Synonymá slova "spãƒâ sa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiachniesť sa/nosiť sa na konihovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísťchodiťvoziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliachpremávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajúspúšťať sa (na lyžiach, na saniach)


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    sánkovať sa voziť sa na sánkach (dolu brehom) • spúšťať sa: deti sa sánkovali do samého večera; poďte chlapci, ideme sa spúšťaťhovor. zastar. ródlovať sa


    schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovaťzriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjdazbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dedinyspúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy

    2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmevmiznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal


    spoliehať sa mať dôveru, istotu, že niekto niečo vykoná (ako chceme) al. že sa niečo stane (ako chceme): môžete sa na mňa vždy spoliehať; spoliehať sa na spravodlivosťhovor.: znechávať sanechávať sa: rád sa (z)necháva na náhoduzverovať sa (s dôverou prenášať svoju starosť na niekoho, niečo): so všetkým sa zveruje na Pána Bohaopierať sastavať: pri rozhodnutí sa opiera o zákon, o svoju skúsenosť; stavajú na roľníkoch; stavia na jeho úsudkuhovor. držať sa: drží sa na sľuby kamarátovzastaráv. spúšťať sa: so všetkým sa spúšťa na rodinu


    spúšťať sa p. sánkovať sa


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


    spíjať sa p. lumpovať


    napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

    2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


    spísať 1. p. zapísať 1 2. p. napísať 2


    zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiťnapísaťpoznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámkyvpísaťvniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údajespísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosťpozapisovaťpopísaťpospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnenýchprotokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

    2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiťodkázaťprenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    spáliť sa p. zhorieť 1, opáliť sa 1


    zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domyvyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorelaspáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorelpohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelozblčaťexpr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskryfraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieťohorieťzastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horelizuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieťprepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo savypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

    2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    spľuhačiť sa p. spustiť sa 3, pokaziť sa 2


    spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízkozniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mestozosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadolzostúpiťzísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríkapospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

    2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosazried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejakzadaždiť sazaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

    3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúťzanedbať saopustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustilspustnúťpejor.: spľundravieťspľuhavieťspľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sanár. skoprdačiť sa (Urbánek)hrub.: spanghartiť saspankhartiť sazried. spaskudiť sahovor. expr.: zlumpovať sazlumpáčiť sazopsuť sapopsuť sa

    4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


    stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

    2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

    3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia


    súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa


    týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

    2. p. dotýkať sa 1


    spása p. záchrana 2


    záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekcioukniž. záchova: záchova života (Figuli)

    2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v útekuspása: hľadať u niekoho spásuvykúpenie: smrť bola preňho vykúpenímpomoc: prísť niekomu na pomochovor. rata: volať na ratu


    späť sa p. vzoprieť sa 1


    vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

    2. p. vztýčiť sa


    spätiť sa 1. porov. cúvať, p. vzoprieť sa 1 2. p. zháčiť sa 1


    zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

    2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)


    zháčiť sa 1. náhle ustať v činnosti • zastaviť sazaraziť sa: kôň sa naraz zháčil, zastavil, zarazil a nešiel ďalejexpr.: zhačknúť sazhačkať sazhačkovať sa: deti sa naraz zhačkalizaseknúť saexpr.: zapätiť saspätiť sa (v reči): naraz sa v prejave zasekol, spätil

    2. silno a nepríjemne sa prekvapiť • zaraziť sazmiasť sa: keď počul správu o chystanej zmene, zháčil sa, zarazil sa, zmiatol sanár. zháknuť sa (Kukučín)zrozpačitieť (dostať sa do rozpakov): po odmietnutí svojho návrhu zrozpačitelexpr. zahriaknuť sa: zdalo sa mu, že povedal priveľa – zahriakol sa a zmĺkolzried. zhriaknuť sa (Vajanský)


    spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sapoložiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republikahovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám?popýtať saprepýtať sapospytovať sapovypytovať sapovyspytovať sapoopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cestazastar.: vyspytovať savyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možnépoinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť savyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídupoprezvedať sapovyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známychexpr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo


Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ã ã or, cã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, ero, ã æ ã ã æ ã aã æ ã, refresh rate, cã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, prã å å, miãƒâ ãƒâ, ã æ ã ã æ ã r, ciň, ikt, kaã æ ã ka, rig, bezierovã krivky
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV