Synonymá slova "mača" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ohnutý zakrivený do oblúka • zohnutý • naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi • krivý • nerovný • zahnutý • zohýbaný (op. rovný) • hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák • lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko • orlí (o nose; ohnutý a špicatý) • zhrbený • pren. al. tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik)

zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macať • šmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo seba • expr.: hmatkať • mackať • habkať: hmatká, macká, habká po vypínači • nár.: matať • matkať (Dobšinský) • nahmatávať • ohmatávať • expr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy

macať 1. p. hmatať 2. p. hľadať

siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy

máčať 1. p. močiť 1 2. p. vlhčiť

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť

rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1

vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

huta závod na výrobu kovov z rúd a na ich ďalšie spracúvanie al. na výrobu surového skla: železná huta • hovor. zastar. maša

maša p. huta

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

mašľa 1. uzol s dvoma protiľahlými slučkami a dvoma voľnými koncami • viazačka: šnúrku uviazať na mašľu, viazačku

2. ozdobný pás tkaniny uviazaný ako mašľa • stuha • stužka • viazačka: vo vlasoch mala mašľu, stužku, stuhu, viazačku

stuha¹ úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužka • páska: čierna páska na rukáve • šujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmi • viazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkou • hovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasoch • hovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpu • hovor. zastar.: galôn (Šoltésová) • galún (Kukučín)