Synonymá slova "plãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 93 výsledkov (1 strana)

  • bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    plánovitý p. plánovaný, systematický 2, cieľavedomý 1


    systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskumsystémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

    2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavnýpravidelný: systematická, sústavná, pravidelná prípravakaždodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenieplánovitýplánovanýprogramovitýprogramovýcieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celkuustavičnýopakovanýstálykniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupkuneprestajnýjednostajnýnepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

    3. p. poriadny 1


    predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávanýtušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspechpravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských voliebpredbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratuhypotetickýodhadovanýodhadovýodhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cenaúdajnýkniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná iróniachcenýschválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosťvedomýuvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomýpremyslenýplánovanýnaplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločinnenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutienár. nápočnýzastar. zúmyselný


    zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinokpripravovanýchystaný: chystaný prevrat nevyšielnachystanýnaplánovanýpripravený: naplánovaná svadba sa nekonalastrojenýhodlaný: strojený návrat domov


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

    2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


    zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    plápolať 1. p. horieť 1, žiariť 1 2. p. viať 2


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


    plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezdplácapríjem: mesačný príjem pracovníkazárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobokhovor. gážazastar.: lônlôň: pravidelný lôn, lôňvýplata: minúť celú výplatuvyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovaniežold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

    p. aj zárobok


    plát p. šúplata


    pláť p. horieť 1


    rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromuprierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromuvrúbokvrub: palica s vrúbkami, vrubmiles. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)

    2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej roládyplátplátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátkyšúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk

    3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka


    šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehuplát: krájať mäso na plátyplátok: plátok syra, šunkyrez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

    2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

    3. p. počatie


    osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostranáčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článkukoncepciakniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportážescenár: vypracoval si scenár verejného vystúpeniarozvrhplánprogram (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždnepráv. predloha: predloha zákona


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý krajnížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížinaplanina (vyššie položená rovina): náhorná planinapláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláneplošina (rovná krajina): krasová plošinaplocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plochakniž. roveň: za mestom je široká roveňkniž. platózastar. rovnina (Horal)zried. pláňava (Hviezdoslav)kniž. zastar. raveň

    2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavusúčasť: neoddeliteľná súčasť niečohočiastka: čiastky bunkysúčiastka: súčiastka dámskej toaletyčlánok: steblo sa skladá z článkovprvokelement (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementyčasť: veľká časť obyvateľstvadiel (časť celku): dostať svoj dielpodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podielkapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románuodb. komponent: komponenty zlúčeninyživel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestáchodb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    plášť p. kabát


    pláštenka p. kabát


    kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpaliskoplaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreňbazén (umelá vodná nádrž na kúpanie) • hovor. zastar. štrand: chodiť na štrandpláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská plážlido (pobrežná plytká časť mora al. rieky využívaná pri kúpaní) • subšt. kupko


    pláž p. kúpalisko


    lážo-plážo 1. p. pohodlný 2, pomalý 1 2. p. pomaly 1, ledabolo


    lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

    2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • kartakartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojnykorešpondenčný lístokhovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)


    noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlačdenník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)


    plátok 1. p. šúplata 2. p. tlač 2, noviny


    tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlačekníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlačehĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlačfototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)

    2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlaččasopisy: obrázkové časopisynoviny: čítať novinypublikácie: vedecké publikáciepejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)


    náplň 1. p. výplň 2. p. zmysel 1, význam 1


    obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

    2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

    3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    plátno p. obraz 1


    obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovaťovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

    2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátaťlátaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

    3. p. biť 2


    plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívaťzašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


    zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátaťlátať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

    p. aj stehovať

    2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu


    orať obrábať pluhom • poet. plúžiť: v pote tvári oral, plúžil nevlastné pole


    plúžiť p. orať


    pláca p. plat, zárobok


    plameň horiaci stĺpec plynov • oheň: plameň, oheň blčípoet.: plamplápol: plameň, plam, plápol sviečkykniž. blk: niekoľko domov bolo v blku (J. Horák)


    plápol p. plameň


    pláň, pláňava p. rovina 1


    plávanie p. plavectvo 1


    plavectvo 1. pohybovanie sa vlastnými silami na hladine vody al. vo vode ako športová disciplína • plávanie: venovať sa plavectvu, plávaniu

    2. p. nautika


    plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

    2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


    vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

    2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

    3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    plúžiť sa p. plaziť sa 2


    pléd p. šatka 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec • plédodiedzkasubšt. prehoz

    p. aj pás 1


    prehoz správ. pléd, štóla


Pozri výraz PLÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: debugging, ã3, ščat, os, ľo, cã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, cã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, zrkadlené disky, upã æ ã ã æ ã ã æ ã, spač, cracker hacker, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, podpora 1 3 úrovne, mult, ã ã da
Ekonomický slovník: ifoam, káv, ã â vs, úvesť, ži, buš, n, vå v, ciš, vÅ¡v, lbo, o, crj, rošňú, zki
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV