Synonymá slova "povã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 65 výsledkov (1 strana)
-
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov • povýšený • poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná • sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie • nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená • nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter • kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov • expr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav) • prihrdý (príliš hrdý)
2. p. veľkolepý, nádherný 1
namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby
vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavý • vypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé reči • pejor.: chvastúnsky • veľkohubý • hovor. chválenkársky • namyslený • povýšený • povýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúci • vychvaľovačný • expr.: nadutý • nafúkaný: naduté, nafúkané správanie • pyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátor • hovor. expr. frajerský: frajerské spôsoby • obyč. pejor.: silácky • silný: silácke slová
p. aj pyšný
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
povýšenecky p. povýšene
povýšenecký p. povýšený, sebavedomý
opovrhovať mať voči niekomu, niečomu opovržlivý, znevažujúci, odmietavý postoj • pohŕdať: opovrhuje, pohŕda každým, kto mu nie je roveň • ohŕdať • zastar. povŕhať • kniž. zhŕdať: ohŕda, zhŕda jej citmi; povŕha nádherou, prepychom • fraz. expr. ohŕňať nos/pery/gamby • ohŕňať sa: ohŕňali nos, ohŕňali sa nad naším pohostením • fraz.: pozerať zvysoka/cez plece (na niečo, na niekoho) • nevážiť si (čo) • nestáť (o čo): neváži si možnosti, ktoré sa mu dali; nestojí o šťastie • pren. expr.: pľuť • pľuvať • kašlať • kašľať (na niečo): pľuje na svedomitosť, zodpovednosť
povŕhať p. opovrhovať
poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúť • zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla • povaliť sa • pováľať sa • zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo
zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)
2. p. spadnúť 1, 3
poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpila • zried. obťažkať: obťažkať niečo v ruke • zried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách
povážiť1 1. p. uvážiť 1 2. p. predstaviť si 2
povážiť2 p. poťažkať
predstaviť si 1. urobiť si v mysli o niekom al. o niečom predstavu • vybaviť si: predstaví si, vybaví si rodinnú scénu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodný kraj • kniž. evokovať: evokovanie prežitých chvíľ
2. obyč. v 2. os. sa používa vo význame častice na vyjadrenie prekvapenia, senzačnosti a pod. • pomyslieť si • zastaráv. povážiť: Predstav si, pomysli si, ako sa mohla taká vec stať!; povážte, moja starká má už deväťdesiat rokov • uvedomiť si: Len si predstav, uvedom, aká to bude strata!
uvážiť 1. dôkladným myslením posúdiť všetky okolnosti • vziať do úvahy: treba (si) dobre uvážiť, ako sú sily rozložené; vzal do úvahy všetky dôvody • zvážiť • posúdiť (porovnaním zhodnotiť): Zvážte, posúďte svoje možnosti! • rozvážiť • rozmyslieť • premyslieť: musíme (si) rozvážiť, ako to urobíme; najskôr si rozmysli, čo odpovieš • zastaráv. povážiť: povážte len, koľko námahy to stojí • domyslieť (uvážiť do podrobností, dôsledkov): keď domyslel následky svojho činu, naľakal sa • fraz. nechať si rozležať v hlave: ešte raz si celý prípad nechal rozležať v hlave
2. p. uznať 2
pováľať p. zvaliť 1, 2
uváľať 1. váľaním postláčať • pováľať • zváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilie • expr.: pomiagať • zmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky
2. váľaním znečistiť • pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachu • zaváľať • dováľať: v mlyne sa celý zaváľal • ušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok!
p. aj ušpiniť, zašpiniť
3. p. uvaľkať 1
zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bomby • sotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôl • zhádzať • pozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z voza • expr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola karty • strhnúť • zraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromu • zvaliť: zvaliť súpera na zem • pozrážať • pováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky
2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1
zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiť • strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zem • zvaliť • povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zem • zrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepasti • zmietnuť • zmiesť: zmietol pohár zo stola • kniž. sklátiť: úder ma sklátil na zem • pren. expr. podťať: spadnúť ako podťatý • zroniť • poet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvet • odraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptu • pozrážať • pozráňať • pozhadzovať • pováľať (postupne, viac vecí)
2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuť • strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platu • odrátať • odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy
zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)
zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice
2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)
p. aj zvrhnúť
3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených
povážlivý, povážny p. vážny1 4
poväčšine p. zväčša 1, zvyčajne
zväčša 1. vo väčšine prípadov, z väčšej časti • väčšinou • poväčšine: zväčša, väčšinou sa mu darilo; za prácou poväčšine odchádzali do blízkeho mesta • prevažne • najčastejšie: žijú tam prevažne, zväčša starí ľudia; zeleninu najčastejšie kupuje na trhu • najviac • ponajviac: voľný čas najviac, ponajviac trávi čítaním
p. aj najmä
2. p. zhruba 1
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
povädnúť p. zvädnúť 1
zvädnúť 1. stratiť sviežosť, prestať byť čerstvým v dôsledku nedostatku vlahy, slnka a pod. (o rastlinách) • uvädnúť: muškát sa neujal, zvädol, uvädol • ovädnúť • obvädnúť: obvädnuté listy • povädnúť (postupne al. trocha): ruže vo váze rýchlo povädli • zried. zavädnúť (trocha, mierne) • odkvitnúť (prestať kvitnúť): odkvitnuté kvety • uschnúť • vyschnúť (prestať žiť nedostatkom vlahy): presadené stromčeky uschli, vyschli • odumrieť: odumreté lístie • ovisnúť (o rastlinách al. ich častiach pri nedostatku vody, živín a pod.): listy na slnku ovisli • pozvädať • pouvädať (postupne)
2. p. ochabnúť 1
povďačný p. vďačný
vďačný pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o vďake • povďačný: bol som mu vďačný, povďačný za poskytnutú pomoc; budem vám vďačný, povďačný, keď ma na vec upozorníte • zaviazaný (vďačný a pociťujúci záväzok): rodičom bol nadosmrti zaviazaný • kniž. vďakyplný: vďakyplný pohľad, úsmev
zaviazaný ktorý cíti hlbokú vďaku al. záväzok odplatiť sa • vďačný • povďačný: je mu zaviazaný, vďačný za preukázané služby; bol povďačný za pomoc • povinný (čím; pociťujúci povinnosť): je mu povinný vysvetlením • zastar. povinovatý: sme povinovatí svojim predkom
povďak p. vďaka1
vďaka1 vedomie uznania, zaviazanosti za preukázané dobro: nedočkal sa vďaky, vysloviť niekomu svoju vďaku • vďačnosť: slová vďačnosti • poďakovanie: prijať niečo s poďakovaním • kniž. povďak (Kukučín)
povíchrica p. vietor 1
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
povíjadlo, povijak, povijan p. povojník
povojník pás, ktorým sa v minulosti sťahovala, upevňovala perinka s dieťaťom • povijak • povijan • povíjadlo
povšimnúť si p. všimnúť si 1
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
povťahovať p. vtiahnuť 1–4
vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáže • vovliecť • zavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvora • voviesť • zaviesť: voviedli ma dnu • povťahovať (postupne, viac vecí)
2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporu • zapliesť • zamiešať • expr.: zamotať • zamočiť • namočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínom • zavliecť • vovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofy • povťahovať (postupne)
3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuť • potiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúc • menej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškom • naťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)
4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť brucho • vtisnúť • stisnúť • stiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi plecia • povťahovať • posťahovať (postupne)
5. p. vojsť 1
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1
povýšenec povýšene sa správajúci človek • namyslenec • márnomyseľník • pejor.: nadutec • nafúkanec • kniž. parvenu [vysl. -nü] (povýšene sa správajúci nekultúrny človek) • pejor. velikáš (povýšenec túžiaci po sláve) • obyč. pejor. suverén: správa sa ako suverén
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
povýšenosť p. povýšenectvo, pýcha 1
povýšiť p. povzniesť 3
povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúť • zodvihnúť • dvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavu • vztýčiť • vzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavu • zried. podvihnúť
2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúť • zodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národ • zošľachtiť • zjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnila • zlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu
3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvo • pozdvihnúť • zried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcí • povýšiť • zvýšiť • zlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestíž • zastar. vzdelať: vzdelať ľud • fraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo
zdvihnúť 1. uchopiť niečo, niekoho a dať, potlačiť, potiahnuť smerom hore, do vyššej polohy • zodvihnúť • dvihnúť: z(o)dvihnúť kameň na ceste; (z)dvihnúť dieťa do náručia • vydvihnúť • vyzdvihnúť (do výšky): vy(z)dvihnúť niekoho na koňa; vyzdvihol ruku ako prvý • udvihnúť (vládať, môcť zdvihnúť): nevládzem udvihnúť ťažký kufor • podvihnúť • nadvihnúť • naddvihnúť (trocha zdvihnúť): podvihnúť si klobúk • pridvihnúť • podniesť (trocha zdvihnúť): podniesť si tanier k ústam • kniž.: pozdvihnúť • povzniesť: pozdvihol, povzniesol výhražne prst, ruku • pozbierať • vziať • zobrať (niečo spadnuté): vzal, zobral, pozbieral zo zeme každú smietku • postaviť (niečo zvalené): postaviť ležiaci stĺp • pozdvíhať • pozodvihovať (postupne, jedno po druhom): pozdvíhať, pozodvihovať porozhadzované papieriky
2. urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň • dvihnúť • zodvihnúť: (z)dvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku • pozdvihnúť • povzniesť • zvýšiť • povýšiť: pozdvihnúť, zvýšiť životnú úroveň • zlepšiť • zdokonaliť • zveľadiť: všetkým ide o zlepšenie, zdokonalenie ekonomiky
povždy p. vždy
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
zvädnutý 1. ktorý zvädol (o rastlinách, resp. o ich častiach) • uvädnutý: zvädnutá, uvädnutá ruža • ovädnutý • povädnutý • obvädnutý (trocha zvädnutý): povädnutá kytica • odkvitnutý (ktorý odkvitol): odkvitnuté kvety • uschnutý • vyschnutý • odumretý • ovisnutý • suchý (ktorý uschol, odumrel, ovisol pre nedostatok vlahy): vyschnuté stromčeky, suché, odumreté lístie; ovisnuté margaréty
2. p. ochabnutý 2