Synonymá slova "obä" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 325 výsledkov (3 strán)
-
oba p. obidva
obidva, živ. obidvaja vyjadruje počet dva vyčerpávajúci všetky dané veci, javy; jeden aj druhý • oba, živ. obaja: dobre zvládli obidva, oba zápasy; obidvaja, obaja sa šťastne vrátili
obabrať p. oklamať 3
oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
obadať p. zbadať
obádať p. pichať 2
pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa
p. aj strkať 2
2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy
3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný
4. p. strkať 1 5. p. podpichávať
poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu
2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku
p. aj zoznámiť sa 1
3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)
všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť si • zbadať • spozorovať • postrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostrehol • pobadať: pobadal, že sa čosi deje • obadať • zobadať: ne(z)obadali nič podozrivé • zachytiť • zaznamenať • hovor.: zaregistrovať • registrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľad • zazrieť • zočiť • zhliadnuť • zahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasoch • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvaja • vycítiť • zacítiť • vybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadku • vypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšili • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. ťuchnúť (Bodenek) • fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)
2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radu • rešpektovať • uznať • zachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval
p. aj obtrieť sa
zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač
obadať sa p. spamätať sa 1
spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať sa • obadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč
2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitol • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieram • vzmužiť sa • zobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobrať • prísť k sebe • prebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčenia • zviechať sa • expr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby
3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa
uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo • zastaráv. spovedomiť si (Šoltésová) • pochopiť • poznať • spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil • pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí • zbadať • spozorovať • zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr • postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti • prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí • zried.: zobadať sa • obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle • predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť
obaja p. obidva
obájiť p. očariť
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdro • hovor. futrál • zastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálu • fascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsula • hovor. kapsľa (obal na liek) • vrecko • vrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľa • škatuľka • schránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatule • zried. zábal (Figuli)
obaláchať p. oklamať 1, 2, pobalamutiť
pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiť • zbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmi • zmiasť • pomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadom • pomýliť • pomotať • popliesť • spliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmom • expr.: poblázniť • oblázniť: poblázni, oblázni jej hlavu • expr.: pobaláchať • obaláchať • nabaláchať • zbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudí • expr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašila • expr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabila • nár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinu • zaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi
pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlil • spliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietol • popliesť • zmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedi • pomiasť • pomotať • zmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotať • dezorientovať • zdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciami • expr.: pobalamutiť • obalamutiť • zbalamutiť • pobaláchať • obaláchať • zbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečami • hovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili
zmiasť vyviesť z duševnej rovnováhy, priviesť do zmätku • pomiasť: nečakaná situácia nás zmiatla, pomiatla • vykoľajiť: udalosti nás celkom vykoľajili • expr. vytočiť • fraz. vyšinúť z koľají • spliesť • popliesť: spliesť, popliesť protivníka v hre • zmotať • pomotať: všetko sa mu v hlave zmotalo, pomotalo • hovor. expr.: zmútiť • pomútiť • pomátať • zmátať: sláva mu zmútila, pomútila, pomátala rozum • expr.: pobalamutiť • zbalamutiť • obalamutiť • obaláchať • zbaláchať • poblázniť • oblázniť: sladkými rečami nás načisto pobalamutil, pobláznil • zmýliť • pomýliť • hovor. vyšinúť (uviesť do omylu): správa ich zmýlila, pomýlila • subšt. zmagoriť • expr. zmítoriť • kniž. zviesť: dať sa zviesť zlým smerom • expr.: osprostiť • ohlúpiť (urobiť nesúdnym): literatúra ho osprostila • expr. ohúriť (veľmi, nečakane zmiasť): celá záležitosť ma ohúrila • zaraziť (nečakanosťou vyvolať obyč. negatívnu reakciu): neochota spolupracovať ma zarazila • dezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovanie verejnosti • kniž. skonfundovať • fraz.: priviesť/dostať do pomykova • priviesť do rozpakov/do zmätku
obalamutiť p. oklamať 1, 2, pobalamutiť
obaliť 1. p. zabaliť 1 2. p. obklopiť 2
obklopiť 1. postaviť sa, zhromaždiť sa okolo niekoho, niečoho • obstúpiť • obstať: zvedavci obklopili, obstúpili, obstali cudzinca • zried. obchlopiť • obskočiť (skokom, náhle sa okolo niekoho postaviť): obskočilo ho zo desať chlapov • obkľúčiť • obkolesiť (často s úmyslom nedovoliť pohyb von): vojaci obkľúčili, obkolesili mesto • obľahnúť • obchvátiť (vojensky dookola zablokovať): obľahnúť, obchvátiť budovu • zovrieť (i vojensky): mesto zovreté blokádou • okrúžiť • obkrúžiť (postaviť sa do kruhu okolo niekoho, niečoho): deti okrúžili učiteľa • zhrčiť sa • zhŕknuť sa (okolo niekoho, niečoho) • expr. obhŕknuť: hneď sme sa zhrčili, zhŕkli okolo matky, hneď sme obhŕkli matku
2. rozložiť sa okolo niečoho • zahaliť • obostrieť: mesto obklopil, zahalil, obostrel smog • expr.: obaliť • obotkať: obalila, obotkala nás tma • obopäť • obopnúť (tesne ovinúť okolo niečoho): dom obopäl vysoký plot • obohnať (múrom, plotom) • obstaviť • obstavať (umiestniť okolo niečoho stavbu, stavby): námestie obstavané budovami; obstaviť dvor staviskami • obložiť: stôl obložiť stoličkami
3. p. zahrnúť 2
zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)
2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)
obaliť sa celý sa pokryť vrstvou niečoho • obložiť sa: telo sa obalilo, obložilo tukom • kniž.: zahaliť sa • zastrieť sa: jazero sa zahalilo, zastrelo hmlou • zaobaliť sa: stromy sa zaobalili do snehovej pokrývky
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)
2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete
obalky p. okolky
okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)
p. aj rozpaky
obaľovací určený na obaľovanie • obalový: obaľovacia, obalová technika; obalový materiál
obalový p. obaľovací
obanovať p. oľutovať 1, 2
oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovať • oželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasil • oplakať: už svoj hriech neraz oplakala
2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol nám • zried. ožialiť: ožialila syna • oplakať: oplakať stratenú mladosť • hovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval
obapolne p. vzájomne
vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovali • spolu: spolu sa rozprávali po nemecky • obojstranne • kniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchod • recipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhali • zastaráv. vospolok • kniž. zastar.: vospolne • vzájom
dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)
p. aj vzájomný
obapolný p. dvojstranný, vzájomný
vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah
obar mäsový vývar zo zakáľačkového mäsa • obarová polievka • hovor. obarovica • nár. obarky (Vansová)
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
obarenina popálenina spôsobená horúcou tekutinou al. parou • oparenina: dieťa malo na rukách obareniny, opareniny
obarený p. zarazený
zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapený • zadivený • udivený: zarazený, prekvapený pohľad • ohromený • ohúrený • omráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčený • expr.: ohlušený • obarený • ovalený • vyvalený: sedí ako ohlušený • začudovaný • zmätený • zháčený • zaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciou • zmeravený • stŕpnutý • šokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadených • hovor. expr. zmítorený • subšt. zmagorený
obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazyk • spariť • zapariť • zabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otruby • zried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliť • popáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery
obarovica p. obar
obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosť • tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí • úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť • nepokoj • znepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou • strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie
strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
obávaný p. nepríjemný
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
obávať sa p. báť sa 1, 2, tŕpnuť 1, starať sa 3
starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!
2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru
3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!
p. aj trápiť sa
4. p. starieť sa
tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti
2. p. brnieť1
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
lemovať 1. dávať na okraj niečoho lem, obrubu (najmä na tkaniny) • obrubovať • vrúbiť: golier lemovaný kožušinou; obrubovala, vrúbila šaty hodvábom • obšívať • endlovať (upravovať okraj tkaniny šitím na stroji): obšívala šatku čipkou
2. tvoriť lem, obrubu • obrubovať • rámovať: dedina lemovaná, rámovaná reťazou hôr; tvár jej obrubovali kučery • vrúbiť: smreky vrúbili horáreň • expr. venčiť • kniž. zastar. rúbiť: hlavu jej venčia stuhy; lúka rúbená stromami • obkľučovať • obkolesovať (do kruhu): mesto obkľučujú, obkolesujú múry
obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovať • ovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierky • lemovať: rukávy lemuje kožou • obhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývku • zaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou
2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívať • plátať • látať • hovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vrece • expr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcuje • expr. kŕpať (povrchne obšívať)
3. p. biť 2
plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vrece • obšívať • zašívať • expr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky
zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukáv • plátať • látať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, periny • expr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcuje • hovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeň • expr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu
p. aj stehovať
2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látky • sceľovať (robiť celým): sceľovať ranu
bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, naboku • povedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkách • neďaleko • obďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviec • vedľa • stranou: staré knihy ležali vedľa, stranou • mimo: všetci stáli bokom, mimo • zastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín) • nár. obok
2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabok • doboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranou • vedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa
3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmo • nabok • krivo • nakrivo • našikmo • hovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokom • koso • kosmo • úkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievča • zried. kosom
p. aj šikmo
neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďaleč • opodiaľ • zried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozerali • vedľa • povedľa: ležia vedľa, povedľa v tráve • hovor. toť: toť za rohom je kino • bokom • stranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalo • pozďaleč • zobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nás • zried. spozďaleč (Topoľská) • zastar.: poďalej • poďalšie (Kukučín, Vajanský) • blízko • nablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízku • kúsok • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád
2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízko • obďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverí • vedľa • povedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa nás • pri (kom, čom): pri stanici je hotel
obďaleč 1. p. bokom 1, neďaleko 1 2. p. neďaleko 2
bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina
obývať p. bývať
čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň
2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo
3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali
darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať
obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdarila • darovať • podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciu • venovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetok • obšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihou • zahrnúť • expr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskou • požehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi
obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťou • oblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechu • zried. zablažiť (Gabaj) • obdarovať • obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmi • zahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou
zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať • prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminou • zavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod
2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať • obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmi • zaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťou • obšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťou • obklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlím • počastovať: rodičia ma vždy počastujú radami
