Synonymá slova "skã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 517 výsledkov (5 strán)

  • skúdoliť, skundoliť p. rozvíriť 1


    skúmateľ p. vedec


    vedec kto vedecky pracuje: vynikajúci vedecučenec (významný vedec): učenec svetového menabádateľ: literárni bádateliavedecký pracovníkvýskumník (kto sa zaoberá výskumom, obyč. vedeckým) • skúmateľ: skúmateľ kozmuhovor. expr. vedátor: bude z neho vedátorzastar.: vedomec (Škultéty)vzdelávateľ (Škultéty)


    skúriť sa p. stať sa


    stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť saodohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľubprihodiť sakniž.: udiať saudať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alopoet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič)prísťdôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrakhovor. pritrafiť sanaďabiť sazastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafíporobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očamipostávať sapopridávať saexpr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecíexpr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiekneos. povodiť sazried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlozájsť (niekoho): zašlo nás nešťastiezbehnúť sazmlieť sazomlieť saexpr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo?expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchnepozachodiťpozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo


    skúsenosť poznatky získané cieľavedomou činnosťou • empíria: poznať niečo zo skúsenosti, z empírieprax: získať prax v niečomautopsia (vlastná skúsenosť)


    skúsenostne kniž. na základe skúsenosti • empirickykniž.: aposteriórne (op. apriórne) • a posteriori (op. a priori): skúsenostne, empiricky, aposteriórne získané poznatky


    skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovikniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlýexpr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistomremeselnýprofesionálnyrutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelecstarý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľkyhovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študentsvetaskúsenýsvetaznalýzrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá ženakniž. znalý


    skusmo na skúšku • pokusne: skusmo, pokusne začali vyrábať nový prípravokskúšobneexperimentálne: skúšobne, experimentálne spustená prevádzkanáhodne: skusmo, náhodne vybraté položky


    skúšobne 1. porov. skúšobný 2. p. skusmo


    skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť saskyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skysliloskýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieťzlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sanabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzlaseknúť sazraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilosadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)


    skýšiť sa p. skysnúť


    zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba)stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

    2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehlasprať sa: spraté nohaviceexpr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

    3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, seklazvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koagulujeskýšiť saskysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúťsadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadneskvapalniť saskvapalnieťskondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)


    skysnutý, skýšený p. kyslý 1


    skývražiť p. šetriť 2


    šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

    2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

    3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


    skývraživý, skývražný p. skúpy 1, lakomý 2


    slabošský p. zbabelý


    zbabelý prejavujúci nedostatok odvahy v dôležitých situáciách; svedčiaci o tom (op. odvážny): zbabelý človek, činpejor.: babskýslabošskýporazenecký: babské, slabošské správanie; porazenecký postojexpr. strachopudskýexpr. zried. zbabčený (Urban)niž. hovor. poondiatyhrub. posratýsubšt. slabingerský


    spasiteľný, spasiteľský p. spásny


    spásny ktorý prináša spásu, záchranu, pomoc • spasiteľnýkniž. spásonosný: spásna, spasiteľná myšlienka; dostať spásny, spásonosný nápad; sucho prerušil spásonosný dážďzáchranný: bije záchranná hodinaspasiteľskývykupiteľský (prinášajúci vykúpenie; obyč. v náboženskom zmysle): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    záchranný 1. určený na záchranu • zachraňovací: záchranné, zachraňovacie práce

    2. ktorý prináša záchranu, pomoc, spásu • spásny: záchranná, spásna hodinaspasiteľnýkniž. spásonosný: spasiteľná, spásonosná myšlienkaspasiteľskývykupiteľský (ktorý prináša vykúpenie): spasiteľské, vykupiteľské dielo


    vykupiteľský p. spásny, záchranný 2


    splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

    2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

    3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


    spotrebiteľský vzťahujúci sa na spotrebiteľa, týkajúci sa priameho spotrebiteľa • konzumentský: spotrebiteľská, konzumentská sieťmaloobchodný (op. veľkoobchodný): spotrebiteľské, maloobchodné ceny


    stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý) • zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chliebkôrovitýkôrnatýkôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôdaskôrnatenýzrohovatenýzried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole

    p. aj tvrdý


    utŕhačný, utŕhačský p. klebetný, ohováračský, hanlivý


    vedeckobádateľský p. vedeckovýskumný


    vedeckovýskumný týkajúci sa vedeckého výskumu • vedeckobádateľský: vedeckovýskumné, vedeckobádateľské úlohy


    vlastnícky vzťahujúci sa na vlastníka: vlastnícke právomajiteľskýzastaráv. majetnícky: majiteľský, majetnícky vzťahdržiteľský


    vražedný 1. ktorý vraždí, zabíja, spôsobuje smrť; svedčiaci o tom • zabijackýzabíjačskýzabijačský: zabijacký motív filmu, vražedný úmyselsmrtiaciusmrcujúcikniž. smrtonosný: smrtiaca, smrtonosná zbraň

    p. aj ničivý

    2. p. nenávistný


    zabíjačský, zabijačský p. vražedný 1


    zastupiteľský oficiálne určený na zastupovanie pred verejnosťou • reprezentačný: zastupiteľský úrad; reprezentačná budovazastupovací: zastupovacia inštitúcia


    zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


Pozri výraz SKÃ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: uzp, šur, ã â vut, asãƒâ, vvd, fáč, sós, ctb, pi, ã dã, å mu, teu, tgo, srv, ssd
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV