Synonymá slova "smäť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 42 výsledkov (1 strana)

  • čaptaňa expr. žena, ktorá nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptačambľaňašmatlaňa


    šmatlaňa p. čaptaňa


    čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlaťšmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlaťzried. čaptať sazakášaťzahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzovalkrívaťexpr. chrámať (napádať na jednu nohu)


    krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohunár. napadúvaťzried. chrámať: chráme na jednu nohuexpr. krivkaťpokrivkávaťpokrivovaťpokrivkovaťexpr.: pochromkávaťbadkaťnár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domuzakášaťzahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohouexpr.: čaptaťšmatlaťšmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať


    šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

    2. p. ísť 1


    šmatlať 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    šmatlať sa 1. p. čaptať, krívať 2. p. šliapať 1 3. p. babrať sa 2


    čaptáň expr. človek, ktorý nerovnomerne dostupuje pri chôdzi • expr.: čaptoščaptákšmatliakšmatloščambľoššmatlavýčambľavý


    čaptavý ktorý zle, nemotorne, neprirodzene chodí (o človeku al. zvierati); ktorý je deformovaný al. inak postihnutý (o nohe); svedčiaci o tom • krivonohýexpr. krivý (o nohe) • expr.: čambľavýčapatýšmatlavý: čaptavá, krivonohá, čambľavá žena; čaptavá, čapatá, šmatlavá noha, chôdzanár. šantavý: šantavá jalovica

    p. aj chromý 1


    chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veteránkrivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starecnapádajúci: napádajúci na pravú nohuzakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdzapejor.: čaptavýčapatýčambľavýšmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohyexpr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    2. p. ochrnutý 1


    šmatlavý1 p. čaptavý, chromý 1


    šmatlavý2 p. čaptáň


    šmatliak, šmatloš p. čaptáň


    hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macaťšmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo sebaexpr.: hmatkaťmackaťhabkať: hmatká, macká, habká po vypínačinár.: mataťmatkať (Dobšinský)nahmatávaťohmatávaťexpr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy


    šmátrať p. hmatať


    šmátrať sa p. tápať 1


    tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

    2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


    dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


    smädný 1. ktorý pociťuje smäd, túžiaci po vode, tekutine: smädný človekvysmädnutýpren. vyprahnutý: smädné, vysmädnuté, vyprahnuté ústa, hrdlokniž. žíznivý

    2. p. dychtivý


    smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädomzried. smädnota (F. Hečko)kniž. žízeň: uhasiť žízeň

    2. p. túžba


    túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba


    smädnota p. smäd 1


    smädiť 1. neos. vyvolávať pocit smädu • expr. neos. pľušťať (smädiť po pijatike)

    2. p. túžiť


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    smädnúť p. žízniť 1


    žízniť arch. 1. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas) • smädnúť: žízniť, smädnúť na púštibyť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný?

    2. p. túžiť


    smútiaci p. smútočný, užialený


    smútočný ktorý smúti, ktorého zasiahol smútok, obyč. pri úmrtí, pohrebe niekoho; súvisiaci so smútkom • trúchliacismútiaci: smútočná, trúchliaca, smútiaca rodinapohrebnýzried. nadhrobný: pohrebný sprievod; pohrebná, nadhrobná reččierny: obliecť si smútočné, čierne šaty; čierny závoj jej zakrýval tvár

    p. aj úmrtný


    užialený naplnený veľkým smútkom; svedčiaci o tom • užalostený: užialený, užalostený človek; užialená, užalostená tvársmútiaci (postihnutý smrťou blízkeho al. nejakým iným nešťastím): smútiaci pozostalí, smútiaci zhromaždenízarmútenýskormútenýzronený (preniknutý, skalený žiaľom, smútkom, sklamaním): zarmútená, skormútená, zronená odložila prečítaný list; zarmútený, skormútený, zronený pohľaduľútostený

    p. aj smutný, uplakaný 1


    smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinoužialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou synakniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane samakniž. želieťkniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudomvzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťoutrúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovomľútostiťľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastímnár. ľútať si (Kálal)zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotalkormútiť sakniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakaťnariekaťkvíliťpoet. lkať


    úmrtný súvisiaci s úmrtím • smrtný: úmrtný, smrtný listsmútočný: úmrtné, smútočné oznámenie


    smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútokzármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutokclivotaclivosť: pochytila ho clivota, clivosťžiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľuľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľomsvetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľbôľbolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmichmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čelekniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkehopoet.: stesktrud (Rázus)rmut (Figuli)nár. pokora (Kukučín)


Pozri výraz SMÄŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV