Synonymá slova "leš" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 205 výsledkov (2 strán)
-
leňoch p. lenivec
lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač
leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať
povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať
p. aj túlať sa, leňošiť
2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky
ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami
zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly
leňoška p. pohovka
pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na diváne • gauč (pohovka s operadlami): spávať na gauči • zastaráv.: kanapa • otoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomane • leňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoške • váľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón
ležadlový p. spací
spací v ktorom možno spať (o železničných vagónoch) • ležadlový (s ležadlami) • lôžkový (s lôžkami): spací, ležadlový vozeň; lôžkové kupé
ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo • ležiačky • poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky • vodorovne • horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka
ležiačky 1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívajúc vo vodorovnej polohe • poležiačky • ležmo: rád sa učí ležiačky, poležiačky; ležmo vykonáva rozličné posilňovacie cviky • v ľahu: streľba (po)ležiačky, v ľahu na terč • nespráv. v leže
2. p. ležato
ležatý p. naklonený 1, šikmý
naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlený • nahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťa • šikmý • zošikmený • nerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovina • vyklonený • vychýlený • hovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutá • navážený • navalený • prechýlený • pochýlený • zried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden bok • sklonený • schýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej roboty • prihrbený • nahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbený • zohnutý • ohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia) • nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromu • ležatý: ležaté písmo
2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2
šikmý ktorý je odchýlený od základného vodorovného al. zvislého smeru • kosý: cez oblok presvitali šikmé, kosé lúče slnka • naklonený: šikmá, naklonená rovina; strop je šikmý, naklonený • šikmastý (trocha šikmý): šikmasté oči (Tatarka) • svahovitý • svažný • svažitý: svažná ulica, svažité záhrady • ležatý (so šikmým sklonom; obyč. o písme) • zrazený
p. aj priečny 2
ležérne 1. porov. nenútený, uvoľnený 2. p. nedbanlivo, zľahka 3
nedbanlivo nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbalo • neporiadne • povrchne: nedbanlivo, nedbalo pozdravil a odišiel; neporiadne, povrchne utrela prach na poličke • ledabolo • hocijako • hocijak • ledajako • ledajak: ledabolo zavesila kabát na vešiak; záhrada bola pokopaná len tak hocijako, ledajako • kniž. neriadne: neriadne zabalená zásielka • hovor. expr. halabala: halabala poukladané knihy popadali na zem • expr. nedbajsky • pejor. lajdácky • hovor. expr. šlendriánsky: auto bolo nedbajsky, lajdácky opravené; odovzdal šlendriánsky urobenú robotu • fraz. na pol úst (o reči): nedbanlivo, na pol úst odpovedal na otázky • zľahka • nenútene • ležérne (nedbanlivo s cieľom dosiahnuť kladný efekt): zľahka si prehodila šatku cez plecia; nenútene, ležérne si sadol do kresla • ľahostajne • laxne (neprejavujúc dostatočný záujem): nedbanlivo, ľahostajne, laxne pristupuje k plneniu povinností
porov. aj nedbanlivý
voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
porov. aj voľný 6
4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko
zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami • jemne • zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku • nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela • expr.: jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch
2. v malej miere • trocha • trochu • málo • nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil • jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • málinko • málilinko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava
3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivo • nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia • nestrojene • nenútene • ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.
4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahko • svižko • svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou • pružne • vrtko • obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom • rezko • bystro • hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku
5. p. voľne 1
ležérny 1. p. nenútený, uvoľnený 2. p. nedbanlivý
nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajský • nedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v práci • neporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdácky • ľahtikársky • hovor. ledabolý • slang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povaha • povrchný • vlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práci • ľahostajný • nevšímavý • laxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchova • ležérny • kniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsoby • hovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)
nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčania • prirodzený • nestrojený • bezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správaním • spontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšenie • dôverný • familiárny • domácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredie • uvoľnený • ležérny • nedbanlivý • kniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváre • neviazaný • voľný • slobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku
uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý) • nenútený • nestrojený • bezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostredný • nenásilný • prirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie tela • ležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohyby • voľný • neviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy
voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnený • povolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutka • pohyblivý: pohyblivý uzáver • splývavý: splývavý účes
2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnený • prázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večer • kniž. feriálny: feriálny deň • uprázdnený • neobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľa • kniž. vakantný: vakantná katedra
3. ktorý nemá určené hranice • neohraničený • neobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnosti • nehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh
4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občan • samostatný: samostatné rozhodovanie
5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla
6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnený • nenútený • nestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábava • prirodzený • nenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovoru • bezprostredný: bezprostredné správanie • nezáväzný • neviazaný: neviazané mravy • nezriadený: nezriadený život
7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalý • nenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempo • mierny: mierna chôdza • ležérny • hovor. komótny: ležérne, komótne pohyby
ležmo 1. p. ležato 2. p. ležiačky 1
miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov • zmes • miešanica: miešanina, zmes hlasov • expr.: motanina • motanica: motanina jazykov • zried. pêle-mêle [vysl. pelmel]: pêle-mêle melódií • hovor. expr. mišmaš: mišmaš motívov • subšt. mišung
pêle-mêle p. zmes
zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmes • zmiešanina: výbušná zmiešanina • miešanina • pomiešanina: miešanina osiva • miešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešanky • zmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vín • kniž. zried. zmesica (Vajanský) • odb. melanž: kávová melanž • spleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukov • kniž. konglomerát: konglomerát jazykov • kniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]
minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsť • naposledy • naostatok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiť • nedávno • hovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosť • zastar.: posledne • predošle • nár.: onehda • onehdá • oňahdy
naposledy 1. vyjadruje okolnosť poradia na konci istého radu dejov, činností, stavov a pod., za ktorým sa už príslušný dej a pod. neopakoval al. nebude opakovať • naostatok • hovor. naposledok: už sa nepamätám, kedy som tu bol naposledy, naostatok; dnes sa s ním stretneš naposledok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: posledný raz, poslednýkrát sme boli v divadle pred mesiacom; vidíme sa spolu ostatný raz, ostatnýkrát • minule • minulý raz • minulýkrát (v predchádzajúcom prípade): naposledy, minule, minulý raz si prišiel neskoro • zastar.: posledne • predošle
2. p. nakoniec 1, 2
predošle p. naposledy 1, minule
náležať p. patriť 1, 2
patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí
2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité
3. p. týkať sa 1
náležite p. vhodne 1
vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriť • náležite • kniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problému • ústrojne • organicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredia • nár. poručne (Timrava)
porov. aj vhodný
2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod
nárazovitý ktorý sa uskutočňuje v nárazoch; ktorého charakterizuje nerovnomerný, nepravidelný priebeh • nárazový: fúkať bude silný, nárazovitý, nárazový vietor; niektoré práce majú nárazovitý, nárazový charakter • hovor. návalový: neznášam návalovú robotu • príležitostný (obyč. o práci, ktorá má krátkodobé trvanie): zohnal iba nárazovitú, príležitostnú prácu
príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostný • spoločenský • sviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa
nedôležitosť p. ničota 1
ničota 1. stav, postavenie bez dôležitosti, hodnoty • ničotnosť • malosť • bezvýznamnosť • bezcennosť: pocit vlastnej ničoty, malosti, bezvýznamnosti • nedôležitosť • nezávažnosť: teraz sa ukázala nezávažnosť jeho úsilia • márnosť • zbytočnosť • nezmyselnosť • daromnosť: zbytočnosť obete
2. p. prázdnota 1
nenadále p. zrazu 1
zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš
2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré
nenáležite p. nevhodne 1, zle 1, porov. aj nesprávny, neprimeraný 1
nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúco • nepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izba • neprimerane • neadekvátne • nepatrične • zastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšok • nenáležite • nesprávne • nekorektne • zle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problému • neústrojne • neorganicky • cudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodo • neúčelne • nesúco: neúčelne, nesúco využitý priestor • nevychovane • nemiestne • nespôsobne • neprístojne • neslušne • expr.: neokresane • neotesane • hovor. expr.: neokrôchane • nemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázku • nespis.: nejapne • neomalene
2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodne • zastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne
zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
porov. aj zlý 2
2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti
porov. aj zlý 1
3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch
4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre
5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)
6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro
nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený? • stále hladný • hovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené deti • pejor.: nenažratý • nenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným! • pejor.: pahltný • pažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďa • hltavý • pejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačice • hladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou
2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžby • pren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomec • pejor.: nenažratý • nenažraný • pren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní
nepríležite p. nevhodne 1, 2
nepríležitý p. nevhodný, neprimeraný 1
neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodný • nenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slová • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhy • neprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žarty • nehodný • nedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človeka • nepriliehavý • nevýstižný • nesprávny • nekorektný • kniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postup • hovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienky • neúnosný • nadmerný • prílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nároky • neprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť
2. p. neúmerný
nevhodný ktorý sa nehodí z hľadiska istej situácie al. istých požiadaviek; ktorý sa nedeje náležitým spôsobom (op. vhodný) • neprimeraný • nenáležitý: spoločensky nevhodné, neprimerané správanie; nevhodná, nenáležitá reakcia na obvinenie • nemiestny • kniž. nepatričný • zastar.: nepríležitý • nevčasný (nevhodný v danej situácii): nemiestna, nepatričná poznámka; nemiestne, nepríležité, nevčasné žarty • neprístojný (nevhodný z hľadiska spoločenských noriem): neprístojné správanie • nesprávny • nekorektný • nepravý (op. správny, korektný): zvoliť nesprávny, nekorektný postup; ísť nevhodnou, nepravou cestou • kniž. neadekvátny (ktorý nezodpovedá daným vlastnostiam a pod.; op. priliehavý): nepriliehavý názov výrobku; nevhodné, neadekvátne ocenenie • hovor. nešikovný (nesprávne odhadnutý, zvolený): klásť nevhodné, nešikovné otázky • nevyhovujúci • nepríhodný • neprijateľný (op. vyhovujúci, prijateľný): prísť v nevyhovujúcom, nepríhodnom čase; zvoliť si na rozhovor nepríhodnú chvíľu • neželateľný • nežiaduci • nepohodlný: stal sa pre nich neželateľnou, nepohodlnou osobou • zlý • nedobrý • pren. nezdravý • expr. nemožný (zle zvolený z hľadiska potrieb, požiadaviek a pod.): prijať zlé, nedobré riešenie; žiť v zlých, nezdravých pomeroch; zvoliť nemožné oblečenie na túto príležitosť (op. vhodné, vkusné) • nesúci • nespôsobilý (op. súci): konkurzom vyradili nesúcich, nespôsobilých kandidátov
neustále p. ustavične, vždy