3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánu • obsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie verše • kniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon
ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročka • zob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka
dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom
2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť
3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky
4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3
občiahnuť 1. p. obsiahnuť 1, obomknúť 2. p. získať 1
obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiť • obchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukami • občiahnuť • obsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté rameno • obopnúť • obopäť: s láskou mu rukami obopla šiju • objať: celého ho objala do svojich rúk • zovrieť: zovrel ženine dlane do svojich • obkročiť (nohami): ľahko obkročil koňa • poobomkýnať • pooblápať • poobchytávať • poobopínať • pozovierať (postupne, viac vecí)
obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromu • obopäť • obopnúť • obomknúť • oblapiť • obchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami
2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúť • pochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumom • zvládnuť • zvládať • zmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematiku • zmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie
3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
dožinky slávnosť po skončení žatvy • zastar. obžinky: v nedeľu sme boli na dožinkoch, dožinkách, obžinkoch, obžinkách
obžinky p. dožinky
dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)
obšírny 1. ktorý má široký rozsah, ktorý pozostáva z množstva údajov a pod. (op. stručný, krátky) • obsiahly • obsažný • rozsiahly: obšírna, obsiahla správa; obšírny, rozsiahly referát • široký • extenzívny (op. úzky): zameral sa na obšírny, široký, extenzívny výklad • podrobný • dôkladný • vyčerpávajúci (zachádzajúci do podrobností, do detailov): podrobný, dôkladný výklad; podrobný, vyčerpávajúci dôkazový materiál (na súde) • rozvláčny • zdĺhavý • expr. rozťahaný • kniž. siahodlhý • zried. rozvlečený (ktorý zaberá veľký časový úsek): rozvláčny, zdĺhavý opis udalosti; rozvláčne, rozťahané, siahodlhé, rozvlečené rozprávanie
2. p. rozľahlý
podrobný všímajúci si, zahŕňajúci, obsahujúci podrobnosti • detailný: podrobný, detailný výklad; podrobné, detailné vysvetlenie (op. všeobecné) • kniž. minuciózny: minuciózna analýza • bližší: mať o niečom podrobnejšie, bližšie správy • dôkladný • vyčerpávajúci: dôkladné rozpracovanie koncepcie, vyčerpávajúci opis • obšírny • obsiahly • rozsiahly • široký (podrobný a dlhý, s veľkým záberom; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla štúdia; rozsiahle, široké spracovanie problematiky • dokonalý • úplný (zahŕňajúci všetko i s podrobnosťami): dokonalé, úplné vedomosti o niečom • rozvláčny (zbytočne podrobný): rozvláčny referát
rozľahlý rozprestierajúci sa na veľkej ploche, zaberajúci veľký priestor • rozložitý • rozložený (rozľahlý a obyč. aj zložito členený, usporiadaný): rozľahlé, rozložité vrchy; rozložité, rozložené pohorie, pozemky • rozsiahly • rozmerný: rozsiahle roviny, rozmerný priestor • priestranný • priestorný (rozprestierajúci sa na veľkom, obyč. otvorenom priestore) • široký • šíry: priestranný, priestorný, široký, šíry oceán • hovor. expr. rozťahaný • zried. obšírny
p. aj široký 2, priestranný
rozsiahly 1. zaberajúci veľkú plochu, veľký priestor (op. malý) • rozľahlý • veľkoplošný: rozsiahle, rozľahlé, veľkoplošné plantáže • veľký • rozmerný (majúci veľké rozmery; obyč. dĺžku a šírku): veľké, rozmerné pozemky • priestranný • priestorný: priestranné, priestorné továrenské haly • široký • šíry • expr. šírošíry: široké, šíre, šírošíre roviny
p. aj nekonečný, široký 2
2. veľký rozsahom, objemom, množstvom, počtom a pod. • obsiahly: rozsiahle, obsiahle dielo (op. malé) • obšírny • obsažný (majúci široký záber a rozsah): obšírna, obsažná správa (op. stručná) • veľký • rozvetvený: veľké geologické zbierky, rozvetvená rodina, rozvetvené záujmy • objemný: objemné zväzky románu • rozmerný: rozmerné škody • široký: široká otázka, široký problém
p. aj podrobný
rozvláčny 1. (zbytočne) podrobný, široký, dlhý (obyč. o verbálnych prejavoch) • obšírny: rozvláčne, obšírne rozprávanie • zdĺhavý • siahodlhý: zdĺhavé vysvetľovanie, siahodlhý spis • ťahavý • ťahaný • kniž. tiahly • pomalý: ťahavá, pomalá reč; ťahavá, ťahaná pieseň • pren. nákladný: nákladný dialóg • zastar. rozvlačitý • zried. rozvlečený
2. p. pomalý 1
zdĺhavý neprimerane dlho trvajúci, vlečúci sa • rozvláčny: zdĺhavá, rozvláčna prednáška • obšírny • hovor. expr. rozťahaný • zried. rozvlečený • pren. nákladný (so zbytočnými podrobnosťami; op. stručný): obšírny, rozťahaný referát; nákladný dialóg • pomalý • expr.: piplavý • šiplavý • prplavý • hovor. expr. babravý (obyč. o práci): bola to pomalá, babravá robota • chronický (ktorý sa zároveň opakuje): zdĺhavá, chronická chrípka • dlhotrvajúci • kniž. vleklý: vleklá kríza • zastaraný (iba o chorobe): zastaraný zápal • kniž. siahodlhý (veľmi zdĺhavý): siahodlhé rozprávanie • zastar. rozvlačitý
džob 1. p. obchod 1 2. p. zárobok 3. p. práca 2
obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu
2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám
práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka
2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob
3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie
4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka
5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor
p. aj dielo
6. p. činnosť 1, 2, chod 2
zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobok • plat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu plat • pláca • mzda (odmena za prácu): valorizácia miezd • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorár • príjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníka • zisk (peniaze získané obchodom): podiel na zisku • hovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džob • hovor. gáža • zastar.: lôn • lôň
hľadaný ktorého al. ktorý chce každý získať, zaobstarať si (pre dobré vlastnosti, výnimočnosť a pod.) • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný odborník • žiadaný (po ktorom je dopyt): žiadaný tovar, žiadané výrobky • obľúbený (ktorý sa teší obľúbenosti): obľúbená literatúra, hračka
p. aj vzácny
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
obľúbený ktorý je v obľube, v priazni; ktorého majú radi (op. neobľúbený) • milovaný • milý • hovor. zamilovaný: môj obľúbený, milovaný autor; jeho najobľúbenejšia, najmilšia kniha; jesť svoje zamilované jedlo • módny • populárny (momentálne, obyč. dočasne obľúbený): módny, populárny umelec • hľadaný • vyhľadávaný • žiadaný • expr. vychytený (obyč. o tovare al. o niečom, čo sa dá získať; všeobecne obľúbený): toto leto je hľadanou, žiadanou, vychytenou farbou žltá; je to hľadaný, vyhľadávaný spôsob zábavy • expr. zbožňovaný (veľmi obľúbený a obdivovaný): Mozart je môj obľúbený, zbožňovaný skladateľ
populárny 1. sprístupňujúci vedecké al. odborné poznatky verejnosti a zároveň na tento cieľ prispôsobený (jednoduchosťou, zrozumiteľnosťou) • popularizačný • popularizujúci: populárna, popularizačná, popularizujúca forma • populárno-náučný • populárno-vedecký: píše populárno-náučným, populárno-vedeckým štýlom; populárny, populárno-náučný, populárno-vedecký výklad • prístupný • zrozumiteľný (ľahko pochopiteľný): kniha o astronómii napísaná populárnym, prístupným, zrozumiteľným spôsobom • nenáročný • jednoduchý (ktorý nekladie vysoké nároky na vedeckú al. odbornú erudíciu): dávam prednosť populárnym, jednoduchším vedeckým textom; jednoduché žánre vedeckej literatúry
2. tešiaci sa priazni v širokej verejnosti (op. nepopulárny) • obľúbený: populárny, obľúbený politik • rozšírený (vďaka obľube): populárny, rozšírený šport • módny • expr. vychytený (momentálne populárny): krátke sukne sú teraz populárne, módne, vychytené; vychytený umelec • známy: známa osobnosť • slávny (veľmi populárny a obdivovaný, uznávaný): slávny svetový tenorista Pavarotti
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť
p. aj venovať sa
hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu
3. p. škrabať 4 4. p. trápiť
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
obžierať p. obhrýzať
obíjať sa p. túlať sa 1
chvíľami opakovane v rozličných časových intervaloch • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami je mu lepšie • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: podchvíľou, podchvíľkou bolo počuť hlasy • zavše • hovor. vše: zavše, vše sa obráti • občas • kedy-tedy: občas, kedy-tedy si niečo poznačí do zošita • tu a tam • tu i tam • sem-tam • kde-tu: tu a tam, sem-tam si zanôti; tu i tam, kde-tu ešte kvapne • z času na čas • časom • niekedy • dakedy (obyč. v dlhších časových intervaloch): z času na čas, časom mu oči šibalsky zasvietia; niekedy, dakedy sa obzrie, či niekto nejde za ním • zastar. niekdy • kedy-netedy: niekdy, kedy-netedy povstala zvada
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
občas p. chvíľami, niekedy 1, zavše
zavše vyjadruje obyč. nepravidelnú opakovanosť deja, stavu a pod. • hovor. vše: zavše, vše ho čosi nahnevá • niekedy • občas: niekedy, občas sa tu zastaví • chvíľami • chvíľkami: chvíľami, chvíľkami sa jej zdá, že ju niekto pozoruje • podchvíľou • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: slnko podchvíľou, podchvíľkou vykukne spoza oblakov • kedy-tedy • sem-tam • kde-tu • tu a tam • tu i tam • z času na čas: kedy-tedy, sem-tam zastane a zhlboka sa nadýchne; kde-tu, tu i tam sa zohne a odtrhne kvietok; z času na čas si utrie spotené čelo • časom: mláďa časom, zavše vystrčí hlávku z hniezda
zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)
porov. aj zriedkavý
jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)
2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste
obživa 1. p. živobytie 1 2. p. jedlo 1
živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživu • hovor. chlieb: zarábať si na chlieb • existencia (základné hmotné potreby)
2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2