Synonymá slova "sa a" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 577 výsledkov (5 strán)
-
vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky • letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom
2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla • plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu • poletovať • poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy • nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou • plachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol • lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto
3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2
lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí
odporúčať sa p. lúčiť sa
porúčať sa p. lúčiť sa
mäknúť stávať sa mäkším, obyč. pôsobením tepla (op. tuhnúť, tvrdnúť) • topiť sa: maslo v teple mäkne; syr sa topí • taviť sa (pri vysokej teplote; o kovoch): zlato sa taví • roztápať sa • rozpúšťať sa: torta sa roztápa; krém sa rozpúšťa po tanieri
topiť sa2 stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztápa • rozmŕzať • púšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťa • rozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťa • taviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúd • škvariť sa • vyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)
meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňa • prechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy
2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajú • vymieňať sa: úlohy sa vymieňajú • obmieňať sa • variovať • varírovať: tóny varírujú jeden za druhým
3. p. lesknúť sa
striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať sa • vystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polka • meniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, menia • varírovať • variovať • obmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom diele • odb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom
miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!
2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
prelínať sa kniž. prechádzať jeden do druhého, navzájom do seba zapadať: tma sa prelína so svetlom • prestupovať (čo): horninu prestupujú vzácne odrody kremeňa • prepletať sa • preplietať sa: hlasy sa prepl(i)etajú, prelínajú s hudbou • miešať sa: zvuky sa navzájom miešajú
starieť sa zaujímať sa o niekoho, niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo • starať sa • miešať sa • expr. pliesť sa: starie sa, mieša sa do cudzích, rodinných záležitostí; Nestarajte sa, nepleťte sa do nás! • zasahovať: rád by do všetkého zasahoval • hovor. expr. fušovať • fraz. expr. fušovať do remesla: do všetkého chce fušovať • subšt. kafrať: do všetkého kafre
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
pomíňať sa p. míňať sa 1
mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušal • byť ticho • byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho • pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš! • neozývať sa • neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval • zried. mĺkvieť (Vajanský)
mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami
2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa
pomráčať sa p. mračiť sa 1
mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
zamýšľať sa p. myslieť 1, premýšľať
obmýšľať sa p. myslieť 4
nadrúľať sa p. opiť sa
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
nahrnúť sa 1. vo veľkom množstve prísť, objaviť sa • expr.: navaliť sa • naváľať sa: ľudia sa nahrnuli, navalili do autobusu; snehu sa naváľalo • napadnúť • expr. nakydať (sa): napadlo, nakydalo sa veľa snehu • expr. zosypať sa: všetko sa na ňu zosypalo • expr. narútiť sa • expr. zried. pohrnúť sa (Kukučín)
2. p. nahromadiť sa
napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu
2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu
3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)
naváľať sa p. napadnúť 1
nahromadiť sa vo väčšom množstve sa sústrediť na jednom mieste • nazhromaždiť sa: v uliciach sa nahromadili, nazhromaždili odpadky • nazbierať sa • nazhŕňať sa (postupne sa nahromadiť): nazbierali sa pred ním samé prekážky; nazhŕňalo sa tu veľa zbytočností • nahrnúť sa • vhrnúť sa (rýchlo sa sústrediť na jednom mieste): deti sa nahrnuli, vhrnuli do izby • nakopiť sa • navŕšiť sa (na kopu): sneh sa nakopil pred domom; navŕšilo sa pred ním veľa problémov • navrstviť sa (vo vrstvách): navrstvený piesok • expr. zried. nahŕbiť sa • expr.: udrieť • uderiť: krv mu udrela do tváre
nazhŕňať sa p. nahromadiť sa
namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa
obťažovať sa p. namáhať sa
nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť • prísť • dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniu • nastúpiť • zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo ticho • začať sa • vzniknúť • zastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa staroba • expr.: udrieť • uderiť • padnúť: udreli chladné noci, padla tma • kniž.: dostaviť sa • rozhostiť sa • povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokoj • vystať: čo všeličo z toho môže vystať • kniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna
strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa • trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadol • expr. vyjašiť sa • vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašili • vyľakať sa • vydesiť sa • vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesila • vyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil
2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotený • prebudiť sa • zobudiť sa • prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôb • vyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočil • postŕhať sa • postrhávať sa • postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel
3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiar • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiech • vzplanúť • splanúť • vzbĺknuť • zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokoje • nastať • povstať • vzniknúť • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka
vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheň • vzplanúť • splanúť • rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokoje • strhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitka • zbĺknuť • vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odpor • expr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jar • zavládnuť • nadísť • povstať • nastať • začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavy • nespis. prepuknúť
2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasot • expr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silou • expr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisť • kniž.: vzbĺknuť • vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jed • nespis. prepuknúť
vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport
začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečne • nastať • nadísť • prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskoro • vzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodoch • zavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasie • datovať sa (nedok.; mať začiatok)
2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včera • rozprúdiť sa • rozkrútiť sa • roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdili • kniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť
započať sa p. začať sa 1
naťať sa p. opiť sa
natláčať sa p. ponúkať sa 1
ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po nás • vnucovať sa • natískať sa • natláčať sa • nanucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcu • tisnúť sa • tlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka
2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sa • naskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotu • expr. zried. ponukovať sa • byť naporúdzi: výhovorka je naporúdzi • triafať sa: triafa sa cesta do zahraničia
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
neradno vyjadruje nevhodnosť uskutočniť pripojený dej • nehodno • nenačim: neradno, nehodno mu odporovať; nenačim spoliehať sa na jeho pomoc • nie je vhodné • neodporúča sa: nie je vhodné, neodporúča sa púšťať sa s ním do diskusie • neoplatí sa • nestojí to za to: neoplatí sa, nestojí to za to presviedčať ich o opaku • neslobodno: neslobodno myslieť na to najhoršie
obháňať sa p. usilovať sa 2
usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa
2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)
obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)
2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť
3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)
4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom
p. aj osloviť 2
obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáť • vydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľu • udržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na nohách • zastar. obstáť sa (Timrava) • obsedieť • zotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas
2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškach • vyhovieť • byť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúci • uplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnil • kniž. uspieť • mať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu
3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa
odolať ostať nepremožený pri fyzickom al. psychickom tlaku, napadnutí a pod. • vydržať • nepoddať sa: most odolal záťaži, vydržal záťaž; vojsko odolalo presile • nepodľahnúť (najmä psychicky): nepodľahli sme pokušeniu odísť • ubrániť sa • ochrániť sa • obrániť sa (silou, chránením): ubránili sa presile, chorobe; ochránili sa, obránili sa pred nimi • udržať sa (ostať v nezmenenom stave): potraviny sa dlho udržali
ostať 1. nevzdialiť sa z miesta • zostať: (z)ostať v miestnosti, na ulici • zdržať sa • pobudnúť (istý, obyč. dlhší čas): na návšteve sa zdržali iba krátko; v cudzine pobudol rok • kniž. zotrvať: Zotrvajte na svojom mieste! • poostávať • pozostávať (o viacerých osobách, veciach): niektorí po(z)ostávali až do konca • poet. zdlieť (Hviezdoslav) • pristaviť sa (zastaviť sa a ostať na krátky čas): pristaviť sa u susedov • prečkať (čakaním stráviť čas na jednom mieste): prečkať dážď pod strechou, ostať pred dažďom pod strechou
2. byť stále v nezmenenom stave • zostať • zotrvať • poet. strvať: (z)ostal, zotrval vo svojom presvedčení až do konca • vydržať • vytrvať: vydržal, vytrval v hneve celý deň; vydržal, vytrval verný po celý čas • expr. prischnúť (stať sa trvalým znakom): prischla mu prezývka tučniak • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa: sneh sa udržal; voda sa zachovala, uchovala čistá • poostávať • pozostávať (vo väčšom množstve): rany mu po(z)ostávali na celom tele
3. p. zvýšiť (sa)2 4. p. ocitnúť sa
premôcť sa vôľou stlmiť, potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • ovládnuť sa • opanovať sa: usiluje sa premôcť, ovládnuť, opanovať, aby neplakala; nevládal sa už premôcť, opanovať a vybuchol • zdržať sa • udržať sa: dieťa bolo smädné, ale zdržalo sa; už sa neudržal a rozosmial sa • fraz. expr. stisnúť zuby: treba nám stisnúť zuby a čakať • zaprieť sa: zaprie sa a nepovie nič
udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej forme • vydržať • vytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohe • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničke • ostať: ostal vo svojej viere v dobro až do konca • pretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročia • odolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile
2. p. zdržať sa 3
vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť
2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria
3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána
zachovať sa 1. ostať v nezmenenom stave, na pôvodnom mieste • uchovať sa: v kláštoroch sa zachovali, uchovali cenné originály • dochovať sa (z dávnejšieho obdobia): dochovali sa nám správy o pôsobení Rimanov na slovenskom území • udržať sa • pretrvať: dodnes sa udržala, dodnes pretrvala povesť o šľachetnosti hradného pána • vydržať (ostať v dobrom stave): kožuch vydržal desaťročia • zastar. prechovať sa: povesť sa prechovala doteraz
2. preukázať svoj postoj, ukázať sa istým spôsobom • zadržať sa: nepekne sa zachoval, zadržal k rodine • prejaviť sa: čestne sa zachoval, prejavil v ťažkej situácii
zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostať • zostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiac • pobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždne • zastar. vybudnúť (Tajovský) • kniž. zotrvať • poet. strvať: zotrvám s tebou do konca • pribaviť sa • zabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmy • zried. pomeškať (Kalinčiak)
2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť sa • omeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkov • zaostať • ostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozadu • zastar. opozdiť sa
3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať sa • ovládnuť sa • premôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakala • udržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestom • zaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovo • fraz. expr. stisnúť/zaťať zuby
obškĺňať sa p. okolkovať
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední
2. p. opustiť 1
odležať sa p. odstáť (sa), uležať sa
odstáť (sa) dlhším nechaním na pokoji nadobudnúť isté (obyč. očakávané) vlastnosti • ustáť sa: nechať polievku, aby (sa) odstála, aby sa ustála • odležať sa • uležať sa (o potravinách): mäso sa dobre odležalo, uležalo
uležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, napr. zrelosť, mäkkosť • odležať sa: hrušky sa do zimy dobre uležia, odležia; pren. nechám, aby sa mi problém v hlave uležal, odležal • odstáť • postáť (o niektorých potravinách pri ich úprave): mäso dáme do druhého dňa odstáť, postáť • dozrieť (dosiahnuť stav zrelosti; najmä o zrení ovocia mimo stromu): banány v teple dozreli, uležali sa
vyzrieť2 1. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým • dozrieť • uzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacov • uležať sa • odležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky
2. p. dospieť 2
odmlčať sa p. zmĺknuť, stíchnuť 1
stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke
p. aj stíšiť sa
2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne
zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuť • umĺknuť • stíchnuť • zatíchnuť • utíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchli • odmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčala • expr.: onemieť • znemieť • zanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzy • zried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín) • fraz. expr.: zahryznúť si do jazyka • zahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať spor • stratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti
odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom
odvďačiť sa p. odplatiť sa
privďačiť sa p. odplatiť sa
zavďačiť sa p. odplatiť sa
oháňať sa 1. robiť prudké pohyby okolo seba, prudko niečím pohybovať (obyč. obranne) • brániť sa: oháňa sa, bráni sa rukami pred včelami • expr. šermovať • hovor. zastar. fechtovať (v blízkosti niekoho, niečoho): šermuje mu nožom okolo hlavy; Nefechtuj tu s tými nožnicami! • trepať • mávať (rukami okolo seba) • expr.: šibrinkovať • šimrinkovať (robiť niečím rýchle krátke pohyby v blízkosti niečoho): šibrinkuje mu paličkou okolo nosa
2. p. usilovať sa 2 3. porov. zdôrazniť
zdôrazniť osobitne, naliehavo upozorniť na niečo, povedať s dôrazom • dať dôraz (na niečo) • vyzdvihnúť: zdôrazniť, vyzdvihnúť význam prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny; dať dôraz na hlavnú myšlienku prednášky • kniž. podčiarknuť: podčiarkol, že výnimka zo zákona neplatí • hovor.: zduplikovať • zdupľovať • priduplikovať • pridupľovať (dôrazne pripomenúť): svoju žiadosť ešte raz zduplikoval, zdupľoval • nedok.: prízvukovať • akcentovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na niečo): nemusíš mi to toľko prízvukovať, akcentovať • expr. priklincovať: záver ešte raz priklincoval • zvýrazniť • kniž. vyakcentovať (urobiť výrazným): zvýrazniť, vyakcentovať ideu rovnosti • hovor. expr. vypichnúť: znova vypichol posledný prípad epidémie • zastar. podtiahnuť • subšt. podtrhnúť • kniž.: vypointovať • pointovať (zdôrazniť s použitím pointy): svoju reč (vy)pointoval dobre voleným príkladom • hovor. pritlačiť (dôrazne poznamenať) • expr. oháňať sa (nedok.): oháňal sa vlastenectvom
ohŕňať sa p. opovrhovať
opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň • ohŕdať • zastar. povŕhať • kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom • fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby • ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením • fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie • pren. expr.: pľuť • pľuvať • kašlať • kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť
vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa • skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlom • zvŕtať sa • vrtieť sa • vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí
2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič nevie • hľadať výhovorky • hovor.: lavírovať • manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať • kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiť • hovor.: robiť fóry • okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalej • nár. odmáhať (sa) (Dobšinský) • pren.: krútiť sa • točiť sa
3. p. tancovať
vytáčať sa p. vykrúcať sa 1, 2
okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčali • expr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť sa • obhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevať • zrevať • zakričať • skríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebrali • rozkričať sa • rozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkol • expr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekoho • zried. zaseknúť (Kukučín) • expr.: zahriaknuť • zakríknuť • zavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkol • osopiť sa • expr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula) • skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil
rozkričať sa 1. porov. kričať 2. p. okríknuť
oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškali • zried. zameškať sa • zastar.: opozdiť sa • spozdiť sa • zapozdiť sa (Vansová) • obneskoriť sa • zmeškať • zameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku
2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostať • ostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročie • zmeškať • omeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývine • zastar. opozdiť sa • zdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržali • pozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali
vytrvať 1. zachovať si určitý stav, určitý vzťah k niekomu, niečomu • zotrvať: vytrvať, zotrvať vo svojom presvedčení • vydržať: vydržal v hneve celý čas • poet. strvať • ostať • zostať: (z)ostali až do konca verní myšlienke slobody
2. nevzdialiť sa z miesta • zotrvať: naďalej nemohol vytrvať, zotrvať v rodine • pobudnúť: pobudol s kamarátmi do rána • zdržať sa • ostať • zostať: bolo by dobre, keby ste sa zdržali s nami, keby ste (z)ostali s nami pri chorom
zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)
2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
sťať sa p. opiť sa
ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať sa • vybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapík • fraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracať • hovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsul • hovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)
ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín
2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)
3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)
4. p. protestovať
patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sa • svedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávať • svedčať • svedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčí • slušať sa • slušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včas • byť vhodný: je vhodné priniesť kvety
podieľať sa p. zúčastňovať sa
zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurze • kniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovore • mať podiel • podieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechu • kniž. participovať: participuje na viacerých úlohách • angažovať sa • exponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej strane • zapájať sa • zapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hry • spolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného diela • publ. spolupodieľať sa • admin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži
podobať sa mať niečo (podobu, výzor, vlastnosti) približne zhodné s iným, s inými • byť podobný • byť ako • ponášať sa: syn sa podobá, ponáša na otca, je ako otec, je podobný otcovi • zried. zanášať sa: zanáša sa na starú matku • pripomínať (vyvolávať v niekom predstavu niekoho, niečoho podobného): stavba pripomína čínsku pagodu
ponášať sa p. podobať sa
zanášať sa1 p. zaoberať sa
zanášať sa2 p. podobať sa
zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovaním • zamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si dom • expr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavami • expr.: opletať sa • babrať sa • piplať sa • paprať sa • prplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babrať • nár. expr. škavdať sa (Timrava) • expr.: oštarovať sa • oškliviť sa • špiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasiec • kniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič) • zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovaním • pestovať: pestuje hudbu a šport
pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťom • prihroziť (sa) (mierne) • nastrašiť • postrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdom • pozahrážať sa • povyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)
pozahrážať sa p. pohroziť
pokašlať sa, pokašľať sa p. pokaziť sa 1