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
príležitostne p. niekedy 1, 4
pajšle p. pľúca
prináležať p. patriť 1, 2
penále p. trest
trest odplata za previnenie postihujúce previnilca: prísny, ťažký trest, zaslúžiť si trest • pokuta (peňažný trest): zaplatiť pokutu • sankcia (donucovacie opatrenie ako trest): materiálne sankcie • penále (peňažný trest za nedodržanie zmluvy) • napomenutie (stupeň mierneho trestu): otcovské napomenutie • pokarhanie: verejné pokarhanie
polofinále p. semifinále
semifinále predposledná časť vylučovacej športovej súťaže • polofinále: vypadnúť v semifinále, v polofinále
príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosť • hovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca
príležitý p. vhodný
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
prípad 1. jednotlivý jav: typický prípad otravy alkoholom • možnosť • eventualita: byť pripravený na všetky možnosti, eventuality • príklad (konkrétny prípad, ktorý niečo overuje, potvrdzuje, osvetľuje): ilustrovať svoje tvrdenia na príklade • vec • záležitosť (prípad vyžadujúci riešenie): trestná vec, záležitosť; to je vec, záležitosť vyšších orgánov • zastar. al. hovor. kauza: je to nemilá kauza • zastar. pád: v každom páde
2. p. príhoda
vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita
2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov
3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza
4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami
5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života
6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov
záležitosť p. vec 3, 4
radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupu • zoskupovať • grupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa veku • zaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkov • rovnať • zarovnávať • vyrovnávať • narovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličke • začleňovať • včleňovať • vraďovať • zatrieďovať • zadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávom • hovor. zapájať • zried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepších • reťaziť • nadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky
rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vláda • podať demisiu • kniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikoval • zložiť (úrad, funkciu) • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miesta • hovor.: zaďakovať • poďakovať sa: riaditeľ sa poďakoval • zanechať • nechať: zanechal, nechal všetky funkcie
2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpil • cúvnuť • ucúvnuť: cúvol pred ťažkosťami • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejí • podvoliť sa • poddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliť • hovor. kapitulovať • fraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvost • fraz.: oddať sa osudu • odovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej
skladať sa 1. byť zložený • kniž. pozostávať: dielo sa skladá z troch častí; kolektív sa skladá, pozostáva z desiatich pracovníkov • zastar. záležať: dom záleží z dvoch izieb
2. konať medzi sebou (peňažnú) zbierku na istý cieľ • zbierať sa: skladať sa, zbierať sa na podporu, na dar • prispievať (dávať finančný príspevok): mesačne prispieva rodičom v starobe
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
záležať 1. prejavovať mimoriadny záujem o niečo, o niekoho, pociťovať osobitný vzťah, cit k niečomu, niekomu • mať záujem: záleží mu, má záujem na pokoji v rodine • zaujímať sa: na ničom mu nezáleží, nič ho nezaujíma
2. byť niekým, niečím podmienený • závisieť (od niekoho, niečoho): na nás záleží, od nás závisí, či sa robota dokončí • byť (na niekom, niečom) • ostávať (na niekom, niečom): je to, ostáva to na vás, na okolnostiach, ako sa veci vyriešia • stáť (na niekom, niečom): úspech stojí na tebe, na tvojej odvahe
3. p. spočívať 3 4. skladať sa
závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmeš • stáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúceho • opierať sa • vychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov
solidarita vzájomná podpora, najmä mravná • solidárnosť: rodinná solidarita, solidárnosť • súdržnosť: prejav súdržnosti • kniž. solidarizmus • spolunáležitosť • spolupatričnosť (príslušnosť k sebe navzájom): pocit spolunáležitosti, spolupatričnosti dvoch bratských národov • kniž. súručenstvo (vedomie solidarity): kultúrne súručenstvo • kniž. pospolitosť: vedomie pospolitosti
spolunáležitosť p. solidarita
súdržnosť stav, v ktorom niečo al. niekto drží pohromade: súdržnosť hmoty • kompaktnosť: kompaktnosť horniny • celistvosť: celistvosť rodiny • jednota: jednota spoločnosti • jednotnosť: jednotnosť štátu • ucelenosť: ucelenosť výkladu • konzistencia (stupeň tuhosti látky): konzistencia malty • jednoliatosť (jednotný ráz): jednoliatosť útvaru • odb. kohézia: kohézia molekúl • kolegialita • kolegiálnosť (porozumenie pre kolegov): mlčať z kolegiality • solidarita • solidárnosť (vzájomná súdržnosť, obyč. mravná): pocit solidarity, solidárnosti • kniž. spolupatričnosť • spolunáležitosť (príslušnosť k sebe navzájom): kultúrna spolupatričnosť