Synonymá slova "oãƒæ ã â ãƒæ ã â" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 840 výsledkov (7 strán)

  • oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

    2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


    oželieť p. oľutovať 1, 2


    ožialiť p. oľutovať 2


    omámený 1. ktorý je zbavený jasného vedomia, zmyslov; svedčiaci o tom • zmámenýomráčený: po užití uspávacích liekov bol celý omámený, omráčený; omráčený padol dolu tvárouutlmený (čiastočne zbavený jasného vedomia): pacient je ešte utlmený po narkózeexpr. omarenýhovor.: oťapenýovalený: po prebdenej noci ostal omarený; od únavy bol celý oťapený, ovalenýzried. ošialený (zachvátený ošiaľom): od radosti bol až ošialený

    2. p. očarený


    osprostený obyč. dočasne zbavený rozumného uvažovania • ohlúpnutýohlúpený: som z tých rečí celý osprostený, ohlúpnutý; hľadel ako osprostený, ohlúpenýhovor. expr.: osomárenýoťapenýťapnutýsubšt. zblbnutý: stál s otvorenými ústami, celkom oťapený, ťapnutý; v panike pobehoval ako ťapnutý


    oťapený 1. p. osprostený 2. p. omámený 1


    ošialený p. omámený 1


    omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

    2. p. očariť


    omráčiť 1. úderom zbaviť vedomia • expr. ohlušiť: drúkom ho omráčil, ohlušilexpr. prizabiť (úderom al. iným spôsobom takmer zabiť): elektrický prúd ho mal prizabiťexpr.: ovaliťorútiťochmeliť (veľmi udrieť): ovalil, orútil, ochmelil ho tým, čo mu prišlo pod rukunár. expr. olomáziť: zlodeja olomázil hrabľamiomámiťexpr. omariťhovor. expr. oťapiť (zbaviť jasného vedomia): alkoholové výpary ho omámili, omarili, oťapili

    2. p. ohromiť


    oťapiť p. omámiť 1


    omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiťtiskaťtískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánkyškrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtíodieraťoškieraťškriabaťškrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma

    2. p. trápiť, znepokojovať


    oškierať p. omínať 1


    oňuchať p. ovoňať


    ovoňať čuchom zistiť pach • očuchať: ovoňať, očuchať jedlooňuchať (o zvieratách, expr. o ľuďoch): pes oňuchal prichádzajúcehoprivoňaťpričuchaťpričuchnúťpriňuchaťpriňuchnúť (zľahka ovoňať) • poovoniavaťpoočuchávaťpooňuchávať (postupne, viac vecí)


    privoňať 1. priblížiť sa nosom k niečomu al. priblížiť niečo k nosu a zľahka čuchom preskúmať • povoňať: privoňať k jedlu; privoňala, povoňala ružový púčikexpr.: čuchnúťpriňuchaťpričuchnúť: priňuchá, pričuchne k poháru od vínaovoňaťočuchať (zistiť čuchaním) • oňuchať (o zvieratách)

    2. p. skúsiť 2, ochutnať 2


    opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovaniestarostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o detiopatrovníctvopráv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvokniž. kuratelazastaráv. tútorstvopráv.: poručníctvoporučenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranuošetrovanie (opatera chorého)


    ošetrovanie p. opatera


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    ošetriť p. opatriť 1


    opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


    ošetrovateľka 1. zdravotnícka pracovníčka • sestra: pri lôžku stála jedna z ošetrovateliek, sestierexpr. sestrička

    2. p. opatrovníčka


    opatrovník kto sa o niekoho, o niečo stará; kto niekoho, niečo opatruje; práv. zákonný zástupca osoby neschopnej spravovať si svoje veci • opatrovateľ: mať opatrovníka, opatrovateľa; opatrovník, opatrovateľ majetku, hospodárstvapestúnzried. varovateľ (opatrovník dieťaťa) • ošetrovateľ (obyč. chorého) • práv. kurátor: sociálny kurátorpráv. poručníkzastaráv. al. expr. tútor: deti dostali po smrti rodičov poručníka, tútora; Nepotrebujem nijakého opatrovníka, tútora!


    ošetrovateľ 1. kto (z povolania, zo služobných povinností) ošetruje chorých • sanitár: ku každému pluku dali dvoch ošetrovateľov, sanitárov navyševoj. slang. lapiduch

    2. p. opatrovník


    opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


    ožrať sa p. opiť sa


    opitosť stav opitého človeka • opojenie: v opitosti, v opojení nevedel, čo robízried. opilstvozastar. opilosťexpr. špička (stav miernej opitosti) • expr.: ochmeľožratosťotrúlenosťotrtúlenosťotrundženosťhovor. expr. al. žart. opica: vyspať sa z opicežart. vrtuľa (vyšší stupeň opitosti)


    ožratosť p. opitosť


    opitý 1. ktorý je pod vplyvom alkoholu; svedčiaci o nadmernom požití alkoholu (op. triezvy) • napitýspitýopojený: tackal sa domov opitý, spitý na mol; hovoril opitým, napitým hlasomopojený alkoholomomámený alkoholom: vracal sa domov opojený, omámený alkoholomexpr.: naliatynacicanýnacecanýnatankovanýnachmelenýochmelenýpotrundženýpotrunčenýotrundženýnacenganýhovor. expr.: otrúlenýotrtúlený: naliati, nachmelení, ochmelení svadobčania; z krčmy sa ozýval spev nacenganých, otrundžených, otrúlených ľudí; ochmelený, otrundžený, otrtúlený rozumpripitýpodnapitý (trocha opitý) • chytený (od alkoholu) • hovor. podpitýhovor. expr.: podguráženýfrcnutýpodfrcnutýstrihnutý (trocha opitý): do práce prišiel v podnapitom, podguráženom stave; už bol chytený, podpitý, frcnutý, strihnutý, lebo sa stále smialhovor. expr.: sťatýzdratýnadratýscápanýscapkanýzrúbanýzmontovaný (veľmi opitý): bol taký sťatý, zdratý, nadratý, že nevedel o svete; ležal pod bránou scápaný, scapkaný, zrúbaný ako snopexpr.: zrichtovanýdorichtovanýdoriadenýdoťatýdorúbanýdocenganýdotrundžený (vplyvom alkoholu nachádzajúci sa v zlom stave): denne chodil zrichtovaný, doriadený, doťatý pod obraz boží; docenganý, dotrundžený hosťpejor.: ožratýochľastanýnachľastanýnaslopanýoslopaný: rev ožratých, ochľastaných chlapov; každý deň bol naslopaný, oslopaný ako číkpren. naťahanýnár. expr. otrieblený

    2. p. očarený


    ožratý p. opitý 1


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


    ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

    2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


    zovšednieť stať sa všedným, bežným, nie zaujímavým: každá novina časom zovšednieošúchať saobšúchať saopočúvať sa (častým opakovaním prestať pôsobiť): heslá sa o(b)šúchali, pieseň sa už opočúvalaobohrať saexpr. otrepať sa: skladba sa obohrala, otrepalazunovať sa (komu) • zunovať (koho, čo; stálym opakovaním): hra sa nám už zunovala, hra nás už zunovalasprozaizovať sa: život sa nám sprozaizoval


    zunovať stálym opakovaním prestať zaujímať, prestať pôsobiť; prestať mať v obľube, v láske niečo • zunovať sa (komu) • omrzieť (koho) • omrzieť sa (komu): zunovalo, omrzelo nás nečinne postávať; zunovala sa mi robota; Už som sa ti omrzel?zastar. domrzieť: život ho domrzel (Dobšinský)zovšednieťošúchať saobšúchať sa (stať sa všedným, nezaujímavým): heslá po čase zovšedneli, o(b)šúchali saobohrať saopočúvať sa (o hudobnom prejave): pieseň sa rýchlo obohrala, opočúvalaunudiťznudiť (naplniť nudou): pohodlný život ju unudil, znudilznepáčiť sazneľúbiť sa (prestať sa páčiť): záhaľka sa mu znepáčila, zneľúbilaspríkriť sasprotiviť saznechutiť samať dosť (stať sa nežiaducim, nemilým a pod.): prázdny život sa mládeži rýchlo spríkri, sprotiví; vaše správanie sa nám znechutilo; takých spôsobov máme už dosťprejesť sa (častým jedením, pren. častým opakovaním sa zunovať): čokoláda sa mi prejedla; cestovanie sa mu už prejedlopresýtiť sa (príliš sa nasýtiť): presýtila sa kamarátov, kamaráti sa jej zunovaliprijesť sa (o jedle, pren. aj o iných veciach): med je medom, i ten sa prije; dlhá návšteva sa domácim prijedlakraj. prikonať sa (stať sa nemilým, nepríjemným): i sláva sa mu prikoná (Rázus)


    opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazykypríčinlivoagilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiáltuho: tuho sa pripravovať na skúškuexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovaniafraz. o milých päťnespis. pilne

    porov. aj usilovný


    orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezaťzrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plotosekaťobsekať (sekaním): osekať dosku nahladkoexpr.: ošmýkaťošvácaťofikaťnár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastkypoorezávaťpoobrezávaťpoobriezaťpozrezávaťpoosekávaťpoobsekávať (postupne, na viacerých miestach)


    ostrihať strihaním skrátiť al. odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť • obstrihaťobstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnikvystrihať (dôkladne ostrihať) • expr.: ošmýkaťošniapaťobšniapaťsubšt. oštucovať: ošmýkali ho doholapoobstrihávaťpoobstríhaťpoobstrihúvaťpoobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plotpristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzypodstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy


    ošniapať p. ostrihať


    ostarnúť 1. stať sa starším, starým (vekom) • ostarieťzostarnúťzostarieť: keď rodičia ostar(e)li, zostar(e)li, ostali samiobstarnúť (v menšej miere): obstarnutá dievkaprestarnúť (prekročiť vysokú hranicu veku; príliš ostarnúť; iba o veciach): stromy v parku prestarli

    2. vekom, plynutím času stratiť pôvodnú podobu, vzhľad a pod. • ostarieťzostarnúťzostarieť: v poslednom čase badať, ako náhle ostarol, (z)ostarelošumieťkniž. zvetrať (o ľudských výtvoroch): dom časom ošumel; výzdoba, stavba zvetralaopotrebovať saobnosiť saobdrať saobšúchať sa (často o šatstve): kabát sa obnosil, obšúchal; farba, omietka zostarla, obdrala sa, obšúchala sa


    ošumieť p. ošúchať sa 1


    ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekaťzastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabátobstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekalvystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbuošpliechaťdošpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkaťhovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodoupokropiť: pokropiť priesadyzvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskaťpoprskaťofrckaťofŕskaťzafŕkaťzafŕskaťofŕkaťpofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentomexpr.: ofliaskaťofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatomexpr. zaplieskaťzašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňuostreknúťobstreknúťobstrieknuťnár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)


    ošpliechať p. ostriekať


    ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutýošumelýošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu)zanedbanýupadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovykniž.: schátranýschátralý: schátrané, schátralé schodišteopotrebovanýošúchanýobšúchanýobdratýodratýzodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufornár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

    2. p. otrhaný 1


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    otrhaný 1. (o človeku) ktorý je oblečený v roztrhaných, zodratých šatách • obtrhanýpejor. ošklbaný: otrhaný, obtrhaný, ošklbaný žobrákzastar. ošarpaný (Botto, Gabaj): ošarpané detiexpr. rozrandavený

    2. p. zodratý 1


    zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlapopustenýspustenýupadnutýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troskahovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

    2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cestaopustenýzapustnutýspustnutýkniž. schátraný: schátraný domošumelýošarpaný: ošarpaný múrupadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci


    zodratý 1. častým používaním opotrebovaný • znosený: zodraté, znosené šatyschodenývychodenývyšliapanýzošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánkyvydratýpredratý: vydraté kreslározodratýdodratýdonosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmyošúchanýzošúchanýobšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberecotrhanýobtrhaný: nosí otrhané, obtrhané hábyošarpanýopotrebovanývetchýzničenýhovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát

    p. aj deravý, chatrný 1

    2. p. zrobený


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    ošarpať p. otrhať


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    ošatenie p. šaty


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    ošiaľ stav mysle bez jasného vedomia vyvolaný silným citovým vzrušením • opojenieomámenieošialenie: nebola to láska, bol to iba chvíľkový ošiaľ; radostné opojeniekniž.: šaľbaomam: sladká šaľba mladostipoet. mámor: mámor zmyslov (Vajanský)


    ošialenie p. ošiaľ


    ošifrovať p. označiť 1


    označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

    2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


    ošinúť p. ovaliť 1


    ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiťtresnúťtresknúťchňapnúťrachnúťbuchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliťorútiťnár. expr.: olomáziťošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

    2. p. ohromiť


    ošípaná p. sviňa 1


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    ošipovať sa p. ošívať sa 1


    ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sapoškrabkávať saškrabať saškriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošívakrútiť savrtieť sahniezdiť samrviť saexpr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrínár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

    2. p. okolkovať


    ošírovať p. zapriahnuť 1


    zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarmahovor. ošírovať (dať postroj na koňa) • pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera)

    2. p. prinútiť


    ošítka p. slamenica


    slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienkyopálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakovošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami


    vahan drevená al. pletená nádoba s rovným dnom na zrno, strukoviny a pod. • vahanec: nasypať do vahana, do vahanca kukuriceslamenicaslamienkaošítka (slamená nádoba): ošítka vajec


    oškaredieť stať sa škaredým, nepekným • ošpatnieťzošpatnieťzried. zoškaredieť: vlasy jej oškaredeli, ošpatneliexpr. omrštieťexpr.: zošklivieťzohavnieť (stať sa veľmi škaredým, ošklivým)


    ošpatnieť p. oškaredieť


    ošklbanec p. trhan 1


    trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanecšklbanošklbanechandrárhandroš (Rázus)tulákvandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

    2. p. chudák 2


    oškliviť sa 1. p. protiviť sa2 2. p. zaoberať sa


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    protiviť sa2 vzbudzovať nechuť, odpor, hnus • byť protivnýbyť odporný: protiví sa mi, je mi protivné ranné vstávanie; niektoré jedlá sa mu protivia, sú mu odpornépriečiť sapríkriť sa: prieči sa, príkri sa mi znova prosiť o dovoleniehnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať fyziologický odpor): zdochlina sa mu hnusila, ošklivila; bridí sa mi to jesťmať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takej robote mám odpor; vaše spôsoby ma odpudzujúnár. hudiť sa


    štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzuodťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej robotyhnusiť saprotiviť saoškliviť sahudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka


    zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport


    oškodiť, oškodovať p. poškodiť 2


    oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabaťzoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytkuodrieťzodrieťoškrieťexpr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tváriexpr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí)

    2. škr(i)abaním zlúpať • očistiťobieliťolúpaťošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôruohôliť


    oškrabok odškrabaná časť z niečoho • poškrabokškrabka: oškrabky, poškrabky z koláča; škrabky cesta


    oškrieť sa p. ošúchať sa 1


    oškúliť sa p. ošúchať sa 1


    oškvarok p. škvarka 1


    škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkaminár. škračka

    2. p. kúsok 1


    oškvŕknuť, oškvrknúť 1. p. spáliť 3 2. p. opáliť sa 1


    ošmek, ošmekár p. podvodník 1, klamár


    ošmrhliť, ošmrliť p. spáliť 3


    oštarovať sa, oštárať sa p. namáhať sa


    oštep stará bodná zbraň v tvare dlhej tyče so zahroteným koncom • kopija: niektoré kmene v Afrike používajú aj dnes oštepy, kopije


    oštucovať p. ostrihať


    ošumelý, ošumený 1. p. ošarpaný 1 2. p. ošúchaný 1


    ošúpať sa p. zlieniť sa 1, 2


    zlieniť sa 1. zbaviť sa kože, srsti (o niektorých živočíchoch al. o častiach tela) • zvliecť sa: had sa na jar zlieni, zvlečiezlúpať saolúpať saošúpať sazošúpať sa: nos sa mu zlúpal, (z)ošúpal

    2. uvoľniť sa a odpadnúť (o koži, vlasoch a pod.) • zliezťzísť: koža sa z hada zlienila, zišla; nechty mu zliezli, zišliolúpať sazlúpať saošúpať sazošúpať sa: po kúpeli sa zhrubnutá koža na nohách ľahko olúpe, zlúpe, (z)ošúpe


    oťapkať p. potľapkať


    potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po lícipoplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaníexpr. popáckať: jemne popáckala psíkaexpr. zried. oťapkaťpoklepaťpoklopaťexpr.: poklepkaťpoklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbtetľapnúťpotľapnúťexpr.: ťapnúťpacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po rukeplesnúťplesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji


    oťarchavieť stať sa ťarchavou (o žene) • otehotnieť: oťarchavela, otehotnela jeden za druhýmzried. obťažieť (Mináč)počaťfraz.: prísť do druhého stavuprísť do požehnaného stavu: prišla do druhého stavu, počala hneď po svadbefraz. byť v tom: šepká sa, že nevesta je v tomhovor. expr.: zabudnúť sazapodieť saprespať safraz. prísť do hanby (o slobodnom dievčati) • vulg. skurviť sa


    oťaž p. ťarcha 1, záťaž 2


    ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho • ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladuváha: strecha neuniesla váhu snehubremeno (ťažký náklad) • poet. oťaž (Hviezdoslav)

    2. p. starosť1 1, záťaž 2


Pozri výraz OÃƑÆ Ã Â ÃƑÆ Ã Â v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV