Synonymá slova "rä" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1724 výsledkov (15 strán)
-
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
lúčovitý rozvetvujúci sa ako lúče, pripomínajúci lúče • odb. radiálny: lúčovitá, radiálna doprava • vejárovitý (ako vejár): vejárovité vrásky okolo očí
lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka
lupič kto okráda s použitím násilia • hovor. pejor. raubír: maskovaný lupič, raubír
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadia • kopiť sa • vŕšiť sa: práca sa kopí • pribúdať • rásť: otázok pribúda; rastú nové mestá • znásobovať sa • zmnohonásobňovať sa • zmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovala • kniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovali • rozmáhať sa • rozmnožovať sa • rozhojňovať sa • zväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšuje • expr.: sypať sa • rozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú
2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delením • plodiť sa • rozplodzovať sa • plemeniť sa • rozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujú • kotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotia • expr.: plieniť sa • rozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatý • močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj • barinatý • barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka • slatinný • rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda • mokravý • mokrastý • mokrý • vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia • bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka
mohutnieť stávať sa mohutnejším, mohutným (veľkosťou, intenzitou a pod.) • mocnieť: chlapec mohutnie, mocnie • silnieť (stávať sa silnejším): vietor, víchrica silnie • pevnieť • tužieť • dužieť • dužnieť (stávať sa pevnejším): stromčeky pevnejú, dužnejú • hrubnúť (stávať sa hrubším): hlas mu hrubne • rásť • narastať • zväčšovať sa (postupne): zástup rastie, narastá; nezamestnanosť sa zväčšuje • bujnieť • rozmáhať sa • rozrastať sa (výrazne mohutnieť): kriminalita bujnie, rozmáha sa; sídlisko sa rozrastá • lek. hypertrofovať (nadmerne mohutnieť): svalstvo hypertrofuje
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný
p. aj pekný 1, krásny 1
2. p. výborný
nádorový súvisiaci s utváraním sa novotvarov následkom chorobného bujnenia tkaniva • odb. tumorový: nádorový, tumorový nález • rakovinový • zhubný (pri zdraviu škodlivých novotvaroch): rakovinové, zhubné ochorenie
náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš
porov. aj náhly 1
náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia • neočakávaný • nečakaný • nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa • rýchly • náhlivý • chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí • urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia • nepripravený • neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta • rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby • revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom • bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok • momentálny • okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena • unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie
2. p. rýchly
naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne
porov. aj naliehavý 1
2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne
naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešený • naradostený • naradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechom • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný • rozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkov • zried.: uradostený • uradovaný: uradostené, uradované srdce • rozveselený • expr.: roztešený • potešený • vytešený • vyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvár • veselý • šťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očami • radostný • rozjasnený • kniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličený • blažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevom • polichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraz • nápor: náraz, nápor vetra • zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňov • karambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné) • úder • hovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre
p. aj úder 1
násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu • hrubý • tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie • surový • krutý • brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu • pejor.: rabiátny • zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista
2. p. násilný 1
násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijan • surovec • ukrutník • kniž. hrubec (Tatarka) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbar • rabiát • rabiátnik • subšt. hulvát
natrvalo na všetok budúci čas • trvalo • trvale: natrvalo, trvalo sa usadil na vidieku • nastálo • navždy • hovor. navždycky: nastálo, navždy, navždycky odišiel od rodičov • naveky: naveky zostane mrzákom • definitívne • nenávratne: natrvalo, definitívne sa rozišli; lepšie časy sa nenávratne pominuli • fraz. raz (a) navždy: rozhodol sa raz a navždy • fraz. (až) do súdneho dňa
návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept
p. aj smernica
nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajú • počítať • rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sám • myslieť (si) • predpokladať • usudzovať • predvídať • kniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťazia • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa • expr.: hútať si • šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
náznakový nesúci iba základné znaky, príznaky, prejavy niečoho (op. vyčerpávajúci, úplný) • náznakovitý: náznakové, náznakovité formulácie • menej časté: náčrtovitý • náčrtkovitý: predložil iba náčrt(k)ovité riešenie • skratkovitý • obrysovitý • rámcovitý • rámcový • heslovitý • stručný (op. obsiahly): skratkovité, obrysovité, rámcovité predstavenie projektu; heslovitý, stručný úvod
p. aj neúplný
nebo 1. sídlo Pána Boha, svätých; miesto posmrtnej blaženosti • nebesá • nebesia: prosiť nebo, nebesá, nebesia o pomoc; prísť do neba, na nebesá, nebesia • raj • kniž. eden (miesto večnej blaženosti)
2. p. obloha
nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelý • nezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládež • detský • detinský • polodetský; chlapčenský • mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie sveta • nedorastený • nevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti tela • nevyzretý • infantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názory • pubertálny • slang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správanie • práv. neplnoletý • zastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanov • malý • mladý • kniž.: útly • raný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom veku • neoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabec • pejor.: sopľavý • usoplený • usmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané decko • vulg.: zasraný • zasratý
p. aj mladý, malý
neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevy • prekvapujúco • nepredvídane • nepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlho • neplánovane • náhodne • náhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydlia • znezrady • znenazdania • znenazdajky • nenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadu • sčista-jasna • z ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršať • zrazu • náhle • razom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišiel • vtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlo • nár. nezradky (Vansová) • fraz.: ako blesk z jasného neba • ako hrom z čistého/z jasného neba • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neočakávaný
nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovaním • nesystémový • neregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena
2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnaký • nesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tváre • nesúladný • nesymetrický • asymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie kolies • nerovnomerný • neproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl
3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomerný • prerývaný • trhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohyby • necyklický • acyklický • neperiodický • aperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkcie • arytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdca • nerovnaký • rozličný • rôzny • rozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosť • ľubovoľný • hocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký čas • nesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovca • úchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovanie • kniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku
nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terén • hrboľatý • expr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cesta • jamkovitý • jamkavý • jamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfalt • drsný • drapľavý • škrabľavý • expr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papier • zrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úprava • neuhladený • kostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá brada • vlnitý • zvlnený • zvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorie • expr. zubatý: zubatý okraj
2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cesta • zakrivený • skrivený: zakrivený, skrivený plech • šikmý • naklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechou • svahovitý: svahovitý terén
p. aj kľukatý
3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnaný • nevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo
nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces
2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý
nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu
2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosom • expr.: nosáľ • ňucháč • ňucháľ (Lazarová) • hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákom • pejor.: frniak • frňúz • raťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufák • šnupák
2. p. predok2
noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlač • denník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)
nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý • svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrob • novoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákon • novoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúcia • mladý (napr. o víne): nové, mladé víno • raný • včasný • skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiaky • hovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šaty • neskúsený • nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovník • neosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšať • expr.: novučký • novučičký • novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha
2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadky • priekopnícky • kniž. pioniersky • novátorský • objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupy • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsoby • avantgardný • avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická móda • ďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechy • nadchádzajúci • budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľby • nepoznaný • nevídaný • neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi
3. p. súčasný 1, moderný 1
oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhať • otrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, maliny • ráňať • zrážať • obíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštany • rafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnice • zbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjať • zbíjať • pagať
2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkať • obštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostí • obzobávať • expr. obzobkávať • ozobávať • expr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar
2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet
obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta
obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie
2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž
3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)
4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii
5. p. metafora
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs • veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy
2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsok • rajón: policajný obvod, okrsok, rajón • revír: lesný obvod, revír • zastar. dištrikt
3. p. okraj 1
obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný
2. p. jasný 2
očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)
2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor
3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prst • expr.: odpáliť • odbachnúť • odbafnúť • expr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domu • zastreliť • hovor. expr.: spafnúť • rafnúť • poľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srnca • fraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru
ochotne prejavujúc ochotu • vďačne • rád: ochotne, vďačne, rád pomôže každému, kto o to požiada • úslužne (ochotne a pozorne): úslužne vysvetľoval, kadiaľ sa dostanú do mesta • priochotne (veľmi ochotne) • expr. preochotne (príliš ochotne): priochotne, preochotne začal vyberať pokuty • fraz. bez všetkého
oplecko pruh látky slúžiaci na zavesenie odevu na plecia • plecnica • ramienko: úzke oplecká, ramienka na kombiné
osievať niečo sypké zbavovať nepotrebných, neželateľných čiastočiek • preosievať • presievať (cez sito al. riečicu): osieva, preosieva múku, kompost; presievať osivo • cúdiť • viať • previevať • čistiť (presýpaním na vejačke a pod.): cúdiť, čistiť obilie, mak • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať (na vejačke)
osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)
2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)
3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj
4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra
ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra
porov. aj ostrý 1
2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta
porov. aj ostrý 2
3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha
porov. aj ostrý 3, 4
4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie
5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera
6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie
porov. aj ostrý 3
7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami
ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutý • ošumelý • ošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu) • zanedbaný • upadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovy • kniž.: schátraný • schátralý: schátrané, schátralé schodište • opotrebovaný • ošúchaný • obšúchaný • obdratý • odratý • zodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufor • nár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)
2. p. otrhaný 1
otrocký 1. týkajúci sa otroka, charakteristický pre otroka • kniž. rabský: otrocké zajatie, otrocký vzťah; zhodiť otrocké, rabské putá
2. p. ponížený, pokorný 3. p. úplný 2; presný 4 4. p. ťažký 3
otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab
2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľník • kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy
ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerou • expr.: praštiť • tresnúť • tresknúť • chňapnúť • rachnúť • buchnúť • zried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlave • expr.: ochmeliť • orútiť • nár. expr.: olomáziť • ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjom • omráčiť • expr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil
2. p. ohromiť
páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúra • zdať sa • vidieť sa • hovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdáva • lahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchu • imponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči
2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbi • vidieť sa • pozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v noci • hovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevonia • expr. sladiť sa: nesladí sa mi žiť • chcieť sa • žiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po meste • chutiť • byť po chuti • byť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôli • zastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráči • želať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom
pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sa • pamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho meno • hovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje
2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdravie • starať sa: starať sa o blaho rodiny • myslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vás • rátať • počítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
počítač 1. kto niečo počíta, ráta • rátač: počítač, rátač výrobkov
2. stroj na spracovanie informácií • komputer: analógový počítač, komputer
3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho • počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy
p. aj tvar
2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž
p. aj vzhľad
3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť
4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2
pohryznúť zraniť zubami • uhryznúť • pohrýzť: pes pohryzol, uhryzol, pohrýzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť
pohrýzť 1. zubami rozdrviť na kúsky, rozhrýzť: umelým chrupom ťažko pohryzie, rozhryzie tvrdé mäso • požuť • požuvať • rozžuť • rozžuvať (žutím spracovať potravu): jedlo treba dobre požuť, rozžuť • expr.: požviakať • rozžviakať: požviakaná kosť • expr.: pochrúmať • pochrúpať • schrúmať • schrúpať (pohrýzť niečo tvrdé a krehké): pochrúmať jablko zdravými zubami • expr.: pochrumkať • schrumkať (jemne pohrýzť) • obyč. expr. posekať (obyč. o hlodavcoch): myši posekali pokrovce • zried. zhrýzť
2. zraniť zubami • uhryznúť • pohryznúť: pes pohrýzol, uhryzol zlodeja • expr.: seknúť • rafnúť: šelma sekla, rafla zubami obeť
pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre
p. aj chváliť
pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal
pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tvári • odovzdaný • oddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasom • ponížený • expr.: poddanský • otrocký • kniž. al. expr. rabský • kniž. devótny • zried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónom • skrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenie • expr. prepokorný • expr.: psí • psovský: psí, psovský pohľad
polomer geom. vzdialenosť bodu kružnice al. guľovej plochy od stredu • geom. rádius
pomätenosť stav duševnej nerovnováhy • pomätenie: pomätenosť, pomätenie mysle • choromyseľnosť • nenormálnosť • abnormálnosť • nepríčetnosť • bláznovstvo • bláznivosť • šialenosť • šialenstvo • pochabosť • hovor. expr.: rapeľ • šibnutosť: chytajú ho raple
pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii
p. aj podpora 2
2. p. záchrana 2
pomoc2 vyjadruje volanie o pomoc • pomóc • pomóóc • rata: Pomoc! Rata! Ľudia, topím sa!
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
poradca kto dáva radu • radca: právny poradca, radca; bol jeho priateľom i radcom • expert (odborný znalec poskytujúci rady): vyžiadať si posudok experta • konzultant (odborný poradca) • inštruktor (kto dáva inštrukcie): lyžiarsky inštruktor • sekundant (poradca obyč. v pästiarskom zápase) • hovor. kibic (nežiaduci poradca, obyč. pri hre v karty)
poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť • poriadok: porozprávať všetko po poriadku • rad: byť na rade • sled: sled úkonov • postup (časové poradie): postup myšlienok • reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze • zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe • hovor. šor: postaviť sa do šoru
p. aj rad1 1
postava 1. podoba ľudského tela so zreteľom na rozmery • figúra: mať štíhlu postavu, figúru • rast • vzrast: rastom malý človek, mládenec vysokého vzrastu
2. p. človek 1 3. p. osobnosť 1, zjav 3
postupne 1. nasledujúc v poradí jeden za druhým, podľa istého poradia • porade: navštívil postupne, porade všetkých známych • radom • zaradom • rad-radom • jeden po druhom: prečítal všetko radom, zaradom; brali rad-radom všetkých; všetci jeden po druhom opustili miestnosť • poporiadku • zastar. poriadkom (Tajovský) • fraz. z kroka na krok: všetko musí ísť pekne poporiadku • následne • kniž. sukcesívne: také dielo sa tvorí následne, sukcesívne zo získaných informácií • chronologicky (v časovej následnosti): údaje sú zoradené chronologicky • etapovo • etapovite (po etapách) • štádiovo • štadiálne (po štádiách)
2. p. pomaly 2, voľne 4
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter
2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela
p. aj charakter 2
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúť • puknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla • rozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukol • rozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučili • roztrhnúť sa • rozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrhol • popraskať (sa) • popráskať (sa) • popukať (sa) • dopraskať (sa) • dopukať (sa) • rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukala • zried. spukať: zem spukala od horúčavy
2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým pukla • chrupnúť • rupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chrupla • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • rachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachla • expr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplo • zapraskať • zapráskať • zaprašťať • zapukať • zaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstami • expr. zapraskotať
3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1
praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, biča • chrupot • expr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgot • treskot • rachot (silný praskot)
prať1 čistiť (tkaniny) s použitím vody a pracích prostriedkov • opierať: perie, opiera košele v práčke; perie na celú rodinu, opiera celú rodinu • vypierať (praním odstraňovať): vypierať fľaky po ovocí • zried. bieliť: všetku bielizeň bielila v potoku • prepierať (zľahka prať): prepiera pančuchy každý večer • hovor. zastaráv. rajbať • drhnúť (kefou a pod.): montérky rajbe na rumpli, drhne kefou
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajoba • hovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plán • taktický • strategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postup • cieľavedomý • plánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselný • zámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka
prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preboril • preliačiť sa • prelúpiť sa • prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalí • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)
2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť • napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistov • prekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mesto • iron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodeji • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (postupne)
3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá choroba • zastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrka • zachvátiť • zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánok • ovládnuť • opanovať • zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútok • schytiť • pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť
4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätku • oddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo
5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematiky • slang.: rachnúť • buchnúť: v tretej triede rachol • slang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyziky • poprepadúvať • poprepádať • poprepadávať (o viacerých osobách)
prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkaný • výmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvár • rafinovaný: rafinovaný zlodej • expr.: prebitý • vybitý • vybíjaný • prebíjaný • hovor. expr. prešpekulovaný • pejor. chytrácky • expr. lišiacky: lišiacky spôsob • špekulantský • expr. fiškálsky • zastar.: preštvaný • preštvalý (Rázus, Kukučín) • expr.: čertovský • potvorský • šikovnícky • filištínsky • fraz. všetkými masťami mastený • subšt. mazaný
previevať 1. (o vetre, vánku a pod.) viatím, fúkaním zasahovať • prefukovať • predúvať: všetky kúty záhrady previeval, prefukoval čerstvý vetrík; poľanou previeval, predúval svieži vánok • ovievať (po povrchu): rekreantov ovieva morský vánok • prevetrávať: prievan prevetrával izbu
2. presýpaním, na vejačke a pod. čistiť od nepotrebných, neželateľných čiastočiek • viať • cúdiť: veje, previeva, cúdi mak • preosievať • presievať • osievať (cez sito al. riečicu): preosievať, osievať múku na koláče; kompost zakaždým starostlivo presieva, osieva • hovor. zastar.: rajtarovať • rajtárovať
priateliť sa byť v priateľskom vzťahu • kamarátiť sa: chlapci sa priatelia, kamarátia od detstva • expr.: bratať sa • zried. bratiť sa (obyč. o skupinách ľudí): znepriatelené tábory sa začali bratať • hovor. expr., obyč. pejor.: priateľkovať sa • bratkovať sa • bračekovať sa (dôverne sa priateliť obyč. s istým zámerom): priateľkujú sa, bračekujú sa s pánom ministrom • hovor. expr.: rodinkovať sa • rodinkáriť sa (udržiavať priateľské, rodinné styky): od tej chvíle sa začali rodinkovať; rodinkárenie v politických kruhoch • expr., obyč. pejor. piecť • hovor., obyč. pejor. paktovať (uzatvárať priateľstvo s cieľom spolupráce; uzatvárať spojenie obyč. proti niekomu; byť v ľúbostnom vzťahu): najnovšie paktuje s podnikateľskými vrstvami; rozchýrilo sa, že spolu paktujú, pečú • expr. ráčiť sa: susedky sa veľmi ráčia • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa • zried. sestriť sa (spolčovať sa v rodinných al. výhodných zväzkoch) • subšt. kamošiť sa • pejor. zastaráv. súdruženkovať sa (priateliť sa na základe príslušnosti ku komunistickej strane)
priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivý • prajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojem • expr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnané • vyhovujúci • vhodný: vyhovujúci, vhodný terén • pekný (o počasí) • šťastný • svetlý • radostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobie • kladný • pozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
prostitútka žena oddávajúca sa prostitúcii • pobehlica • kniž. neviestka • kniž. hetéra • expr. radodajka • kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev) • hrub.: kurva • štetka • švandra • šľapka • cundra • subšt. filcka
p. aj pobehlica
prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
2. p. holý 4
prskavka drôtik obalený horľavou látkou, ktorá po zapálení iskrí • hovor. zastaráv.: rachétľa • rakétľa: vianočný stromček s prskavkami, s rachétľami, s rakétľami
prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)
porov. aj prudký 1
2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu
3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom
porov. aj prudký 2
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)
2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž
3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov
rab p. otrok 1, 2
rabat p. zľava1
rabiát, rabiátnik 1. p. surovec 2. p. bitkár
rabiátny, rabiátsky p. surový 2, násilnícky 1
rabiátstvo p. surovosť
rabín p. kňaz
rabovačka p. lúpež