Synonymá slova "mač" v Synonymickom slovníku slovenčiny

ohnutý zakrivený do oblúka • zohnutý • naklonený: konár ohnutý, zohnutý, naklonený k zemi • krivý • nerovný • zahnutý • zohýbaný (op. rovný) • hákovitý (ohnutý v tvare háka): ohnutý, krivý, nerovný nos; zahnutý, hákovitý zobák • lomený (zakrivený v ostrom uhle): ohnuté, lomené schodisko • orlí (o nose; ohnutý a špicatý) • zhrbený • pren. al. tel. mačací (ohnutý v chrbte): chodiť ohnutý, zhrbený vo dva konce; urobiť mačací chrbát (ako cvik)

zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)

hmatať dotýkať sa rukou a tým vnímať hmatom • expr.: macať • šmátrať: v tme hmatáme, maciame, šmátrame okolo seba • expr.: hmatkať • mackať • habkať: hmatká, macká, habká po vypínači • nár.: matať • matkať (Dobšinský) • nahmatávať • ohmatávať • expr. ohmatkávať (hmatom zisťovať, skúmať): nahmatáva si tep; ohmatáva ovocie a vyberá mäkké kusy

macať 1. p. hmatať 2. p. hľadať

siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy

máčať 1. p. močiť 1 2. p. vlhčiť

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť

rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1

vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky

vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíky • expr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

macher 1. p. odborník 2. p. podvodník 1

odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majster • znalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstra • profesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionála • špecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdca • hovor. expr.: macher • fachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny expert • hovor.: kapacita • špička • jednotka • hovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, eso • pren. expr.: kanón • kaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritou • zastar. znateľ (Štúr) • iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali

podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň

p. aj klamár

2. p. dobrodruh

profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborník • znalec: poradiť sa so znalcom • špecialista • expert: súdny expert • majster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slova • hovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzike • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: je v odbore kapacita • expr. suverén • expr.: kaliber • kanón: byť v matematike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: je to skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. profík: hokejoví profíci

p. aj znalec

znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vína • odborník • špecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistov • expert (odborný znalec): súdny expert • majster: majster slova, majster na autá • špička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómii • autorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autoritu • hovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacita • hovor. jednotka • expr. suverén: vo svojom odbore je suverén • expr.: kanón • kaliber: byť vo fyzike kanón • expr. veličina • hovor. expr. eso: vedecké eso • hovor. expr. fachman • hovor. expr. macher: to je skúsený macher • zastar. znateľ (Záborský) • slang. klasa

machinácia pejor., obyč. mn. č. podvodné, úskočné konanie s cieľom získať, resp. upevniť si pozíciu • čachre • machre • machle: politické machinácie, čachre, machre, machle • úskok • podvod (ľstivé, zákerné konanie): odhaliť úskoky, podvody protivníka • subšt. techtle-mechtle

úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomu • nástrahy: nepriateľské nástrahy • kniž. osídla: dostať sa do osídel zloby • pasca • klepec: nastaviť niekomu pascu • intrigy: zákulisné intrigy • pejor.: machinácie • čachre • machre • machle: finančné machinácie, politické čachre, machre • hovor. pletky: špinavé pletky • subšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle

machle p. úklady, machinácia

obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeft • pejor.: čachre • machle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handel • subšt. biznis: zaoberať sa biznisom • hovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džob • hovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učni • hovor. zastar. sklep • hovor. pejor. krám

intrigán kto intriguje: bezohľadní politickí intrigáni • hovor. pletkár • pejor. čachrár • pejor.: našepkávač • našeptávač (kto so zlým úmyslom ovplyvňuje niekoho) • hovor. pejor. machliar

machliar p. intrigán

čarbať neúhľadne, nečitateľne, nedbanlivo písať al. kresliť • expr.: čmárať • čmarigať • expr. zried. čarbikať • hovor. expr.: škriabať • škrabať: deti čarbali, čmárali po lavici; žiak čarbe, škr(i)abe ako kocúr • čiarať • čiarkať (o písaní): čarbe, čiara, čiarka do písanky nezrozumiteľné vety • hovor. expr. machliť (rozmazano písať, zle maľovať): žiak čosi machlí

machliť 1. p. písať 1 2. p. maľovať 1, 2

maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu • hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri • hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok

2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči • hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom • hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami • líčiť • maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov

3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2

písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu

čachrovať pejor. 1. nečestne konať, robiť podvody • pejor.: čachriť • šachrovať • robiť čachre • robiť machle: výbor čachroval, šachroval, robil čachre, machle, pokým mu na to neprišli • hovor. pejor. machľovať: machľuje, čosi zakrýva • pejor.: špekulovať • podvodníčiť • robiť špekulácie: špekulovať, podvodníčiť s pozemkami, s peniazmi

2. p. obchodovať

machľovať p. čachrovať 1

meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdu • pozmeňovať • obmieňať • kniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať text • deformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovou • odb.: metamorfovať • mutovať • permutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šaty • obmieňať • varírovať • variovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú tému • modulovať (meniť zvuk): modulovať hlas • tech. konvertovať: konvertovaný prúd

3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistky • zamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za marky • pejor.: čachrovať • machľovať • veksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízami • hovor.: čarať • čarovať: deti čarali hračky • ľud. zastar.: frajmačiť • frajmočiť: trhovníci frajmočili

machorka p. tabak

tabak ľuľkovitá rastlina, ktorej sušené listy sa používajú na fajčenie: cigaretový tabak, americký tabak • machorka (hustý tabak al. výrobky z neho): fajčiť machorku • fajčivo (tabakové výrobky) • zastaráv. dohán: napchávať dohán do fajky

machre p. úklady, machinácia

machrovať p. ukazovať sa 3

machuľa p. škvrna 1

škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obruse • šmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhy • hovor. fľak: vyčistiť fľak na košeli • expr. machuľa: v zošite má samé machule • expr. špľach (Timrava) • fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanec • hovor. mapa

2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrny • hovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi

machuliť p. písať 1

miláčik 1. dôverné oslovenie partnera • drahý • drahá: zavolaj večer, miláčik • hypok.: mucko • mucinko • macko • macinko • chrobáčik • zajačik • láska (moja): Kedy sa stretneme, láska moja? • expr.: žabka • mačička (o žene)

2. p. obľúbenec

kocúr samec mačky • hypok. murko • zried. máčik (Kukučín)

drn p. správ. mačina

mačina kus trávnika s vrstvou zeme • šúplata • nespis. drn

mačka šelma chovaná ako domáce zviera • hypok.: cica • cicka • mica • micka

mackať p. hmatať

húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiť • krkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šaty • nár. krcmať (Kálal) • expr.: žvachľať • miagať • nár.: mäčkať • madžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňu • mraštiť • mŕštiť • vraštiť • nár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvár • mädliť • mrviť • žmoliť • expr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapku • šúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papier • expr. chalbať

mäčkať p. húžvať, mädliť

mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapku • mrviť • expr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstami • stláčať • stískať • žmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovku • expr.: mäkušiť • miagať • zried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozity • húžvať • húžviť • krkvať • krčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterku • skrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal noviny • nár.: mäčkať • mäždiť • madžgať

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

maco 1. p. medveď 1 2. p. ťarbák

medveď 1. šelma s veľkým zavalitým telom a hustou srsťou • hypok.: maco • mrmláč • mrmloš: huňatý medveď, maco

2. p. ťarbák

ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár

macošský 1. p. nepriaznivý, zlý 1 2. p. skúpy 1

nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský

skúpy 1. ktorý nerád dáva zo svojho (op. štedrý): nikdy neponúkne zo svojho, je skúpy • lakomý (ktorý zo svojho nedáva, ale zato túži po veciach, majetku iných): lakomému človeku nikdy nie je dosť • pejor.: žgrlošský • držgrošský • skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský, skuhravý starý mládenec • nár. expr. škrhľavý: škrhľavý starý otec (Timrava) • pren. macošský: macošská príroda • priskúpy (príliš skúpy)

2. ktorého je málo, nepostačujúci (op. štedrý) • slabý • malý • nízky • biedny: skúpa, slabá, malá pláca; nízky, biedny zárobok • skromný • sporý: skromné, sporé lúče slnka • neveľký • nevýdatný • chabý: neveľká úroda (op. bohatá, hojná); nevýdatný, chabý dážď • priskúpy (príliš skúpy)

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

anatéma p. kliatba 1

kliatba 1. želanie niečoho zlého • zlorečenie: chrliť kliatby, zlorečenia na niekoho • expr. zastar.: zloreč (Timrava) • zlorečenstvo (Hviezdoslav) • anatéma (cirkevná kliatba)

2. p. nešťastie 2

aróma p. vôňa

vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávy • aróma (silná vôňa): aróma kávy • buket (vôňa vína) • pach: príjemný pach

bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marioneta • marionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuška • mikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškami • zastar.: pimprľa • pimperľa

2. p. figurína 3. p. vazal 1

maňuška p. bábka 1

bábkar herec, ktorý vodí bábky a hovorí za ne • bábkoherec: šikovné prsty bábkoherca bravúrne ovládali vodiace lanká • maňuškár • mikulkár (kto hrá s maňuškami)

maňuškár p. bábkar

babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sa • špiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blate • expr.: rýpať sa • ryť sa • hrabať sa • prehrabávať sa • nár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť sa • fafrať sa • čičrať sa • bŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sa • piplať sa • prplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňa • hovor. expr.: šiplať sa • šušmať sa • šuchtať sa • titlať sa • fafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlho • expr.: šmotkať sa • šmotlať sa • expr. zried. šmatlať sa • rýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpe • hrať sa • ihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večera • zdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekaním • expr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifruje • hrub.: kašlať sa • kašľať sa • vulg. srať sa

3. p. zaoberať sa

šušmať sa p. babrať sa 2

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti

ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate

tŕpnuť 1. pociťovať psychické napätie, nervozitu z niečoho • stŕpať • kniž. trnúť • chvieť sa: tŕpnuť, stŕpať o zdravie dieťaťa; trnul strachom o nás • obávať sa • báť sa • mať obavu • strachovať sa • triasť sa (mať pocit strachu o niečo): obáva sa, bojí sa, že zle pochodí • starostiť sa • mať starosť (prežívať pocit starosti o niečo): otec sa starostil, či sa syn vráti

2. p. brnieť¹

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

baviť 1. poskytovať zábavu • zabávať • rozveseľovať • obveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosť • rozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiť • zaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávať • zdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri práci • oberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!

pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine

tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

zaujímať p. tešiť 1

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovať • hovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbami • maľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechty • líčiť • hovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii

líčiť 1. natierať farbou, vápnom • maľovať: líčili, maľovali kuchyňu olejovými farbami • bieliť (obyč. nabielo): bieliť celý dom

2. p. maľovať 2 3. porov. opísať

blamovať sa hovor. zapríčiniť si nepríjemnú situáciu • zblamovať sa • zosmiešniť sa • strápniť sa • mať blamáž: nič som nevedel, blamoval som sa pred celou spoločnosťou • nepochodiť • fraz. expr. streliť capa • expr.: pohorieť • zhorieť (nemať úspech): s návrhom nepochodil, pohorel, zhorel, blamoval sa • hovor. expr. zhodiť sa: svojou poznámkou sa pred všetkými zhodil • kompromitovať sa (poškodiť si dobrú povesť, vážnosť): blamovať sa, kompromitovať sa pred verejnosťou • expr. vybuchnúť: na skúške som načisto vybuchol

blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou

vynímať sa p. vynikať 2

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

odnímať p. brať 2

chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi

koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realisticky • kniž. ponímať • chápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

ponímať p. chápať 1, rozumieť 1

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa² 1, 2

vnímať prijímať v podobe vnemov • chápať • pozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvierat • kniž.: postihovať • ponímať • odb.: apercipovať • percipovať: veci postihoval určitým spôsobom • cítiť • preciťovať • prežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

sobášiť sa podstupovať svadobný obrad • mať sobáš • uzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martina • svadbiť sa • mať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu)

p. aj ženiť sa, porov. vydať sa 1

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvo • hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo • vziať sa • zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy • hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar • mať sobáš • mať svadbu • nár. dosvadbiť sa (Dobšinský) • zastar. oddať sa

p. aj oženiť sa, vydať sa

ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa

brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brloh • pelešiť • mať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líšky • pren. pejor.: rozvaľovať sa • rozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci

bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina

ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať

2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť