Synonymá slova "pu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelý • nezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládež • detský • detinský • polodetský; chlapčenský • mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie sveta • nedorastený • nevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti tela • nevyzretý • infantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názory • pubertálny • slang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správanie • práv. neplnoletý • zastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanov • malý • mladý • kniž.: útly • raný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom veku • neoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabec • pejor.: sopľavý • usoplený • usmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané decko • vulg.: zasraný • zasratý

p. aj mladý, malý

puberťácky p. nedospelý

dospievajúci ktorý je vo veku dospievania • dorastajúci: dospievajúce, dorastajúce deti • lek. adolescentný: adolescentný vek • pubertálny • pubescentný (súvisiaci s pubertou)

nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutie • nezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odpor • hlúpy • sprostý • kniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosť • expr.: bláznivý • pochabý • zried. pochábeľský • pomätený • subšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázky • detinský • detský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápady • nerozvážny • neuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanie • expr.: nenormálny • šialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostí • expr. pubertálny • hovor. pejor. somársky: somárska vojna

p. aj neuvážený

pubertálny p. nedospelý, nerozumný

pubescentný p. dospievajúci

novinár kto pracuje autorsky a redaktorsky v oznamovacích prostriedkoch • žurnalista: nezávislý novinár, žurnalista • publicista (kto sa venuje publicistike)

publicista p. novinár

novinárstvo činnosť a povolanie novinára; teória a prax tejto činnosti; odbor na vysokej škole • novinoveda • hovor. novinárčina • žurnalistika: novinárstvo, žurnalistika je jeho koníček; katedra novinárstva, žurnalistiky • publicistika (novinárska činnosť majúca za cieľ informovať verejnosť a pôsobiť na ňu): venovať sa vedeckej publicistike

publicistika p. novinárstvo

kniha 1. slovesné al. obrazové dielo vydané tlačou v samostatnom zväzku • knižka: vedecká, zábavná, detská kniha, knižka • publikácia: náboženské publikácie • brožúra (menšia brožovaná kniha) • monografia (vedecká kniha spracúvajúca jeden problém al. venovaná jednej osobnosti) • foliant (kniha veľkého formátu) • učebnica (kniha, z ktorej sa učí): učebnica matematiky • cvičebnica (kniha s cvičeniami): cvičebnica hry na klavíri • pren. expr. biblia (kniha veľkej vážnosti; objemná kniha): Sládkovičova Marína sa stala bibliou mládeže • hovor. expr. bachant (veľmi objemná kniha) • hovor. expr. šalabachter (stará, obyč. poškodená kniha)

2. p. zväzok 2

publikácia p. tlač 2, kniha 1

tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlače • kníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlače • hĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlač • fototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)

2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlač • časopisy: obrázkové časopisy • noviny: čítať noviny • publikácie: vedecké publikácie • pejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)

ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenu • avizovať • zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchod • hovor. zastar.: omeldovať • zameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajk • zverejniť • publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správu • prezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovať • signalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramom • kniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správu • poohlasovať • pooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovil • prihovoriť sa • privravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!

publikovať p. uverejniť

uverejniť urobiť verejne prístupným, verejne známym • zverejniť: uverejniť, zverejniť štatistické údaje o niečom; uverejniť, zverejniť obsah dokumentu v tlači, v rozhlase, v televízii • medializovať (uverejniť v rozličných masových médiách): problém treba medializovať • publikovať • vydať (uverejniť tlačou): autor publikoval svoje prvé básne v časopisoch • odtlačiť (uverejniť tlačou): článok mu odtlačili v ústrednom denníku • doniesť • priniesť (správu, informáciu a pod.): noviny priniesli správu o živelnej katastrofe • prispieť (do novín, do časopisu): prispieť odborným článkom, esejou • pouverejňovať • povydávať (postupne uverejniť)

vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť

obecenstvo ľudia zhromaždení na nejakom verejnom podujatí • publikum: športové obecenstvo, publikum • diváci: diváci odmenili herca potleskom • poslucháči • poslucháčstvo (obecenstvo na prednáške)

publikum p. obecenstvo

puč p. vzbura

vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu • povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie • odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj • revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia • sprisahanie • konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie • puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč • revolta: revolta mládeže • komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot • disidencia • hist. rebélia: sedliacke rebélie • zastar. bunt (Jesenský)

sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)

začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)

klíčiť tvoriť klíčky a obyč. vyrastať zo zeme; pren. vznikať • vzchádzať • vzchodiť • hovor.: schádzať • schodiť: zrno už klíči, vzchádza, schodí; nádej v nás znova klíči, vzchádza • kľuť sa • pučať: semeno sa už kľuje, pučí • vyháňať • vyrážať (púšťať výhonky): zemiaky na jar vyháňajú • expr. šibať: tráva už šibe • pren.: rodiť sa • narastať: klíči, rodí sa, narastá v ňom nepokoj • nespis. rašiť

pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíči • expr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúziky • pukať • pukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezy • vyrastať • rozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučí • nár. duť (Kálal) • nespis. rašiť

puch p. zápach

zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)

puchký p. vlhký

vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák • zvlhnutý • navlhnutý • zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno • navlhčený: navlhčený uterák • vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch • zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka • mokrastý • zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka) • namoknutý: namoknuté šaty • zamoknutý: zamoknuté obilie • vlahý • vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík • ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár • rosnatý • zarosený • zrosený • orosený • rosný • rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy • spotený • zapotený • prepotený • upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý • nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka) • odb. humídny: humídna hlina

puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchať • spúchať • zapúchať • opúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej roboty • pripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sa • nabiehať • navierať • nalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami

puchor p. žalúdok

žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor • hovor.: puchor • zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik

bruchatý expr. 1. ktorý má veľké brucho • expr. bachratý: bruchatý, bachratý človek • pejor. pupkatý • nár. puchratý: pupkatý, puchratý kuchár

p. aj tučný 1

2. p. baňatý, guľatý 1

guľatý 1. majúci tvar gule (o veciach) • baňatý: guľaté, baňaté amfory, džbány • guľovitý: guľovité telesá • zaguľatený • zaokrúhlený: zaguľatený, zaokrúhlený tvar • expr. bruchatý (pripomínajúci brucho): bruchaté fľaše, skúmavky • nár. puchratý (Šoltésová) • expr. guľatučký

p. aj okrúhly 1

2. p. tučný 1

puchratý 1. p. bruchatý 1 2. p. guľatý 1

mliaždič nástroj na mliaždenie, pučenie • pučidlo: mliaždič, pučidlo na zemiaky • expr.: miagač • miagadlo

púčik p. puk¹ 1

puk¹ 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik

2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach

pučista p. vzbúrenec

vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s políciou • povstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcom • odbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahanec • konšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojník • zastar. odbojca • burič • rebelant • rebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť • roztĺkať • rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovce • trieštiť (na kusy): trieštiť ľad • rozmieľať • mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť korenie • šrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železo • pučiť • rozpúčať • mliaždiť • dláviť • gniaviť • expr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na mušt • nár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

pučiť p. dláviť 1

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

pučiť sa 1. p. hnevať sa 2. p. smiať sa 1

smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdla • expr.: ceriť sa • vycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajú • expr.: zubiť sa • ceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zuby • hovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zuby • expr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvo • usmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťa • expr.: škeriť sa • škerdiť sa • vyškierať sa • uškierať sa • škeriť zuby • uškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajú • vysmievať sa • škľabiť sa • vyškľabovať sa • poškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujú • expr.: chechotať sa • chechtať sa • chachotať sa • chachtať sa • hahotať sa • chechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sa • rehúňať sa • hovor. expr.: rehliť sa • rehniť sa • rehoniť sa • rehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapi • expr.: chichotať sa • chichtať sa • chichúňať sa • chichútať sa • chichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňali • fraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu • zadúšať sa/dusiť sa od smiechu • zadŕhať sa od smiechu • pukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa

pucovať 1. p. čistiť 1, 3 2. p. hrešiť 2

pucung p. výčitka

pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou

p. aj vášeň 1

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

púder jemný škrobový prášok na vonkajšie použitie v kozmetike, lekárstve a pod.: púder na tvár • zásyp (prášok na zasýpanie častí tela, rán): detský, dezinfekčný zásyp

peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí • hovor. zastaráv.: pudilár • budilár • pugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilár • hovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonky • zastaráv. tobolka (náprsná taška) • zastar. mešec • hovor. zastaráv. buksa • subšt. bríftaška

pudilár p. peňaženka

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3

nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať

nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

pudiť p. hnať 1, 2

pudlo p. zadok 1

zadok 1. sedacia časť (obyč. ľudského) tela: udrieť niekoho po zadku • expr.: zadnica • šunky: večne vysedáva na šunkách • expr.: sednica • kufor: Zdvihni konečne ten kufor! • hovor. expr. žart. pudlo: kopli ho do pudla • hrub. riť

2. p. konečník

automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatický • plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka • samočinný • samochodný • samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj • automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľný • samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex • neuvedomený • nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia • podvedomý • pudový • inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana • reflexný • reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu • zmechanizovaný • mechanický • zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

p. aj bezduchý 1

mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

pudový ovládaný, podmienený vnútorným, od vôle, rozumu nezávislým citom, pudom • inštinktívny: pocítiť pudové, inštinktívne nutkanie niečo urobiť; pudové, inštinktívne správanie • neuvedomený • mimovoľný • spontánny • živelný: neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný prejav • živočíšny • animálny • často pejor. zvierací (ako pri zvieratách): ozvali sa v ňom živočíšne, animálne, zvieracie túžby; živočíšne, animálne, zvieracie konanie

spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania • samovoľný • mimovoľný • neuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakcia • inštinktívny: inštinktívne poznanie, správanie • samočinný • živelný • neusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývin • nekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohyby • prirodzený: prirodzené prejavy • pudový: mať k niečomu pudový odpor • nenútený • nestrojený • bezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správaním • nepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený

živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvierací • animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy • telesný • zmyselný • pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba • sexuálny • pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň

paf¹ napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny

puf p. paf¹

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

pufkať p. fajčiť

pugilár p. peňaženka

púhy správ. jednoduchý, holý, číry

buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem

p. aj bác

kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov

2. p. kúdol

prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi

puk² p. kotúč 1

puk³ p. paf¹, prask, buch

pukačka p. puška

puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta • hovor. zastar.: gver • kver • ručnica: dať si gver na plece • žart. pukačka • hovor. expr. búchačka • karabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovka • nespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)

lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierka • rozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovce • lúpať • vylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkať • pukať: lúskať, pukať prstami

3. p. riešiť

praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2

pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať sa • trhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajú • praskať • práskať: pery mi praskajú • prašťať • expr. praskotať: hrady praštia, praskocú

2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskať • práskať • prašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praští • expr.: pukotať • praskotať: parkety pukocú, praskocú • plieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieska • lúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

3. p. pučať

smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkom • hrub.: prdieť • bzdieť • bzdúriť • drístať • žart. al. expr.: púšťať • pukať • trúbiť • strieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať sa • expr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťaze • expr.: myksovať sa • myksľovať sa • hádzať sa • metať sa • trepať sa • trepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepe • drmancovať sa (Jonáš) • potrhávať sa • potrhovať sa • potŕhať sa • pomykávať sa • expr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať sa • roztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajú • pukať • pukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukala • praskať • práskať • prašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

3. p. zaujímať sa

pukať sa 1. p. pukať 1 2. p. pučať

puklina p. trhlina, škára

škára malý, obyč. pozdĺžny otvor • štrbina: škára v dlážke, skalná štrbina • medzera: medzera medzi zubami • prasklina • puklina • trhlina (malý otvor vzniknutý roztrhnutím, prasknutím): prasklina, puklina, trhlina v stene • zastaráv. špára • hovor. zastar. fuga: dvere majú fugy • zastar. štrba (Hviezdoslav) • dierka • diera (väčšia škára): prejsť dierou v plote

trhlina voľný priestor vzniknutý roztrhnutím, rozdvojením niečoho: zemské trhliny • prasklina • puklina: praskliny, pukliny na dome • medzera: medzera medzi zubmi • škára: škáry v okne • štrbina: štrbina v dlážke • zastar. štrba (Hviezdoslav) • rozsadlina: smrek vyrastá z rozsadliny • prielom: prielom v múre • zlom: skalné zlomy • kniž. ruptúra: ruptúra vo vývine

chrupnúť expr. vydať zvuk ako pri lámaní, puknutí • zapraskať • zaprašťať • zachrapšťať • zachrupšťať • zachrapčať • zachrupčať: niečo mu medzi zubami chruplo, zachrapčalo • puknúť • rupnúť: puklo, ruplo mi v kolene • expr. lupnúť: luplo mu kdesi v krížoch

prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúť • puknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, pukla • rozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukol • rozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučili • roztrhnúť sa • rozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrhol • popraskať (sa) • popráskať (sa) • popukať (sa) • dopraskať (sa) • dopukať (sa) • rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukala • zried. spukať: zem spukala od horúčavy

2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým pukla • chrupnúť • rupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chrupla • tresnúť • tresknúť • plesnúť • plesknúť • rachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachla • expr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplo • zapraskať • zapráskať • zaprašťať • zapukať • zaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstami • expr. zapraskotať

3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1

prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sa • pustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradí • expr. bžuknúť (Kálal) • expr.: zabzdieť • zabzdošiť • žart.: puknúť • fuknúť (jemne) • zatrúbiť • zakadiť • streliť (hlasno) • vulg.: drisnúť • zasrať

praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, biča • chrupot • expr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgot • treskot • rachot (silný praskot)

pukot p. praskot

pukotať p. pukať 2

pulóver p. sveter

sveter pletená vrchná časť oblečenia s rukávmi: sveter s pestrým vzorom • kardigán (sveter na zapínanie od krku dolu) • pulóver (sveter s otvorom na prevliekanie hlavy): pliesť pulóver • hovor. rolák (sveter s vysokým vyhrnutým golierom) • vesta (sveter bez rukávov)

pult p. stojan

stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu dosku • statív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparát • podstavec: podstavec s kvetmi • pult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pult • koza • kôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie dreva • slang. štafľa (maliarsky stojan)

pulz kolísanie náplne tepien vplyvom srdcovej činnosti • tep: slabý, pravidelný pulz, tep • kniž. tepot

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biť • kniž. tepať • kniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinu • tĺcť • tlkotať • klopať (o srdci) • búchať • búšiť • buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krvi • skákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče