Synonymá slova "rázň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 98 výsledkov (1 strana)

  • ražovica liehový nápoj z raže • hovor.: ražnéražná: vypiť si ražovice, ražného, ražnej


    ražná, ražné p. ražovica


    ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostrodoostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

    porov. aj ostrý 1

    2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicatokončistokončitohrotitohrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palícnaostronašpicatonakončistonakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzkadoostradošpicatadokončistadokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

    porov. aj ostrý 2

    3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo pískaštipľavokorenitokorenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

    porov. aj ostrý 3, 4

    4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidíprenikavojasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

    5. s veľkou intenzitou • silnointenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácunaostronaplno: začali naostro, naplno trénovaťprudkorezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

    6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísneprísno: ostro, prísne sa pozrel na synapríkrostrmostrohoexpr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakoltvrdo: tvrdo kritizoval vládurozhodnerázneenergickyrezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

    porov. aj ostrý 3

    7. nápadne sa prejavujúc • výraznejasnezreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôročividneviditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodnedôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje právaodhodlane: odhodlane vykročil na cestuenergickyrezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniurezkotvrdokniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkomprudkostrmosilno: prudko, strmo zaklopal na dverehovor. expr.: zhurtahurtomhurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy

    porov. aj rázny


    rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

    porov. aj rezký 1

    2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

    3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

    4. p. zľahka 4


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silnemocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťapevnetuhostuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemidotuhahovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzolveľmiznačnehodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistenáintenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného životaprenikavoostro: jasmín prenikavo, ostro voniadôrazneenergickyprudkoráznestrmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dverevehementnerazantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názoryvýdatne: vonku výdatne pršíprisilnoprisilne (príliš silno)

    porov. aj silný 1–4

    2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3


    strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudkoostropríkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpazastar. zrázne

    2. s veľkou silou, intenzitou • rázneprudkosilnesilno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvereostrozostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

    3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázkyostrozostrapríkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na synarozhodneenergickyrezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlneniestroho: stroho zaveliť na odchodprudkoexpr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku


    tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

    2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

    3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

    porov. aj tvrdý 3

    4. p. tuho


    ražno p. rezko 1


    dôraz 1. rázne, rozhodné, energické konanie: žiadať niečo s dôrazomrozhodnosťráznosťrezolútnosť: chýba mu rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosťenergickosť

    2. p. prízvuk 1


    razancia kniž. veľká, náhla rýchlosť, sila, intenzita • razantnosťprudkosťpriebojnosť: razancia, razantnosť strely; prudkosť, priebojnosť jeho odpovede nás prekvapilaráznosťostrosťostrie: podľahol ráznosti, ostrosti, ostriu vyhrážok


    ráznosť p. dôraz 1


    energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


    odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivýstrohýchladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomuľahostajnýnevšímavýneosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudkuupätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanieneprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradníkneprívetivýnevľúdnynemilýstudenýľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomusuchýoficiálnyrezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveďúsečnýstrmýrázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovaniaprísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavýpren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tvárehovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

    2. p. pravidelný 3


    prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietorkniž. razantný: razantný úderlek. akútny: akútny zápalstrmýrýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostírapídny: rapídny vzostupráznyvehementnýkniž. briskný: rázny, briskný útok, pohybnáhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasiadravýnespútaný: dravý, nespútaný tok riekyturbulentný: turbulentný tok, pohybostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenieživelný (prudký ako živel): živelná silableskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úderzúrivýdivýdivokýexpr.: diabolskýbesný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempoexpr.: šialenýbláznivý: šialený, bláznivý cvalhorúčkovitýpubl. hektickýkniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)

    p. aj ničivý

    2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý citnáruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láskevznetlivýimpulzívnypopudlivýprchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povahaeruptívnyexplozívnyvýbušnýcholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanieenergickýráznykniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverístrmýhovor. expr.: hurtovnýhurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopaniekraj. náramnýkniž. sverepý (o človeku) • živelnýbúrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnostináhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutiesilnýmocný (op. slabý): silné, mocné vášnedivýdivoký: divá, divoká radosťexpr.: bláznivýšialený: bláznivá, šialená túžbapren. expr. cigánsky: cigánska krv, náturaexpr. žeravýnespráv. horkokrvný

    3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmýpríkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopecostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta


    radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postojrevolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

    2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • ráznyenergickýrozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenianekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobombojovnýostrýútočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok políciekrajný: krajné stanoviskobezohľadnýdrastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diétarýchlynáhlyprudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava


    rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energickýrezolútny: rázna, energická, rezolútna ženarozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasomkategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutieodhodlanýradikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krokpriebojnývehementnýkniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správaniedôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkazstrmýprudkýkniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útokexpr. hrmotnýnár.: hurtovnýhurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanierezký: rezká odpoveď


    strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeranýchladnýzdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné cityprísnyneprístupnýstrmýrázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna rečostrýpríkryexpr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlasehovor. komisný (úradne strohý)

    2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátkystručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenieúsečnýlakonický: úsečná, lakonická odpoveďexpr. suchý

    3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchýtriezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farbyneosobnýchladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiérholýčistýsuchý: suché fakty


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


    často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


    oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnohoznačnehodneo hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatnínepomerneneporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšieveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako tyhovor.: oveľakráto veľa rázomnohokráto mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako domaexpr.: poriadneriadne: (po)riadne väčší chlapnár. omoc


    veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


    veľa ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa


    viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

    2. p. viac 3


    mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa


    črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človekastránka: zlé, dobré stránky žiakovznak: dedičné znaky; hlavné znaky dobykniž. rys: každé mesto má svoje rysyexpr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihycharakterráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

    2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črtaskicahovor. škica: cestopisná skica, škicalit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtónbesednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednicezastar. zábavnica

    3. p. čiara 1


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahuletora: veselá letorahovor. nátura: chlapská náturakniž. naturel: umelecký naturelprofil: profil vedca

    2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz dielapovaha: povaha chorobyspôsob: kresťanský spôsob mysleniakniž. kolorit: lyrický kolorit drámykniž. tvár: pravá tvár komunizmukniž. razenie: ironické šľahy shawovského razeniatvárnosť: tvárnosť spoločnostirámecforma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvarforma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvartvárnosť: tvárnosť krajinyrázcharakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakterkniž. tvár: zimná tvár dedinyfazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiatformát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

    p. aj tvar

    2. súhrn vlastností • výzorvzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľadkniž. vid: človek pekného viduzastar. parsúnimidžsubšt. vizáž

    p. aj vzhľad

    3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencovobdobaparalelaanalógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmiparalelnosťanalogickosť

    4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2


    povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

    2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

    p. aj charakter 2


    raz 1. p. niekedy 3, 4 2. p. teda 1 3. p. skutočne 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

    2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

    3. p. sloh 1


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


    znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

    2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

    3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

    4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

    5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža


    dakoľko ráz p. niekoľkokrát


    niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko rázdakoľkokrátdakoľko rázviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúťniekoľkonásobneviacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciuhovor.: párkrátpár rázzopárkrátzopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi


    ixkrát, ix ráz p. veľakrát


    koľkokrát vyjadruje otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov; uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu • koľko ráz: Koľkokrát ti to mám povedať?; uvidíme, koľko ráz sa mu podarí zvíťaziť


    koľko ráz p. koľkokrát


    lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovaťdaromníkzried. leňošník (Tajovský)povaľačzaháľačzáhaľkárhliviakexpr.: darebáktrúdpostávačpejor.: darmošľaphniliakhnilošhniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkáchpejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdákpejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúchpecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliakzdochlinahovor. pejor.: ulievačulievaksubšt. flákač • expr. vysedávač


    záhaľkár p. lenivec


    milión ráz p. veľakrát


    niekoľko ráz p. niekoľkokrát, viackrát 1


    opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťouopäťznovaznovukniž. poznovezried. poznovakniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnostizasazasezas: zasa, zase prehraliviackrátviac rázviacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekaťperiodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia


    viac 1. vyjadruje väčšie neurčité množstvo, väčší neurčitý počet, rozsah (op. menej) • viacej: zarobil viac, viacej ako ostatníviacero: bolo tam viacero dverí

    2. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu (op. menej) • viacejväčšmi: čím ďalej, tým viac, viacej sa mu páčila; odvtedy sa väčšmi staral o blaho rodiny

    3. (so záporným slovesom) popiera jestvovanie niečoho v čase; vyjadruje skončenie nejakého deja, stavu • viacejuž nikdy: neukazuj sa mu viac, viacej na oči; mladosť sa už nevráti; už nikdy ma sem nedostaneďalejnaďalej: ďalej nemusíš hovoriť; nemusíš sa naďalej namáhaťviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nech sa to viac(ej)krát, viac ráz nestane

    4. vyjadruje pribúdanie, pridávanie, pokračovanie • viaceješteokrem toho: bála sa, či si viac, viacej nájde takého dobrého muža; Povedal všetko. Čo chceš ešte, okrem toho?

    5. p. skôr 4


    viac ráz 1. p. viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát, opakovane 2. p. viac 3


    pár ráz p. niekoľkokrát


    stonásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom sto • stokrátsto ráz: dosiahli stonásobne, stokrát, sto ráz vyšší zisk

    2. p. veľakrát


    sto ráz p. stonásobne 1, veľakrát


    škriepnik kto vyvoláva škriepky, hádky • hašterivechádavecexpr.: zapáračzádrapkárvrtákexpr. zried. zadieračkniž. svárlivec


    zádrapkár p. škriepnik


    tisícnásobne 1. vyjadruje násobenosť číslom tisíc • tisíckráttisíc ráz: tisícnásobne, tisíckrát, tisíc ráz zväčšený obraz bunky

    2. p. veľakrát


    tisíc ráz 1. p. tisícnásobne 1 2. p. veľakrát


    toľkokrát, toľko ráz p. veľakrát


    tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát


    viacejkrát, viacej ráz 1. p. viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. p. viac 3


    zabávač človek, ktorý sa pričiňuje o zábavu iným: sused bol dobrý zabávačzábavníkzried. zábavkár (Timrava)veselko (Zechenter)hovor. expr.: komediantšpásovníksubšt. šoumen


    zábavkár p. zabávač


    záchranár p. záchranca


    záchranca kto niekoho, niečo zachránil, zachraňuje: záchranca života, národaosloboditeľvysloboditeľ (kto niekoho oslobodil, vyslobodil): osloboditeľ, vysloboditeľ národovkniž.: vykupiteľspasiteľ: si mojím vykupiteľom; stal sa spasiteľom chudobnýchzáchranár (odborník na zachraňovanie): záchranári v bani


    záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletníkexpr. donchuanhovor. expr. frajerhovor. pejor.: sukničkárfrajerkárexpr. (starý) kocúrexpr. zried. zásterkár (Vajanský)iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)


    zásterkár p. záletník


    závorár železničný zamestnanec obsluhujúci závory • hovor. rampár


    zopárkrát, zopár ráz p. niekoľkokrát


Pozri výraz RÁZŇ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV