Synonymá slova "mã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakaťbľakotaťbučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučímečaťmékaťmekotať (obyč. o koze, ovci) • ručaťmučaťexpr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovaťvybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

    2. p. spievať 1 3. p. kričať 1


    mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mékať: koza mečí, méka na dvoreexpr. mekotať: ovce mekocúbečaťbľačaťbľakotaťbliakať (o ovci)

    2. p. spievať 1


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


    mäčkať p. húžvať, mädliť


    mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


    kašmírový ktorý je ušitý, vyrobený z kašmíru • zastar. šáfolový: kašmírová sukňa; šáfolové šatky starších žien (Zelinová)


    kĺzačka 1. vyhladené miesto, na ktorom sa dá kĺzať; kĺzanie (po ľade a pod.) • šmýkačkašmykľavkašmykľavicakĺzavica: urobili sme si kĺzačku, šmýkačku, šmykľavku; zamrzlo, bude dobrá kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka, šmykľavica

    2. konštrukcia žliabkovitého tvaru s hladkou plochou na spúšťanie • šmýkačkašmykľavka: kĺzačka, šmýkačka, šmykľavka na ihrisku, na kúpaliskutobogan (kĺzačka v zábavných parkoch)


    šmýkačka p. kĺzačka 1, 2


    kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačkeskĺzať (sa)skĺzavať (sa)zošmykovať sazošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krkuviezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahomvoziť sa: vozí sa po zadkupošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie


    šmýkať sa p. kĺzať sa


    mávačka palička s pestrofarebnými strapcami • mávadlo


    odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky • centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeňžmýkať (tkaniny v odstredivke)


    vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detízbedačovaťožobračovaťfraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľudexpr.: zdieraťžmýkaťvyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľovokrádaťexpr.: obdieraťdrať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatnéhoúžerníčiť (vykorisťovať úžerou)


    žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeňvytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomarančodstreďovaťcentrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo

    2. p. mädliť 3. p. vykorisťovať


    mäkko 1. na mäkký spôsob (op. tvrdo) • namäkko, pís. i na mäkko (op. natvrdo) • domäkka, pís. i do mäkka: mäkko, namäkko vystlané hniezdo; namäkko, domäkka uvariť mäsoexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškonamäkučkonamäkunkonamäkulinkonamäkuškodomäkučkadomäkunkadomäkulinkadomäkuška, pís. i na mäkučko, do mäkučka atď.: mäkučko, namäkunko, domäkuška udusená zelenina

    2. pôsobiac na zmysly dojmom mäkkosti, jemnosti, lahodnosti a pod. (op. tvrdo) • hebkojemnepoddajne: po vypláknutí v avivážnom prostriedku bielizeň pôsobí mäkko, hebko; mäkko, jemne sa dotkla chlapcovej ruky; telo sa poddajne odovzdáva spánkupríjemnelahodne: je mu príjemne, lahodne na dušiexpr.: mäkučkomäkunkomäkulinkomäkuškohebučkohebunkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško

    3. podliehajúc citom, dojmom (op. tvrdo) • láskavonežne: mäkko, láskavo sa pozrela na dieťa; nežne ho pohladila po vlasochprívetivovľúdne: prívetivo, vľúdne sa usmial na dievčaústupčivopovoľne: nemôžeš k nemu pristupovať tak ústupčivo, povoľne

    porov. aj mäkký 3


    mékať, mekotať 1. p. mečať 1 2. p. spievať 1


    múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučaťbučať: múkanie, bučanie dobytkaručaťryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia


    odstredivka prístroj na odstreďovanie • odstreďovačcentrifúga: laboratórna odstredivka, centrifúgažmýkačka (odstredivka na žmýkanie bielizne)


    žmýkačka stroj na žmýkanie (bielizne) • odstredivka


    orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezaťzrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plotosekaťobsekať (sekaním): osekať dosku nahladkoexpr.: ošmýkaťošvácaťofikaťnár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastkypoorezávaťpoobrezávaťpoobriezaťpozrezávaťpoosekávaťpoobsekávať (postupne, na viacerých miestach)


    ostrihať strihaním skrátiť al. odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť • obstrihaťobstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnikvystrihať (dôkladne ostrihať) • expr.: ošmýkaťošniapaťobšniapaťsubšt. oštucovať: ošmýkali ho doholapoobstrihávaťpoobstríhaťpoobstrihúvaťpoobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plotpristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzypodstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    prišmýkať sa p. prísť 1


    skrývačka detská hra, pri ktorej jeden hľadá poskrývaných účastníkov hry • schovávačkaschovávanka: hrať sa na skrývačku, schovávačku, schovávankuzried. skrývanka (Vansová)zried. žmúračka (Vansová)hovor. zastar. žmurky: hrať sa na žmurky


    žmúračka p. skrývačka


    strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnuexpr.: šniapaťšmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátkoodstrihávaťodstrihovaťexpr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkočapodstrihovaťpodstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasytext. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)


    šmýkať p. strihať


    šmýkačky posúvajúc sa po hladkej ploche, šmýkajúc sa, kĺzajúc sa • kĺzačky: šmýkačky, kĺzačky sa blížili k domu


    vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

    2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

    3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí


    vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytuexpr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výletexpr. vypoďkať: vypoďkala ma z domuzvábiťzlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

    2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekohovylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údajeexpr.: vytiahnuťvyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácieexpr.: vydrankaťvyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporuhovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniazehovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)


    využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovaťvyužitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať časužiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôlezried.: zosožiťzosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiťzúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročilhovor.: vychosnovaťschosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvozneužiťkniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveruvykoristiťexpr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvoexpr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohlihovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť


    vyžmýkať 1. porov. žmýkať 1 2. p. využiť, vyčerpať 3 3. p. vylákať 2


    vyhladiť 1. urobiť hladkým • uhladiťpovyhládzaťpouhládzať: vyhladiť, povyhládzať povrch výrobku; radosť jej vyhladila, uhladila, pouhládzala vrásky na tvárivyleštiť (hladením urobiť lesklým): vyleštiť kov; rosa mu vyleštila podošvyvybrúsiť (brúsením vyhladiť): vybrúsená hrana kameňavyšmirgľovať (vyhladiť šmirgľom) • vyjazdiť (vyhladiť jazdením): vyjazdená cestavyšmýkať (vyhladiť šmýkaním): vyšmýkať kĺzačku

    2. hladičkou vyrovnať povrch textilných výrobkov • vyžehliťožehliť: starostlivo vyhladiť, vyžehliť košele; ožehlená bielizeňsubšt.: vypigľovať • opigľovať: nevypigľované šatyprehladiťprežehliť (čiastočne al. znova vyhladiť): zľahka prehladila, prežehlila golier

    3. kniž. násilím odstrániť, úplne zničiť (obyč. vojensky) • vyhubiťvyničiť: vyhladenie, vyhubenie civilných osád; vojna vyničila mestozmiesťzmietnuť: tajfún zmietol celé pobrežieexpr.: vygumovaťvytrieťzastar. vyradírovať: pamäť sa nedá len tak ľahko vygumovať, vyradírovať

    p. aj zničiť 1


    vyšmýkať p. vyhladiť 1


Pozri výraz MÃ Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã Ã Æ Ã Ã Ã KA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: , reãƒâ, fav, otãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ, toď, battery, dpã â ã â, xl, ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â pr, ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â useãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â, , ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â useã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â, periferne zariadenie, ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â useã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â ã�’æ ã â ã�’â ã â â ã�’æ ã â, bakãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV