Synonymá slova "skrã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

škrabák¹ 1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie • škrabač • škrabačka • škrabadlo: škrabák, škrabač, škrabačka, škrabadlo na zemiaky • škrabka: kovová škrabka

2. p. rýpadlo

škrabač, škrabačka, škrabadlo p. škrabák¹ 1

spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák

škrabák² 1. p. úradník 2. p. spisovateľ

úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár

čarbanice niečo neúhľadne napísané al. nakreslené • čarbaniny: čarbanice, čarbaniny po stenách • čarbance • expr.: čmáranice • čmáraniny • škrabaniny • čachraniny • mazaniny • mazanice: tie jeho čarbance, čmáranice, čmáraniny, škrabaniny, čachraniny sa nedajú čítať • pejor. škrabance • haky-baky • háky-báky (obyč. ťažko čitateľné písmo)

škrabanec 1. stopa po poškrabaní: škrabance na tvári • škrabnutie: škrabnutie na dverách auta • ryha: ryhy na dlani • šmuha: krvavá šmuha od úderov bičom • hovor.: škrabanina • šrám: škrabanina na okne; šrám mu hyzdí tvár • driapanec

2. (obyč. mn. č.) pejor. niečo neúhľadne napísané al. nakreslené: tie jeho škrabance sa nedajú čítať • čarbanica • čarbanina • čarbanec: čarbanice, čarbaniny, čarbance po plotoch • expr.: čmáranica • čmáranina • škrabanina • čachranina • haky-baky • háky-báky (neúhľadné písmo)

škrabanina 1. p. škrabanec 1, 2 2. porov. čarbanice

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmárať • čmarigať • expr. zried. čarbikať • hovor. expr.: škriabať • škrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúr • čiarať • čiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vety • hovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať

driapať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom • škrabať • škriabať: šelmy driapu; tŕne ruže ho škrabú, škriabu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcovali klincom po stene • expr.: škrabkať • drapkať • driapkať • zadrapkávať (jemne): mača drapká, zadrapkáva do záclony

2. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • trhať: vietor driape, strháva lístie zo stromov • expr.: kmásať • rafať • šklbať • šarpať: kmásala, šarpala z nej šaty

3. p. brať 1

omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiť • tiskať • tískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánky • škrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtí • odierať • oškierať • škriabať • škrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma

2. p. trápiť, znepokojovať

písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu

svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzť • páliť: svrbí, hryzie, páli ma celé telo • škrabať • škriabať: škr(i)abe ho pod pazuchou • nár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila ruka • špieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela

trieť 1. tlačiac pohybovať niečím po povrchu niečoho • šúchať • šuchať: trieť, šúchať si tvár uterákom • škriabať • škrabať (odstraňovať tým svrbľavý pocit): škr(i)abe sa hrebeňom v hlave • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: brhlí si oči; drhlí, škohlí mu špongiou chrbát • drhnúť (obyč. niečím ostrým): drhnúť parkety drôtenkou; drhnúť sa snehom • mädliť • mydliť • kniž. mäť (o rukách): mädliť, mäť si ruky

p. aj miešať

2. p. trepať 3

liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa

2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú

3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1

ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sa • poškrabkávať sa • škrabať sa • škriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošíva • krútiť sa • vrtieť sa • hniezdiť sa • mrviť sa • expr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrí • nár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

2. p. okolkovať

pachtiť sa expr. veľmi za niečím túžiť a usilovať sa dosiahnuť to • expr. pechoriť sa: pachtí sa, pechorí sa za slávou • expr.: zháňať sa • honiť sa • hnať sa • naháňať sa (pachtiť sa obyč. za majetkom): odjakživa sa zháňa, ženie, naháňa iba za peniazmi; honiť sa, hnať sa za kariérou • expr.: driapať sa • hrabať sa • škrabať sa • škriabať sa • chabrať sa • chamrať sa • chamriť sa • chamtať sa: bezohľadne sa driapal, hrabal, škrabal na najvyššie pozície vo vedení • expr.: chápať sa • chapkať sa • nár. chaporiť sa: chápe sa dopredu; len sa chapkajú, chaporia a robota nikde • pejor. chamtiť (sa) • lakomiť sa: susedka sa chamtila, lakomila za každou korunou; chamtiť po peniazoch

p. aj usilovať sa, túžiť

škrabať sa 1. p. liezť 1 2. p. pachtiť sa

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

škrabavý p. drsný 1

škrabcovať p. škrabať 1

oškrabok odškrabaná časť z niečoho • poškrabok • škrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta

škrabka¹ p. škrabák¹ 1

škrabka² p. oškrabok

škrabkať p. škrabať 1

chrapľavý ktorý znie nejasne, s pazvukmi (obyč. o zvuku, hlase) • chripľavý • zachrípnutý • chrchlavý • chrchľavý: mať chrapľavý, chripľavý, zachrípnutý hlas; z rádia sa ozval chrchlavý, chrchľavý zvuk • chraptivý • chrčivý • zried. chrčavý: chraptivé, chrčivé dýchanie • drapľavý • drsný: drapľavý, drsný hlas, smiech • expr.: škrabľavý (o hlase) • chrochtavý

p. aj drsný 3, zastretý 1

nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj

2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén

p. aj kľukatý

3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo

škrabľavý 1. p. drsný 1, 3 2. p. chrapľavý

poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvár • doškrabať • doškriabať • dodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytok • škrabnúť • poškrabnúť • zaškrabnúť • drapnúť • zadrapnúť • hovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líce • odrieť • oškrieť • expr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožu • rozškrabať • rozškriabať • rozoškrieť • rozškrieť • rozodrieť • rozdrieť • rozodrať • rozdrať • odrať • rozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvi • poodierať • pooškierať • expr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)

škrabnutie p. škrabanec 1

maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kukla • zastar. larva • kniž. škraboška

2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškary • zastar. maškaráda

3. posmrtná sadrová snímka • odliatok

4. p. potvora

škraboška p. maska 1

škrabot p. šuchot

šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiat • šuch: nepočuť ani šuch • šustot: šustot krídel • expr. šust: šust papiera (Tatarka) • šelest (slabý šuchot): šelest lístia • ševel (jemný šuchot): ševel ihličia • škrabot: škrabot pera • kniž. šuchor (Hviezdoslav)

škrabotať p. škrabať 1

beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situácia • bezvýhľadný • bezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stav • bezvýchodiskový • bezvýchodný • neriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položení • zastar. dešperátny: dešperátny stav • stratený • prehratý • prehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratý • márny: márny boj • expr.: stroskotaný • skrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípad • expr. odpísaný

neúspešný ktorý neprináša úspech al. žiadaný výsledok (op. úspešný) • bezúspešný: neúspešný, bezúspešný výskum • nevydarený • nepodarený • zastaráv. nezdarený: nevydarený, nepodarený večierok • bezvýsledný • márny • zbytočný • daromný (bez pozitívneho výsledku): bezvýsledné, zbytočné úsilie; márny, zbytočný, daromný boj • hovor. expr. skrachovaný: skrachovaný podnik, obchodník

skrachovaný p. neúspešný, beznádejný

skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa

stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol

upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2

škračka p. škvarka 1

škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkami • nár. škračka

2. p. kúsok 1

krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hlásky • zmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémie • zostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje

skracovať p. krátiť

skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu • na kraji • pri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenký • na pokraji: voda je na pokraji hlboká

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho • kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú maliny • zastaráv. pokraj (Dobšinský) • zastar. nakraj (Kalinčiak)

odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kože • obrezok: obrezky z mäsa • skrojok • skrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko) • konček: konček chleba

skrajok p. odrezok

čeľusť 1. párová lebková kosť, v ktorej sú zasadené zuby • sánka (dolná čeľusť): tvár s vystúpenými čeľusťami, sánkami • expr. škraňa

2. p. čeľustie

škraňa p. čeľusť 1

kropiť pokrývať kvapkami • skrápať • krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem • polievať (z krhly): polieva kvety • vlhčiť • navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie • fŕkať • fŕskať • prskať • pokropovať • poprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku

skrápať p. kropiť

rapavý pokrytý jazvami, jamkami (obyč. po kiahňach) • jamkavý • jamkovitý • expr. poďobaný: rapavá, jamkavá, poďobaná tvár • zjazvený • jazvovitý: zjazvené, jazvovité líca • drsný • drapľavý • hrboľatý: drsná pokožka; rapavé, drsné gombičky; drapľavá, hrboľatá stena • expr.: rapkavý • rapľavý • škrapatý

škrapatý p. drsný 1, rapavý

skraper p. rýpadlo

rýpadlo stroj na rozpájanie, naberanie a nakladanie zeminy • exkavátor: lopatové rýpadlo, lopatový exkavátor • bager: čerpací bager • skraper, pís. i scraper, škrabák (stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy)

vyzdobený bohato opatrený ozdobami • ozdobený: miestnosť vyzdobená, ozdobená kvetmi • skrášlený • okrášlený: pracovisko je dnes skrášlené, okrášlené • expr.: vyčačkaný • načačkaný (veľmi al. nevkusne vyzdobený): vyčačkaný byt • expr. vyšperkovaný (ozdobený šperkmi): vyšperkovaná ruka • expr. vyparádený: vyparádení mládenci • expr. vyfintený: chodieval vyfintený ako páv • hovor. expr. vycifrovaný: vycifrované kone • expr. vycipkaný: vycipkané ženy • hovor. expr. vyperený (ozdobený perom)

ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmi • okrášliť • skrášliť • poet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľou • hovor. expr. vycifrovať • expr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahu • vyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sála • ovenčiť • poet. zvenčiť • nár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiť • operiť (ozdobiť perom): podperený klobúk • kniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebrom • ornamentovať • kniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbami • obyč. pejor.: ovešať • obvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériou • obložiť • hovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninou • pocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníky • prizdobiť • prikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami

skrášliť urobiť krajším, krásnym, pekným • okrášliť: skrášliť, okrášliť tvár účesom; skrášliť si život hudbou • zried. skrásniť: úsmev jej skrásnil tvár • ozdobiť • vyzdobiť (urobiť krajším pomocou ozdoby): ozdobiť si šaty brošňou • prikrášliť (pridať niečo na skrášlenie): prikrášliť skutočnosť

vyzdobiť ozdobami, výzdobou (obyč. bohatou), kvetmi a pod. urobiť pekným, slávnostným • ozdobiť: sálu vyzdobiť, ozdobiť girlandami • vykrášliť • vykrásiť • skrášliť • okrášliť: vykrášliť, skrášliť nevestu diadémom • expr.: vyparádiť • vyfintiť (oblečením) • expr.: vycifrovať • vyčačkať (vyzdobiť lacnými ozdobami) • expr. vycipkať (dôkladne vyzdobiť): vycipkaná hlava • vyvenčiť • ovenčiť (vyzdobiť vencami): vyvenčená, ovenčená brána • poet.: vykvietiť • okvietiť (vyzdobiť kvetmi) • hovor. expr. vyperiť (vyzdobiť pierkom): vyperení svadobčania • vyšperkovať: vyšperkuje si ruky drahými prsteňmi

zjemniť urobiť jemnejším, jemným • zošľachtiť: úsmev jej zjemnil, zošľachtil tvár • znežniť (hlas, tvár) • skrášliť (zjemniť pestovaním, krášlením): skrášliť pleť krémom • zvláčniť (urobiť poddajným, vláčnym): zvláčniť pokožku • zmäkčiť • zmierniť • stíšiť • stlmiť (urobiť príjemnejším, menej intenzívnym): zmäkčiť, zmierniť hlas; stíšiť, stlmiť svetlo, zvuk

krášliť robiť pekným, krásnym, krajším • skrášľovať • okrášľovať: krášli, skrášľuje si tvár rúžom; vnuci skrášľujú, okrášľujú život starým rodičom • zdobiť • ozdobovať (robiť pekným pomocou ozdoby; robiť významným): zdobiť obrus výšivkou, ozdobovať byt kvetmi; zdobia, ozdobujú ho vyznamenania • prikrášľovať • prizdobovať (menšími úpravami): prikrášľuje izbu závesmi • parádiť • cifrovať • strojiť • expr.: fintiť • frndiť • frndoliť (pekne upravovať, najmä oblečenie): parádi, strojí nevestu perlovým náhrdelníkom; cifruje, fintí si šaty výšivkou • kniž. ornamentalizovať

opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieť • skrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnela • zried. speknieť • zried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnela • hovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel

skrásnieť p. opeknieť

skrásniť p. skrášliť

ohava pejor. veľmi škaredý človek al. škaredá vec (obyč. v nadávke) • pejor.: obluda • príšera: nechcem tú ohavu, obludu, príšeru ani vidieť • expr.: ohavník • ohavec • ohyzdník • ohyzda (Kuzmány) • špata • ošklivec • škrata • mrzkáň • expr. zried. škaredník (Urbánek) • hovor. expr. škraták • kniž. monštrum

p. aj potvora, netvor 1

škrata p. ohava

škraták p. ohava

skrátený ktorý je rozsahom menší • kratší: skrátené, kratšie vydanie románu • zostručnený • zredukovaný: skrátený, zostručnený príspevok, článok

podstrihnúť strihnutím oddeliť menšiu časť • pristrihnúť • zastrihnúť: dala si podstrihnúť, pristrihnúť, zastrihnúť ofinu • skrátiť: kaderníčka podstrihla, skrátila vlasy • expr. ošmyknúť • subšt. oštucnúť

p. aj ostrihať

skrátiť porov. krátiť

zoškrtať upraviť al. odstrániť škrtaním, prečiarkovaním • vyškrtať • poprečiarkovať • povyčiarkovať • pozoškrtávať: zoškrtať, vyškrtať článok; poprečiarkovať, povyčiarkovať slová v texte • skrátiť • zostručniť (škrtaním urobiť stručnejším): skrátiť, zostručniť referát, prejav • znížiť (škrtaním urobiť nižším): znížiť rozpočet

p. aj vyčiarknuť

krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky • expr.: nakratučko • nakratulinko • nakratunko • nakratuško: nakratučko ušitá sukňa • prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol • tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou • chvíľu • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu • expr.: nakratučko • nakratunko • nakratulinko • nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku • nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení • prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu • fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátko • skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu • stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo • lakonicky • úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh • fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy • jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo • stroho • sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu • tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspekt • skratkovitý • stručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpisky • náznakovitý • náznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie

p. aj stručný

náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie • menej časté: náčrtovitý • náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie • skratkovitý • obrysovitý • rámcovitý • rámcový • heslovitý • stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod

p. aj neúplný

skratkovitý p. stručný, heslovitý

stručný ktorý obsahuje iba podstatu veci, ktorý je úsporný v slovnom vyjadrení (op. obšírny) • krátky: stručný, krátky úvod knihy; stručná, krátka gramatika; stručný, krátky opis pracovného postupu • jadrný • lapidárny (stručný a výstižný): jadrná, lapidárna odpoveď • heslovitý • skratkovitý • tézovitý • náznakovitý • náznakový • náčrtkovitý • zried. obrysovitý (podaný v skratke, náznaku): heslovitý, skratkovitý výťah z článku; tézovitá prednáška; náznakovitý, náznakový, náčrtkovitý, obrysovitý opis • lakonický • úsečný • strohý (veľmi stručný): lakonické vyjadrovanie; dostalo sa mu úsečné, strohé vysvetlenie • zhustený • koncízny (stručný, ale plný podstatných, základných informácií, znakov): zhustený, koncízny výklad • pren. telegrafický: telegrafický štýl, telegrafické informovanie o udalosti

brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležisko • ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská • diera • nora (podzemný brloh): líška je už v nore • pelech • kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti • skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa

2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdo • pelech • peleš • dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta

3. p. posteľ 4. p. obydlie

skrýša p. úkryt

úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)

útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište • záštita • ochrana: matka je jej záštitou • útulok • zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku • prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie • azyl (politické útočisko): požiadať o azyl • prítulok (Timrava) • príchylok (J. Horák) • príchyľa (Timrava) • zried. zátuľa (Ondrejov) • skrýša: tajná skrýša • pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja

dekovať správ. skrývať; porov. skryť

držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami • nár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavať • mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku • nár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávať • mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore • uschovávať • opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste • skrývať • ukrývať • schovávať • prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici • chovať: všetky staré listy chová v bielizníku • nár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo • zachovávať • plniť • spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať

obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne

skrývať 1. porov. skryť 2. p. tajiť 1 3. p. obsahovať

tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal

porov. aj zaprieť¹ 1

2. p. obsahovať

dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiť • skrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šaty • zhúžvať • zhúžviť • dohúžvať • pohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil noviny • poskŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvo • expr.: domiagať • dokrkvať • pokrkvať • skrkvať • ukrkvať • zried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňu • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliť • zmädliť • pomädliť (mädlením)

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt

pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvil • dokrčiť: dokrčiť si sukňu • expr.: skrkvať • pokrkvať • dokrkvať • ukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanú • nakrčiť • nahúžvať • expr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočie • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť • pomŕštiť • zvrásčiť • zvraskať • zvráskať • povráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústa • zriasiť • hovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelo • stiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporom • zošúveriť • zožmoliť • expr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nos • poskŕčať • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrások • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť • nár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliť • pomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

2. p. skrčiť 1, ohnúť

skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúť • zohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenách • prikrčiť • pokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prst • stiahnuť • zhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, plecia • schúliť: schúlil telo do klbka

2. p. pokrčiť 1

stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4

zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasila • nabrať • nazberať • nazberkať • naskladať • naskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkané • hovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvár • skrčiť • pokrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžviť • pohúžvať • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sa • húžvať sa • húžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkve • vraštiť sa • mraštiť sa • mŕštiť sa • nár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôle • šúveriť sa • skrúcať sa • kriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sa • hrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robote • nahrbovať sa • prihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať sa • ohýbať sa • zohýbať sa • zhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenom • skláňať sa

3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčí • expr. krepiť sa (Rázus) • byť učupený • chúliť sa • kvočať • čupieť • expr.: čupiť sa • kvačať • kľučať • drepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkov • zried.: ukŕčať sa • túliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe

kriviť sa stávať sa krivým • krivieť: prsty mu od choroby krivejú, krivia sa • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa • hrbiť sa • nahrbovať sa (o chrbte, chrbtici): žiakovi sa pri sedení ohýba chrbát; žiak sa pri sedení kriví, hrbí, nahrbuje • skrúcať sa • krútiť sa • točiť sa • šúveriť sa (o doske, dyhe): doska sa teplom kriví, skrúca; dyha sa šúverí • prehýbať sa • prehybovať sa • prehýnať sa (kriviť sa do vydutého tvaru): doska sa pod ťarchou kníh prehýba, prehýna • deformovať sa

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1

skrúcať sa p. krútiť sa 2

vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa

3. p. tancovať

zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre