Synonymá slova "praďa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 12 výsledkov (1 strana)

  • dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    pradávno p. dávno 1


    dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

    p. aj niekdajší


    pradávny p. dávny, starobylý, starý1 3


    starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

    p. aj starý


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

    2. p. neprítomný 2


    mrznúť 1. tuhnúť od mrazu • zamŕzať: voda mrzne, zamŕza pri nula stupňovľadovatieťpremŕzaťzmŕzať: sneh ľadovatie; pôda už dlho premŕza, zmŕzatrešťať (o intenzívnom mraze): vonku mrzne, treštíprašťať: mrzne, len tak praští

    2. trpieť zimou • premŕzať: vonku čakal a mrzol; premŕzal v studenej izbezimomravieťzmŕzať: nohy mu zmŕzali vo vodekrehnúťziabnuť: ruky mu krehli, ziabli od chladuvymŕzať: vymŕzajú v nevykúrenej izbenár. krahnúť (Sládkovič)expr. ľadovatieťzried. ľadovieť: telo mu ľadovatelo, ľadovelozimiť sa (o človeku): celý deň sa zimila na polidrevenieťkľavieťtuhnúť (stávať sa nepohyblivým): prsty mu kľaveli, tuhli od zimy


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    prašťať p. praskať 1, 2


    pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať satrhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajúpraskaťpráskať: pery mi praskajúprašťaťexpr. praskotať: hrady praštia, praskocú

    2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskaťpráskaťprašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praštíexpr.: pukotaťpraskotať: parkety pukocú, praskocúplieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieskalúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

    3. p. pučať


    trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať saexpr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťazeexpr.: myksovať samyksľovať sahádzať sametať satrepať satrepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepedrmancovať sa (Jonáš)potrhávať sapotrhovať sapotŕhať sapomykávať saexpr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

    2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať saroztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajúpukaťpukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukalapraskaťpráskaťprašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

    3. p. zaujímať sa


Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: fi ãƒâ ãƒâ ãƒâ, jes, vr, efh, ka ka, zky, prvňí, cup, dep, upv, nrp, ua, nar, sde, g
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV