaraný (utrápený starosťami): ustaraná, ustarostená matka • sklesnutý • kniž. skleslý (fyzicky al. duševne ochabnutý): sklesnutá, skleslá tvár vyjadrovala rezignáciu • unavený • vyčerpaný • vysilený • zmorený • umorený: pohľad na chorobou unavené, vyčerpané, vysilené, zmorené, umorené dieťa • strhaný • hovor. sťahaný • expr.: zničený • zdrvený (veľmi strápený, s viditeľnými stopami trápenia): vyzerala strhaná, sťahaná, zničená; zdrvený pohľad • zúbožený • ubiedený • zastar. ubedovaný (vyzerajúci veľmi úboho, biedne): zúbožené, ubiedené telo; ubedovaná hlavička (J. Kráľ) • ubolený • expr. zried.: uboľavený • ubolestený • pren. dolámaný (bolesťou strápený, unavený): ubolená duša; uboľavený, ubolestený zrak; ledva zložil do postele svoje dolámané údy • expr.: umučený • zmučený • skatovaný • stýraný • utýraný • zried. utrýznený (strápený mučením, týraním): bezvládne, umučené, zmučené, skatované, stýrané telo; plačom sa jej chvela stýraná, utýraná, utrýznená hruď
stýraný p. strápený
stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)
2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)
zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol
p. aj naľakať sa
stúpačka, stúpadlo 1. p. schod 2. p. priečka 1
stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci) • stúpavý (op. klesavý) • vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia • rastúci • vzrastajúci • narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem • progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie • odb. ascendentný
stúpavý p. stúpajúci
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
stúpiť, stupiť 1. položiť chodidlo nohy na niečo, do istej polohy • šliapnuť: stúpil, šliapol si mi na otlak; stupiť, šliapnuť do blata • dostúpiť • dostupiť • došliapnuť (celým chodidlom): bojí sa dostupiť, došliapnuť na boľavú pätu • našliapnuť (do istej polohy): Našliapni na plyn! • stlačiť (nohou)
2. urobiť krok • kročiť: nemá kde stúpiť, kročiť, všade je neporiadok • podísť • postúpiť (urobiť krok, kroky dopredu): podíďte, postúpte ku mne
3. p. vojsť 1
stúpnuť p. zvýšiť (sa)1, zdvihnúť sa 1
zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)
2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla
3. p. vzniknúť
zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili
stýrať p. utrápiť
utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť) • usužovať • usúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila syna • zried.: zosužovať • strápiť • dotrápiť: starosti ho zosužujú • ubiť • zdeptať • skrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skruší • hovor.: ukrenkovať • usekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovali • umučiť • utrýzniť • utýrať • strýzniť • stýrať • skváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznil • expr. zgniaviť: osud ho zgniavil • hovor. expr.: umordovať • dotýrať • domučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej ceste • zmoriť • hovor. expr. zmordovať • strhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorila • zdrviť • doraziť • zničiť • znivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočila • slang.: zvalcovať • prevalcovať: zvesť ho zvalcovala • expr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť • stúpiť • vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izby • zastaráv. vnísť: vnišiel do domu • expr.: vpadnúť • vraziť • vtrhnúť • vtrieliť • vtrúliť (Alexy) • vpáliť • vrútiť sa • vbrnknúť • vbŕdnuť • hupnúť • vhupnúť • vhrnúť sa • vhŕknuť • vdrúziť • vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhrady • vbehnúť • expr.: vklusať • vcválať • vocválať • hovor. expr.: vletieť • vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnosti • expr.: vhrmieť • vhrmotať • vhučať • vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuť • expr.: vovaliť sa • vrojiť sa • vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnu • expr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa • vbiť sa • vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámku • expr.: vpochodovať • vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť • vteperiť sa • vterigať sa • vredikať sa • všúchať sa • všuchtať sa • všmochtať sa • vtrepať sa • vplantať sa • vovliecť sa • expr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa • vkĺznuť • expr.: všmyknúť sa • vošmyknúť sa • všuchnúť sa • všupnúť sa • vlúdiť sa • zaliezť • vplaziť sa • vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyne • expr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sály • expr.: vcupkať • včapkať • vbadkať • vdrobčiť • vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnu • vtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sa • kniž. vkolísať sa • expr.: vkrbáľať sa • vknísať sa • vkľuckať sa • vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácie • expr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do hory • vtlačiť sa • vtisnúť sa • expr.: vopchať sa • vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvora • vjazdiť • kniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať • vhrkotať • vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáže • vhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestie • povstupovať • povchádzať • povchodiť (postupne, jeden po druhom)
2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu