Synonymá slova "rozl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)

2. p. nepríjemný

nespokojný ktorý pociťuje neľúbosť, nesúhlas; svedčiaci o tom (op. spokojný): nespokojní zákazníci; byť nespokojný s obsluhou; ozval sa nespokojný piskot • rozladený • rozčarovaný (neuspokojený v istom očakávaní): rozladení, rozčarovaní voliči; som rozčarovaný tvojím správaním • nepokojný: nepokojný život • ahasverský • ahasverovský (večne nespokojný): ahasverská povaha • pobúrený (veľmi nespokojný, až nahnevaný): reakcie pobúrenej verejnosti

neuspokojený ktorému sa nesplnili želania, túžby, očakávania; ktorému nevyhoveli v jeho požiadavkách, potrebách (op. uspokojený) • kniž. neukojený (čo sa týka fyzických al. psychických potrieb): neukojená vášeň; neuspokojená, neukojená túžba po moci • nenasýtený (čo sa týka požadovaného množstva): nenasýtený trh, záujem • rozčarovaný • rozladený • sklamaný (pri nesplnenom očakávaní): rozčarovaný, sklamaný zákazník; rozladené, rozčarované obecenstvo

rozladený p. znechutený

znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči

nedohľadný ktorý má zrakovo neobsiahnuteľné rozmery; nepredstaviteľne veľký (obyč. čo sa týka množstva al. rozsahu) • nedozerný: dom sa strácal v nedohľadnej, nedozernej diaľke; nedozerná hĺbka plies (op. malá) • kniž. nezmerný • zastar. nedovidný: havária bude mať nezmerné, nedovidné následky (op. nepatrné, zanedbateľné) • rozsiahly • nekonečný: všade sa rozprestierali rozsiahle, nekonečné pláne; neopatrnosťou boli zapríčinené rozsiahle škody • nesmierny • obrovský: v zástupe kráčalo nedohľadné, nesmierne množstvo ľudí • neobmedzený • bezmedzný • bezhraničný (nemajúci koniec, ohraničenie): bezmedzný, bezhraničný vesmír; otvárajú sa pred nami neobmedzené, bezhraničné možnosti • rozľahlý • kniž. bezbrehý (o vzdialenosti): rozľahlé, bezbrehé more • ďalekosiahly (obyč. o hodnotách, javoch nie presne určiteľných): klásť si nedohľadné, ďalekosiahle ciele (op. konkrétne, krátkodobé) • nepredstaviteľný • nepredvídaný (ktorého hodnoty si nemožno predstaviť, predvídať): počasie zapríčinilo poľnohospodárom nepredstaviteľné, nepredvídané straty

p. aj veľký

priestranný zaujímajúci veľký priestor • priestorný: priestranný, priestorný dvor • veľký (o byte, izbe a pod.; op. malý, úzky, tesný) • rozľahlý • rozložitý: rozľahlé, rozložité nádvorie zámku • široký • šíry • rozsiahly (rozprestierajúci sa doširoka): široký, šíry oceán; šíre, rozsiahle pláne

rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny

p. aj široký 2, priestranný

rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny

p. aj nekonečný, široký 2

2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém

p. aj podrobný

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

rozľahnúť sa 1. p. rozšíriť sa 2 2. p. rozložiť sa 1

rozložiť sa 1. umiestniť sa s vecami na rozličné miesta • rozmiestiť sa • rozmiestniť sa: žiaci sa rozložili, rozmiestnili po lúke • rozostaviť sa • rozstaviť sa • porozkladať sa: rozostavili sa, porozkladali sa so stanmi pod stromami • expr.: porozťahovať sa • rozkrámiť sa: deti sa porozťahovali, rozkrámili s hračkami po celom byte • kniž. rozhostiť sa: rozhostili sa pod topoľom • rozprestrieť sa • rozľahnúť sa (na väčšom priestore): rozprestretý, rozľahnutý tábor pri Dunaji

2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť • usadiť sa • zasadnúť si: rozložil sa, usadil sa vo foteli; zasadli si k obedu • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa: usalašili sa na gauči • expr. zried. uveličiť sa • kniž.: uhostiť sa • rozhostiť sa

3. podľahnúť rozkladu • rozpadnúť sa: hmota sa rozložila, rozpadla • rozvrátiť sa • rozrušiť sa: spoločenstvo sa rozvrátilo; morálka sa rozrušila • nár. rozrusať sa

4. rozdeliť sa na časti • rozčleniť sa: strana sa rozložila, rozčlenila na viac frakcií • dekomponovať sa • disociovať sa: zlúčenina sa rozložila, disociovala na zložky • chem. rozštiepiť sa

rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem • roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol • rozprestrieť sa • rozostrieť sa • rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky • kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo • rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila • odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala • expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli • porozširovať sa (postupne)

2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah • rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo • rozniesť sa • expr. rozliezť sa • zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti • expr. rozplieniť sa • kniž. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili • rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine • pren. kniž. rozjatriť sa • nár. rozjediť sa • nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla • rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot

3. stať sa všeobecne známym • rozchýriť sa • rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine • rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku • rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete • expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch • preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta

neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný

rozlajdaný p. neupravený 2

naľakaný pociťujúci náhle zľaknutie, úľak al. dlhšie trvajúci strach; svedčiaci o pocitoch zľaknutia al. strachu • vyľakaný • zľaknutý • preľaknutý • prestrašený: krik naľakaných, vyľakaných, preľaknutých ľudí; triasol sa ako zľaknuté, prestrašené zviera; uprel na nás naľakaný, vyľakaný pohľad • poľakaný • poplašený • postrašený • nastrašený • naplašený • menej časté nastráchaný: z lesa vybehol poľakaný, nastrašený zajac; naplašené, nastráchané oči • ustrašený • ustráchaný • menej časté: ustrachovaný • prestráchaný • zried. uľakaný • uľaknutý (pri dlhšom al. trvalom pocite strachu): v detstve som bol ustrašené, ustráchané, ustrachované dieťa • splašený • vyplašený • zdurený • zjašený (pri silnom a náhlom zľaknutí; neutrálne o zvieratách, expr. o človeku): po ceste uháňal splašený, vyplašený, zdurený kôň; Neutekaj ako zjašený! • zdesený • vydesený • zhrozený (veľmi naľakaný) • expr. predesený: bol zdesený, vydesený zlou správou; vydal zo seba zhrozený, vydesený výkrik • expr.: roztrasený • rozklepaný • rozľakaný • slang. vyklepaný: pred každou skúškou je roztrasený, rozklepaný, vyklepaný • strémovaný (pociťujúci strach spôsobený trémou): strémovaný študent, strémovaná odpoveď • zried. zostrašený • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: pokakaný • posraný • posratý

rozľakaný p. naľakaný

dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík

polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy

2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo

rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok

2. p. premôcť 1

rozlámať p. polámať 1, dolámať

lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky

2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

3. p. štiepať 2

otvoriť 1. odkryť uzavretý priestor, uzavretý otvor (op. zatvoriť, zavrieť) • odchlopiť: otvoriť, odchlopiť zásuvku, vráta • expr. odčapiť (prudko) • odchýliť • pootvoriť • expr. odškeriť • naškeriť (trocha otvoriť): odchýlené, pootvorené, odškerené dvere • odomknúť (otvoriť kľúčom; op. zamknúť): odomkla bránu a vošla • roztvoriť • expr.: rozčapiť • rozcapiť • rozškľabiť • rozchľabiť • rozďaviť • rozzeviť • rozškeriť (otvoriť na dve strany smerom od seba, obyč. dokorán): roztvoriť oči; rozčapiť, rozškľabiť dvere; rozzeviť ústa, rozďaviť papuľu • expr. vyčapiť: vyčapené vráta • rozovrieť • roztiahnuť (niečo zavreté, stiahnuté): rozovrieť pery; roztiahnuť husi zobák • rozlepiť (o očiach) • pootvárať • poroztvárať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do činnosti (op. zatvoriť, zakľúčiť) • začať: otvoriť, začať zasadnutie parlamentu • nespráv. zahájiť: zahájiť schôdzu, správ. otvoriť schôdzu • zapnúť (op. vypnúť): zapnúť rozhlas • hovor. pustiť: pustiť televíziu • hovor.: zapáliť • zažať (dať do chodu; op. zhasnúť): zapáliť, zažať rádio

rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov • rozdvojiť • rozpoltiť • rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz • roztrhnúť • odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba • rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe

rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste • odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepili • uvoľniť sa • povoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolila • rozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejil • porozlepovať sa • poodlepovať sa (postupne)

poleptať leptaním poškodiť, narušiť • rozleptať: kyselina poleptala, rozleptala kožu, sklo • rozrušiť: hrdza rozrušila kov

rozleptať p. rozložiť 4, poleptať

rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť • rozmiestniť • rozstaviť • rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbe • poklásť • rozklásť: pokládla veci na posteľ • porozkladať • expr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť • rozstrieť • rozprestrieť • prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnik • roztiahnuť: roztiahnuť deku na trávu • rozvinúť: rozvinúť plachtu • rozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľ • expr. rozvaliť: rozvalil tri snopy • zried. rozvetviť (Hviezdoslav) • porozkladať • porozprestierať • porozťahovať • porozostielať (postupne, viac vecí)

3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístroj • rozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častí • analyzovať • rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problém • dekomponovať • disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninu • chem. rozštiepiť

4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť • zničiť: rozložili, zničili celú organizáciu • dezorganizovať • zdezorganizovať • destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálku • rozožrať • rozžrať • rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážku • požrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériu • hovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5

leptať rozrušovať povrch niečoho žieravinou (obyč. chemikáliou) • rozleptávať: kyselina leptá, rozleptáva kožu • rozožierať • rozžierať: žieraviny roz(o)žierajú kov

požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu

rozlet p. rozvoj

rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja • rozmach • rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu • prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu • vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne • kniž. vzmach: vzmach priemyslu • kniž.: rozlet • rozpätie • vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet • poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari • poet. rozvin (Kukučín) • zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)

rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2

rozletieť sa 1. p. rozpadnúť sa 2 2. p. roztvoriť sa 1 3. p. rozšíriť sa 3 4. p. rozutekať sa 1, 2

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1

roztvoriť sa 1. otvoriť sa na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom, zovretom) • rozovrieť sa: dvere, kvety sa roztvorili, rozovreli; prsty sa rozovreli • expr.: rozdrapiť sa • rozďaviť sa: taška sa rozďavila • expr.: rozbliaknuť sa • rozpleštiť sa • rozškeriť sa • rozškľabiť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa: v prievane sa rozškľabili okná • expr.: rozchlípiť sa • rozchlipnúť sa • rozceriť sa • rozkvačiť sa • rozzeviť sa • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa • nár. rozkriačiť sa • pren. expr. rozpečatiť sa: ústa sa im rozchlípili • rozsotiť sa • expr.: rozplesnúť sa • rozletieť sa • rozlietnuť sa (prudko sa roztvoriť): obloky sa rozleteli • pootvoriť sa • rozchýliť sa (trochu sa roztvoriť) • rozkrídliť sa (na spôsob krídel) • poroztvárať sa • pootvárať sa (postupne; o viacerých veciach)

2. p. roztiahnuť sa 2

rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sa • rozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvore • expr.: rozletieť sa • rozlietnuť sa • roztrieliť sa • rozbŕknuť sa • rozfŕknuť sa • rozstreliť sa • rozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po meste • zried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutiekli • rozptýliť sa • roztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašili • porozutekať sa • porozbiehať sa (postupne)

2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusom • expr.: rozletieť sa • rozfrčať sa • roztrieliť sa • rozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca

stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol

rozležať sa p. rozšíriť sa 2

rozliahnuť sa p. rozmnožiť sa 2

rozmnožiť sa 1. stať sa početnejším • rozmôcť sa • rozrásť sa: rozvody sa rozmnožili, rozmohli; korene sa rozrástli • zveľadiť sa (stať sa obsažnejším): jeho vedomosti sa zveľadili • rozšíriť sa • rozvetviť sa (stať sa rozsiahlejším): rad sa rozšíril, rozvetvil • pribudnúť (rozmnožiť sa o niečo nové): pribudli mu starosti • kniž. rozhojniť sa • expr. rozprasiť sa: burina sa rozhojnila, rozprasila po záhrade • kniž. zried. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa • zried. rozveľadiť sa

2. biologicky vzniknúť • rozplodiť sa: hmyz sa rozmnožil, rozplodil; bunky sa rozmnožili • naplodiť sa (vo veľkom množstve vzniknúť plodením): naplodilo sa veľa myší • nakotiť sa (kotením): nakotilo sa množstvo mačiek • expr. rozplieniť sa • hovor. expr. naprasiť sa: potkany sa rozplienili, naprasili v celom okolí • rozplemeniť sa (rozmnožiť sa plemenením): ošípané sa rozplemenili • rozliahnuť sa (liahnutím): kurence sa rozliahli

rozliať 1. liatím rozšíriť po niečom (obyč. neúmyselne) • vyliať: rozliať, vyliať vodu na koberec • expr.: rozčapkať • rozčľapkať • rozčrpkať (malé množstvo): rozčapkal víno po stole • expr.: rozčrpnúť • rozčapnúť • rozšplechnúť • rozčľapnúť (prudkým pohybom rozliať) • porozlievať • povylievať (postupne, po troškách)

2. liatím rozdeliť • naliať: rozliať, naliať pivo do pohárov • porozlievať • ponalievať (postupne)

3. p. rozpustiť 2

rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniť • rozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadu • stopiť • vytopiť: vytopila masť, stopila maslo • roztaviť • rozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľ • vyškvariť • rozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninu • porozpúšťať (postupne)

3. p. roztiahnuť 1

vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)

2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)

3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1

rozliať sa p. roztiecť sa 1, 2

roztiecť sa 1. tečením sa rozplynúť na rozličné strany • rozliať sa • vyliať sa: farba sa roztiekla, rozliala • poroztekať sa • porozlievať sa • povylievať sa (postupne): víno sa poroztekalo

2. stať sa veľmi mäkkým • roztopiť sa • rozpustiť sa • rozliať sa: maslo sa roztieklo, rozlialo

hocijako 1. vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri výbere spôsobu; akýmkoľvek spôsobom, tak al. inak; nezáleží na tom, ako • hocako • hovor. hocijak: knihy môžu poukladať hocijako, hocako • akokoľvek • všelijako • hovor. všelijak: môže sa rozhodnúť akokoľvek, všelijako, vždy na to doplatí • ľubovoľne • rozlične • tak i onak • tak či onak: môžeš to ľubovoľne, rozlične, tak či onak upraviť • expr. kadejako • hovor. expr.: kadejak • hovor.: bársako • bárako: do divadla nemôžeš ísť kadejako, bársako oblečený • ledajako • hovor. ledajak: takúto prácu nemožno urobiť hocijako, ledajako • expr. lárom-fárom: žije si lárom-fárom

2. p. nedbanlivo 3. p. hoci

rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišne • odchylne • odchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodne • nerovnako • rozlične • rôzne • rozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôzne • nerovnomerne • kniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpené • inak • inakšie • ináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

porov. aj rozdielny

rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanito • zastaráv. rozmanite • rôzne • odlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienka • nerovnako • nejednako • rozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať suroviny • pestro • hocijako • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečení • nejednotne • nerovnorodo • nesúrodo • rôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomiky • kniž. disparátne: vývin pokračoval disparátne • mnohorako • zried. viacerako • expr.: desatorako • storako • tisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorako • odchodne • protichodne • zastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodne • inak • inakšie • ináč • tak i onak • tak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináč • rôznotvárne • mnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť

mnohosť výskyt niečoho v rozličných podobách • mnohorakosť: mnohosť, mnohorakosť tvarov • rozmanitosť • rozličnosť • rôznosť • mnohotvárnosť • kniž. pluralita: rozmanitosť, rozličnosť, rôznosť, pluralita názorov nás nemôže prekvapovať

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty

mnohotvárny prejavujúci sa v mnohých tvaroch, podobách (op. jednotvárny, stereotypný) • rôznotvárny • zastaráv.: mnohotvarý • rôznotvarý: zanechať mnohotvárne, rôznotvárne, mnohotvaré, rôznotvaré dielo; venovať sa rôznotvárnej práci (op. monotónnej, fádnej) • menej časté viactvárny: viactvárna skutočnosť • biol. polymorfný (výrazne sa odlišujúci v rámci jedného druhu rastlín, živočíchov, nerastov): vekovo polymorfné živočíchy; nerasty s polymorfnou štruktúrou • plnotvárny (ktorý vyčerpáva všetky možnosti tvarov, podôb): prežil plnotvárny život • pestrý • rozmanitý • bohatý: mnohotvárna, pestrá, rozmanitá príroda; mnohotvárna, bohatá tvorba spisovateľa • rôznorodý • rozličný • rôzny (op. rovnorodý): rôznorodé, rozličné, rôzne premeny sveta

nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť

nepravidelný 1. ktorý neprebieha podľa pravidiel, zákonitostí a pod. (op. pravidelný): slová s nepravidelným skloňovaním • nesystémový • neregulárny: nesystémová, neregulárna hlásková zmena

2. ktorý nemá rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. pravidelný, súmerný) • nerovnaký • nesúmerný: nepravidelný, nesúmerný geometrický obrazec; nerovnaké časti tváre • nesúladný • nesymetrický • asymetrický (op. súladný, symetrický): nesúladná, nesymetrická tvár; nesymetrické, asymetrické zaťaženie kolies • nerovnomerný • neproporcionálny (nie rovnako veľký): nerovnomerné, neproporcionálne rozloženie síl

3. ktorý nemá vyrovnaný priebeh; uskutočňujúci sa v rozličných časových intervaloch, v rozličnej intenzite a pod. (op. pravidelný) • nerovnomerný • prerývaný • trhaný: nepravidelné, nerovnomerné, prerývané dýchanie; robiť nepravidelné, trhané pohyby • necyklický • acyklický • neperiodický • aperiodický: acyklický výskyt, aperiodický priebeh funkcie • arytmický (s nepravidelným rytmom): arytmické pulzy srdca • nerovnaký • rozličný • rôzny • rozmanitý: vyskytovať sa v nerovnakých, rozličných intervaloch; mať rôznu, rozmanitú výkonnosť • ľubovoľný • hocijaký: zvoliť si ľubovoľný, hocijaký čas • nesystematický (neuskutočňujúci sa v plánovaných rovnakých intervaloch): nesystematická príprava športovca • úchytkový (robený nepravidelne, rýchlo, úchytkom): úchytkové stravovanie • kniž. rapsodický: rapsodická činnosť krúžku

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

pestrý 1. ktorý má rozmanité, výrazné, často aj krikľavé farby • pestrofarebný: pestrá, pestrofarebná látka • farebný • farbistý • viacfarebný • mnohofarebný • rôznofarebný (majúci mnohoraké al. odlišné farby): farebné, farbisté ozdoby do vlasov; súprava pestrých, viacfarebných, mnohofarebných papierov; rôznofarebné hlavičky astier • živý • veselý • hýrivý (o farbách, ktoré svojou pestrosťou pôsobia príjemne, radostne) • strakatý • strakavý (majúci rozmanité, obyč. kontrastné al. krikľavé farby, škvrny): strakatá, strakavá sukňa • nár.: tarkavý • tarkastý: tarkavé jesenné lístie • jarabatý • jarabý (obyč. o perí vtákov) • expr. čačkavý • expr. storaký (o farbe)

2. plný zmien, bohatý na rýchle sa striedajúce udalosti, odlišné zážitky, javy, prvky a pod. (op. jednotvárny, monotónny) • rozmanitý • mnohotvárny: mať pestrý, rozmanitý, mnohotvárny život • mnohoraký • mnohotvarý • rôznorodý • rôznotvárny: mnohoraké druhy tovaru; mnohotvarý, rôznorodý, rôznotvárny materiál • farbistý • farebný • živý (op. bezfarebný, nevýrazný): farbistý, farebný, živý štýl, opis udalostí • miešaný • pren. expr. strakatý: miešaná, strakatá spoločnosť • rozličný • všelijaký: rozprávať rozličné, všelijaké zážitky z ciest

rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnaký • nerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkach • nesúhlasný • nezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názory • odlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahy • odchodný • odchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postup • rozličný • rôzny: to sú rozličné, rôzne veľkosti • rozmanitý • iný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, ceny • kniž.: disparátny • diskrepantný

rozličný 1. p. rozmanitý 1 2. p. odlišný, rozdielny

rozmanitý 1. ktorý je nerovnakého druhu, nerovnakej kvality, nerovnakých vlastností a pod. (op. rovnaký, jednotný) • pestrý • mnohoraký • všelijaký: mať rozmanitú, pestrú stravu; človek rozmanitých, mnohorakých tvárí; rozmanité, všelijaké tvary váz • rozličný • rôzny • rôznorodý • nesúrodý • nerovnorodý • nerovnaký • nejednaký: kúpiť rozličný, rôzny, rôznorodý tovar; nesúrodé, nerovnaké druhy • niekoľkoraký • dakoľkoraký • viaceraký: niekoľkoraké, dakoľkoraké formy • mnohotvárny (op. jednotvárny, monotónny): mnohotvárna krajina • kadejaký • kdejaký: predvádzať kadejaké, kdejaké kúzla • miešaný • hovor. všakovaký • expr. všakový • expr.: storaký • tisícoraký • tisícerý • tristoraký • strakatý: storaké, tisícoraké podoby krásy • zastar. onakvý

p. aj pestrý, rôznorodý

2. p. odlišný, rozdielny

rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodý • nesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálov • kniž. heterogénny • nehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženie • rozmanitý • rozličný • zmiešaný • miešaný • pestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestré • rôzny • všelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmov • rôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárne • nerovnaký (op. rovnaký) • odlišný • rozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahy • kniž. disparátny

p. aj odlišný; pestrý

rozliehať sa 1. (o zvuku) šíriť sa na všetky strany • znieť • zvučať: v sále sa rozliehala, znela, zvučala hudba • ozývať sa • ohlášať sa • zaznievať: krik sa ozýva, ohláša po celom dome • odb. rezonovať

2. p. rozprestierať sa 1

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

neposedný ktorý nevydrží pokojne, bez pohybu (sedieť) na jednom mieste (op. pokojný, vyrovnaný) • živý • čulý • vrtký: neposedné, živé dieťa; čulé, vrtké medvieďa • nepostojný: nepostojné kone • nepokojný • hovor. expr.: rozbehaný • rozlietaný (plný energie, aktivity): nepokojný, rozbehaný, rozlietaný pomocník • nezbedný • šantivý (o deťoch a mláďatách)

nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavý • prelietavý • chvíľkový • pren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láske • vrtošivý • rozmarný: vrtošivá, rozmarná žena • nepevný (op. pevný) • nestabilný • labilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citoch • nespoľahlivý • neseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosť • ľahkomyseľný • expr. veterný • fraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivý • menlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastie • nepevný • labilný • nestabilný • vratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní) • neistý • neustálený • rozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomery • vrtkavý • aprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasie • prelietavý: prelietavé šťastie • vrtošivý • rozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný čas • kolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivý • odb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazí • pominuteľný • dočasný • prechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský jav • netrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiál • chvíľkový • kniž.: podenkový • prchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspech • expr. zried. rozlietavý

premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasie • striedavý: striedavé úspechy • menlivý • meňavý • menistý • menivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiály • aprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postoj • zried. premieňavý (Kostra) • kolísavý • rozkolísaný • nestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovca • vrtkavý • expr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povaha • odb. premenný: premenná veličina • kniž. variabilný: variabilné tvary, formy

rozlietavý p. nestály 2, premenlivý

rozlietnuť sa 1. p. rozutekať sa 1 2. p. roztvoriť sa 1

rozlievať sa p. rozpíjať sa

rozpíjať sa pri vpíjaní sa roztekať • rozmokať sa: farba sa rozpíja, rozmoká na papieri • rozlievať sa: atrament sa jej od sĺz rozlieva

rozliezť sa 1. p. rozísť sa 1 2. p. rozšíriť sa 2 3. p. roztiahnuť sa 1

roztiahnuť sa 1. rozložiť sa do šírky • rozprestrieť sa • rozostrieť sa: padák sa mu roztiahol, rozprestrel v poslednej chvíli • rozvinúť sa: rozvinul sa s vecami na tráve • vytiahnuť sa • natiahnuť sa • expr. rozgajdať sa: nohavice sa jej vytiahli, rozgajdali • expr.: rozvaliť sa • rozliezť sa: hmla sa rozvalila; dym sa rozliezol po miestnosti • rozvliecť sa (roztiahnuť sa do priestoru): sprievod sa rozvliekol • porozťahovať sa (postupne, na viaceré miesta)

2. ťahom sa oddialiť od seba • roztvoriť sa • kniž. rozpriahnuť sa: ruky sa mu roztiahli, rozpriahli • vystrieť sa • natiahnuť sa: prsty sa vystreli za zákuskom • expr.: rozčapiť sa • rozčľapiť sa • rozčapíriť sa • nár.: rozkriačiť sa • rozčesnúť sa • rozčechnúť sa: nohy sa mu rozčapili

3. p. rozšíriť sa 1 4. p. usadiť sa 1 5. p. spadnúť 1

rozžiariť spôsobiť, že niečo začne žiariť • rozsvietiť • rozjasniť: blesk rozžiaril, rozjasnil oblohu • osvietiť • ožiariť • osvetliť: prudké svetlo ožiarilo scénu • rozjagať • rozjagotať • roztrblietať • rozligotať • rozblýskať (rozžiariť prerušovaným svetlom): slnko rozjagalo okenné tabule • iluminovať (slávnostne osvetliť): iluminovať výstavnú sieň

rozžiariť sa začať žiariť • rozsvietiť sa • rozjasniť sa: hviezdy sa rozžiarili, rozjasnili; tvár sa mu rozžiarila • zažiariť • zasvietiť • zaskvieť sa: v rannom svetle zažiarila, zaskvela sa hladina mora • expr.: rozblesknúť sa • rozblysnúť sa (náhle sa rozžiariť): slnečné lúče sa rozbleskli • rozjagať sa • roztrblietať sa • rozligotať sa • rozblýskať sa • rozjagotať sa • expr. roziskriť sa (rozžiariť sa prerušovaným svetlom): oči sa jej rozblýskali, roziskrili • zaiskriť sa • zatrblietať sa • zaligotať sa (rozžiariť sa na krátky čas): pomedzi stromy sa zatrblietal potôčik • expr.: rozsršať sa • rozžeraviť sa (intenzívne sa rozžiariť): slnko sa rozžeravilo • kniž.: rozsvitnúť sa • rozoskvieť sa • zried.: rozjasať sa • rozzrkadliť sa

rozlíšiť p. rozoznať 1

rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)

2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)

viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľný • sledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopy • badateľný: badateľný pokrok • spozorovateľný • postrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmena • kniž. postihnuteľný • rozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografii • rozpoznateľný • rozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchov • zjavný • jasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdiel • markantný • výrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdiel • zrejmý: je to zrejmé na prvý pohľad • zreteľný • očividný • znateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhoda • evidentný: ide o evidentný omyl • zastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský) • zastar. vidomý (Dobšinský)

p. aj výrazný 2

rozlišovací schopný rozlišovať, určený na rozlišovanie • gram. diakritický: rozlišovacie, diakritické znamienka • kniž. dištinktívny: dištinktívne vlastnosti, schopnosti; dištinktívna platnosť hlásky

diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť

odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami

rozlišovať p. odlišovať, diferencovať

rozloha p. rozmer 1

rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera

2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu

rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltený • rozpolený • rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený • pren. rozčesnutý • rozoklaný; rozorvaný • schizofrenický • rozštiepený • nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť • dvojpólový • dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie

2. rozdelený na dvoje • rozoklaný • rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada • dvojklaný • klaný: dvojklaný nerv

3. p. nejednotný

rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)

rozlomený p. rozháraný, rozdvojený 1

rozlomiť p. zlomiť 1, polámať 1

roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)

zlomiť 1. tlakom, násilím rozdeliť na dva al. viac kusov • rozlomiť • prelomiť: zlomiť, rozlomiť paličku; zlomiť, prelomiť ohradu • zlámať • dolámať • polámať • prelámať (zlomiť na viacero kusov al. na viacerých miestach a obyč. poškodiť): zlámal, dolámal si nohy; polámať náradie • poprelamovať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach) • expr.: zdruzgnúť • dodrúzgať (zlomiť, zlámať s praskotom): zdruzgnúť konár • expr. dochrámať: dochrámať si nohu

2. uviesť do podoby oblúka, ohybu • ohnúť • zohnúť • prehnúť: zlomiť, (z)ohnúť nohu v kolene; zlomiť, (z)ohnúť šiju; prehnúť niekoho v páse

3. násilím, silou dosiahnuť víťazstvo nad niečím • premôcť • prekonať: zlomiť, premôcť teror, násilie, moc niekoho; prekonať zlo • poraziť • zdolať • zmôcť (zbaviť síl): zlomiť, poraziť nepriateľa; zdolať, zmôcť presilu vojska • oblomiť: nemôže oblomiť synov odpor

4. urobiť poddajným, odobrať duševné sily • podlomiť • oslabiť: nič ma tak nezlomilo, nepodlomilo ako priateľova zrada; väzenie ho celkom oslabilo • zničiť: žiaľ ma zničil • zdeprimovať (duševne ubiť) • expr.: skrušiť • skváriť • zdeptať: skrušila, skvárila nás neistá budúcnosť, bieda

5. p. porušiť 2

organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra verša • usporiadanie • rozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertov • príprava: organizácia, príprava osláv, svadby • vedenie • riadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združenie • zoskupenie • spolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

p. aj spoločnosť 2

rozložený 1. p. rozľahlý, široký 1 2. p. urastený

urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečny • strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle • statný (urastený a silný): statný chlap • kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec • rozložený • rozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)

narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu • naštrbiť • podkopať • podvrátiť • podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov • expr.: nabúrať • nahlodať: nahlodali jeho dôveru • poškodiť • pokaziť • porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou • rozvrátiť • rozložiť • rozrušiť • vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2

rozmiestiť jednotlivé veci dať na rozličné miesta v priestore • rozmiestniť • rozložiť • rozklásť: rozmiest(n)ili, rozložili nábytok; rozklásť koberce po zemi • rozostaviť • rozstaviť • rozostavať: rozostavili sochy po výstavnej miestnosti • pren. rozsiať: kopce s rozsiatymi vilami • odb. dislokovať: dislokovať vojská • porozkladať • porozostavovať (postupne, viac vecí): porozostavoval figúrky po šachovnici

rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístroj • rozmontovať • demontovať (niečo zmontované): demontovali lešenie • pren. expr.: rozpitvať • zanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítač • porozoberať • porozberať • porozkladať (postupne)

2. po častiach vziať z celku • rozobrať si • pobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevy • rozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásoby • expr.: rozchytať • rozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľku • rozkradnúť • pokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiál • porozoberať • porozberať • poroznášať • expr. porozchytávať (postupne)

3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácie • urobiť analýzu • zanalyzovať • rozanalyzovať: rozanalyzovali problém • expr.: rozpitvať • detailizovať • zanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

4. p. rozptýliť 3

rozostaviť 1. postaviť na rozličné miesta • rozstaviť • rozostavať: rozostaviť stráž • rozložiť • rozmiestiť • rozmiestniť: rozložili, rozmiestnili nábytok po izbe • porozostavovať • porozkladať • porozmiesťovať • porozmiestňovať (postupne, viac vecí): porozkladala tovar po stole

2. p. roztiahnuť 1

rozprestrieť 1. umiestniť na väčšiu plochu • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť obrus • prestrieť: prestreli deku na trávu • rozložiť • roztiahnuť: rozložili stan • rozklenúť (do podoby klenby): stromy rozklenuli konáre doširoka • nár. rozpiadliť (Kukučín) • porozprestierať • porozostierať • poprestierať (postupne, viac vecí)

2. roztvoriť niečo zložené • rozostrieť: rozprestrieť, rozostrieť dáždnik • vystrieť • roztiahnuť • rozložiť • rozvinúť: vystrel, rozložil skrútený plagát • porozprestierať • porozostierať • porozkladať (postupne, viac vecí)

3. p. rozopnúť 2

rozšíriť 1. zväčšiť šírku, plochu, objem • roztiahnuť: hlboký vdych mu rozšíril, roztiahol hrudník • rozprestrieť • rozostrieť • rozložiť: orol rozprestrel, rozložil krídla • kniž. rozpriestraniť: vládca rozpriestranil kráľovstvo • odb. dilatovať: dilatované srdce • porozširovať (postupne)

2. zväčšiť počet, rozsah, obsah • rozniesť: rozšíriť infekciu; včely rozniesli peľ po okolí • pren. rozprestrieť: panovník rozprestrel svoju moc na ďalšie územia • zextenzívniť (rozšíriť výrobu): zextenzívnili výrobu polotovarov • kniž. rozsiať (rozšíriť vo veľkom množstve): vojna rozsiala nešťastie • pren. kniž. rozjatriť • nár. rozjediť (rozšíriť bolesť, utrpenie): rozjatril v nej staré rany • porozširovať (postupne)

3. p. rozhlásiť

roztiahnuť 1. ťahom rozložiť do šírky • rozprestrieť • prestrieť: roztiahla, prestrela obrus • rozostrieť • rozostlať: rozostrel noviny po stole; rozostlali otep slamy • vytiahnuť • natiahnuť: vytiahla cesto na štrúdľu • zried.: rozostaviť • rozpustiť: obchodník rozostavil šiator; vietor rozpustil mračná po oblohe • porozťahovať • porozprestierať (postupne, viac vecí)

2. ťahaním roztvoriť • rozhrnúť: roztiahli, rozhrnuli oponu; rozhrnula záclony

3. ťahom oddialiť od seba • vystrieť • natiahnuť: roztiahol, vystrel, natiahol ruky • rozopäť • rozpäť • rozopnúť • kniž. rozpriahnuť: rozopol ramená • rozložiť • roztvoriť • rozostrieť • rozkrídliť (naširoko roztiahnuť): orol rozložil, rozostrel krídla • expr.: rozčeperiť • rozčapíriť • rozčapiť • rozcapiť • rozkriačiť • rozkvačiť • rozškeriť • rozzeviť: rozčapíril, rozčapil nohy; vojaci rozkriačili vetvy; ústa rozškeril do úsmevu

4. p. rozšíriť 1 5. p. rozšliapať 2

rozvrhnúť vopred premyslieť a určiť postup istej činnosti • rozdeliť • rozplánovať: dobre si rozvrhol, rozdelil, rozplánoval prácu • rozvrstviť • roztriediť: úlohy výučby rozvrstvil, roztriedil podľa dôležitosti • rozložiť • zadeliť: rozložila, zadelila si domáce práce na víkendy • rozpočítať • rozrátať (počítaním): rozrátal si štúdium na dva roky • hovor.: načasovať • rozškatuľkovať: načasoval si skúšky na dva mesiace; rozškatuľkovať si učivo • škol. osnovať: osnovať učebnú látku

zadeliť 1. určiť, aby niekto, niečo niekam patril(o) • zaradiť: zadeliť, zaradiť deti podľa veku • zatriediť (podľa kritérií): zatriediť umelcov podľa výkonu • prideliť • pričleniť (k niekomu, niečomu, do istej funkcie a pod., urobiť súčasť niečoho): niektorých z nás pridelili, pričlenili k susednému útvaru

2. vopred premyslieť a určiť, aby niečo bolo priestorovo, časovo a pod. rovnomerné • rozvrhnúť • rozložiť: zadeliť si robotu; rozvrhnúť, rozložiť si sily, čas • rozdeliť • rozplánovať: rozdeliť si povinnosti; rozplánovať si robotu vopred

založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť

rozptýliť sa 1. rozšíriť sa na všetky strany (o neživých veciach) • rozprestrieť sa: dym sa rozptýlil, rozprestrel nad mestom • roztiahnuť sa • rozložiť sa: hmla sa roztiahla, rozložila po poli • rozniesť sa • rozšíriť sa: vôňa sa rozšírila po izbe • rozpŕchnuť sa • rozprskať sa • rozprsknúť sa (rýchlo sa rozptýliť): mračná sa rozpŕchli po celej oblohe; slnečné svetlo sa rozprsklo medzi stromami • expr.: rozfŕkať sa • rozfŕknuť sa: myšlienky sa jej rozfŕkli • rozplynúť sa (o niečom prchavom) • rozviať sa (závanom vzduchu sa rozptýliť): popol sa rozvial po miestnosti • roztrúsiť sa • zried. rozsiať sa (o semenách): púpavové semená sa rozsiali po záhrade • kniž.: rozostúpiť sa • rozstúpiť sa: para, hmla sa roz(o)stúpila • porozptyľovať sa (postupne)

2. p. rozísť sa 1, rozutekať sa 1 3. p. zmiznúť 3 4. p. rozveseliť sa, zabaviť sa 1