Synonymá slova "hó" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1042 výsledkov (9 strán)
-
kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľ • recenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzent • lektor: lektor učebnice • oponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básne • pren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)
odhadca kto robí odhad: odhadca majetku • odb. taxátor • oceňovateľ • hodnotiteľ • hovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku
posudzovateľ kto niečo zhodnocuje, posudzuje, obyč. odborne • recenzent (kto hodnotí vedecké al. umelecké dielo): posudzovateľ, recenzent štúdie, románu • kritik: literárny kritik • lektor (odborný posudzovateľ vo vydavateľstve, v divadle a pod.): lektor učebnice • oponent (posudzovateľ vedeckej al. odbornej práce): oponent dizertačnej práce • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ poézie (Kostra) • sudca: bol spravodlivým sudcom rodinných sporov
p. aj kritik
cenný ktorý má veľkú materiálnu al. duchovnú hodnotu • hodnotný • drahý: cenný, hodnotný, drahý dar (op. nehodnotný, lacný); cenné, hodnotné umelecké dielo; drahé kovy • drahocenný • vzácny (veľmi cenný): drahocenný, vzácny šperk, čas, priateľ • významný • dôležitý: archívy ukrývajú významné, dôležité materiály • neoceniteľný • nedoceniteľný • nezaplatiteľný • na nezaplatenie (majúci takú cenu, ktorú ani nemožno vyjadriť, uhradiť, zaplatiť): neoceniteľné, nedoceniteľné životné skúsenosti; nezaplatiteľná pomoc; rada na nezaplatenie • pren. zlatý: zlatá rada, zlaté ruky • expr. skvostný: skvostný duch, skvostný nábytok
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
hodnotný p. cenný, kvalitný
klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvár • zried. staroklasický: staroklasická literatúra
2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť
3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalý • hodnotný: klasické, trvalé, hodnotné diela • vážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiál • zaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom
4. p. typický, vzorový
kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda
vážny1 1. ktorý neprejavuje navonok svoj vnútorný stav, najmä veselosť; svedčiaci o tom (op. veselý): vážny starec, vážna povaha • neveselý: neveselá nálada • prísny: prísny pohľad • dôstojný: dôstojné správanie • zdržanlivý • odmeraný (ktorý vyjadruje odstup, zdržanlivosť): odmeraný hlas • chladný: chladný úsmev • strohý: strohá odpoveď • subšt. dospelácky
2. ktorý má veľkú váhu, veľký význam, veľký dosah • závažný: hrozí mu vážne nebezpečenstvo; je to vážny, závažný problém • dôležitý: dôležitý návrh • významný • význačný: významná, význačná udalosť • dôrazný: dôrazné upozornenie
3. prejavujúci zodpovedný prístup, hlboký záujem • seriózny: vážny, seriózny uchádzač o miesto; mať vážnu, serióznu známosť • naozajstný • ozajstný • opravdivý: naozajstný, ozajstný vedec • skutočný: skutočný ľúbostný vzťah • hodnotný: hodnotné vedecké dielo • cenný: cenný človek • solídny: solídny obchodník
4. ktorý má intenzívny účinok, veľké dôsledky • závažný: vážna, závažná dopravná nehoda; vážny, závažný trestný čin • nebezpečný: nebezpečná choroba • ťažký: utrpieť ťažkú porážku • povážlivý • zastar. povážny: povážlivá situácia • kritický: chorý je v kritickom stave • krízový: krízové obdobie
5. p. vážený
výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatný • záživný: výživná, výdatná, záživná strava • hodnotný • kvalitný • akostný: hodnotné, kvalitné potraviny • sýty • bohatý: sýte, bohaté raňajky • kniž. hutný: hutné jedlo • žírny: žírna tráva • živný (bohatý na živiny): živná pôda • kalorický: kalorická hodnota jedla • odb.: nutričný • nutritívny: nutričná, nutritívna hodnota
p. aj výdatný
vzácny 1. ktorý má veľkú cenu • cenný • drahocenný: vzácne, cenné zbierky; vzácny, drahocenný materiál • hodnotný: hodnotné obrazy • drahý: drahé kovy • odb. ušľachtilý (majúci dokonalé vlastnosti): ušľachtilá oceľ • expr. prevzácny • nezaplatiteľný: šperky nezaplatiteľnej hodnoty
2. zriedkavo sa vyskytujúci • zriedkavý: vzácny, zriedkavý prípad, hosť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • nebývalý • mimoriadny • výnimočný: neobyčajný, nevšedný, nebývalý, mimoriadny, výnimočný záujem o operu • nevídaný • neslýchaný: nevídaný prírodný úkaz, neslýchaná udalosť • jedinečný: mať jedinečnú príležitosť • zried. riedky: riedke chvíle šťastia • expr. prevzácny: prevzácny zjav • hľadaný • vyhľadávaný: hľadaný, vyhľadávaný tovar • kniž. exkvizitný: exkvizitný vkus • zried. raritný
3. p. významný 1
hodnoverne 1. porov. hodnoverný 2. p. pravdepodobne 2
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
hodnovernosť p. objektívnosť
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
hodnoverný ktorému možno veriť; ktorý je hodný dôvery • vierohodný • zastar. vieryhodný: hodnoverná, vierohodná osoba; hodnoverné, vierohodné dôkazy • autentický (ktorému možno veriť pre jeho pôvodnosť, pravosť): ponúknuť divákom autentické zábery; autentické dokumenty • dôveryhodný • spoľahlivý: dôveryhodné, spoľahlivé svedectvo
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky
vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnoverný • dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník • spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje • istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy • zaručený: zaručené informácie • nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby • bezpečný: bezpečný dôkaz viny • nesporný: nesporné fakty • nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné
hodný 1. p. veľký 1, značný 1 2. p. urastený
mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ
2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)
3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv
urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečny • strojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedle • statný (urastený a silný): statný chlap • kniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievča • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapec • rozložený • rozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
značný 1. pomerne veľký, pokiaľ ide o rozmery, počet, množstvo a pod. • nemalý • podstatný: značné, nemalé úsilie; značná, podstatná časť diela je hotová • viditeľný • znateľný • zastar. znatný (ktorý možno ľahko vidieť, zbadať): znateľný pokles záujmu • hrubý: hrubé porušenie predpisov • slušný: má slušný plat • hovor.: poriadny • dobrý • hodný • úctyhodný: prešli poriadny, hodný kus cesty; úctyhodná cena; odkrojil dobrý kus chleba • expr.: tučný • riadny: tučný zisk, riadna kopa peňazí
2. p. dôležitý 1
hodokvas p. hostina
hostina bohaté al. slávnostné stolovanie • hodovanie • hody: urobiť si hostinu, hody • banket (oficiálna slávnostná hostina): dávať banket • recepcia (oficiálne slávnostné pohostenie): recepcia na počesť štátneho sviatku • kar (pohrebná hostina): pozvať na kar • svadba (svadobná hostina): vystrojili dievke bohatú svadbu • krstiny • krštenie (hostina pri oslave krstu) • hovor. zastar.: trachta • trakta • hrub. žranica (nemierne jedenie a pitie) • poet. hodokvas
hodovanie p. hostina
baviť sa 1. tráviť čas zábavou, hrou, žartovnými rozhovormi, oddávať sa veselosti; mať z niečoho potešenie • zabávať sa • veseliť sa: baviť sa, zabávať sa s priateľmi; jedli, pili, tancovali a veselili sa • hodovať (pri jedle a pití) • svadbiť sa • hovor. svadbovať sa (na svadbe): svadbili sa do rána • hovor.: mulatovať • flámovať (obyč. pri nemiernom pití): mulatovať, flámovať celú noc • hýriť (neviazane) • nár. harovať (Dobšinský) • zried. huľať (rus.): huľanie do rána • rozptyľovať sa (zbavovať sa zlej nálady al. sústredenia nejakou príjemnou činnosťou): rozptyľuje sa pri mori; žiaci nepočúvajú, rozptyľujú sa • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky): laškuje s dievčatami
2. priveľmi sa niečím zaoberať, venovať priveľa času niečomu namiesto inej (potrebnej) činnosti • zabávať sa • zdržiavať sa • strácať čas: zbytočne sa tu toľko bavíme, zabávame, zdržiavame; nebudem už s tebou strácať čas • zaoberať sa: nemám čas zaoberať sa s tým viac • expr. bavkať sa
3. p. hrať sa 1
hodovať p. hostiť sa
hostiť sa bohato jesť a piť, obyč. vo väčšej spoločnosti • hodovať: hostili sa, hodovali celý deň • častovať sa • hovor. traktovať sa: sedeli pri stole a častovali sa, traktovali sa vínom • kniž. stolovať: stolovali do rána
hodovník kto sa zúčastňuje al. hoduje na hostine al. na hodoch • hodár • kniž. stolovník
hodváb p. niť
niť spradené vlákno na šitie, tkanie a pod. • hovor. cverna: navliecť niť, cvernu do ihly • bavlnka (namotaná bavlnená niť): vyšívať bavlnkami • dratva (pevná konopná niť) • hodváb (niť z vlákna hodvábnika al. vyrobená chemicky): hodváb na šitie • zastaráv. pamuk (bavlnená niť)
hodvábny p. jemný 1, mäkký 1
jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaniny • hebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasy • ľahký • pavučinkový • pavučinkovitý • pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závoj • páperistý • páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavy • hladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvár • pren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasy • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký • hebunký • hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký)
2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelán • delikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuť • hovor. výberový: výberové maslo • vyberaný • hovor.: fajnový • fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenie • lahôdkový • pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syry • expr. jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý • nepatrný • nebadateľný • ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyk • svetlý • bledý • pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý • decentný: nevtieravá, decentná vôňa • nevýrazný • nenápadný • mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornament • diskrétny • tlmený: diskrétne, tlmené svetlo • mäkký • nežný: mäkké tóny, nežný hlas • príjemný • lahodný • poet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfy • prejemnený • rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný • precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky • detailný • drobný • krehký • minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperk • kniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanie • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý • dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístroj • presný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovanie • bystrý: bystrý pozorovací talent • vycibrený • vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečo • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký
6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý • jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná žena • útlocitný • prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkus • útly • krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievča • kniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črty • nežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, ruka • pren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krása • uhladený • kultivovaný • distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanie • vyberaný • delikátny • hovor.: fajnový • fajný; noblesný • hovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dáma • zduchovnený • kniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnený • odb.: eufemický • eufemistický: zjemnený, eufemistický výraz • expr.: jemnučký • jemnušký • jemnunký • jemnulinký (veľmi jemný)
7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1
mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)
2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký
3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie
hody 1. tradičná výročná slávnosť na pamiatku posvätenia miestneho kostola • hovor. odpust: v nedeľu sú u nás hody, je u nás odpust
2. p. hostina 3. pís. Hody p. Vianoce
Vianoce kresťanské sviatky na pamiatku narodenia Krista • Božie narodenie • nár.: Hody • Kračún • arch. Boží hod
hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiar • bíreš
hoh p. nie 1
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejže • haló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosím • hehej • hoho • hohó: hehej, hohó, zavolal na priateľa • hola • holá • holahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák) • hou • houže (Hviezdoslav, Jesenský) • hahó • hahou • hahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu
2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne
hoho, hohó 1. p. hej 1 2. p. nie 1 3. p. pŕ
ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme
2. p. eh 1 3. p. ach 2
hohój p. ej 1
hoj p. ej 1
hojda p. kolíska 1
kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska • zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova • hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka
2. p. domov 2, vlasť 2
hojdačka prostriedok na hojdanie: detské hojdačky v parku • hovor. kolembačka
hojdať p. kolísať 1
kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačke • expr. kolembať • nár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručí • uspávať • expr.: čičíkať • beľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľať • hučkať • hunčkať (na hojdačke) • kývať • knísať: vietor kýva, kníše konármi stromov • pohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťa • opálať • expr.: hompáľať • holengať • bolengať • combáľať • celembať • celengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami
2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhať • tápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskou • kniž. vajatať
3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujú • pohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly
hojdať sa p. knísať sa
klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padá • zohýnať sa • ohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátia • knísať sa • kolísať sa • kývať sa • hojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajú • expr. strckať sa: strcká sa ako omámený
p. aj knísať sa
knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sa • kývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve čln • expr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konáre • hojdať sa • expr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokoch • expr.: kyvkať sa • pokyvovať sa • pokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sa • pokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkať • expr.: hontŕľať sa • hučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajú • opálať sa • expr.: hompáľať sa • combáľať sa • combŕľať sa (Šikula) • holengať sa • lengať sa • bolengať • bolengať sa • celembať sa • celengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleci • klátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátili • nár. kynášať sa (Timrava) • pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž tela • prehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýna • zried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na bok • nespráv. kymácať sa
hojdavý p. kolísavý 1
kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavý • knísavý • expr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom mori • kývavý • klátivý: kývavá, klátivá chôdza • tackavý • potácavý • potákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokom • tápavý • neistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom
2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovca • menlivý • premenlivý • vrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povaha • vratký • labilný • neistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvo • nepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín
3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavý • nerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúci • neistý • nepevný • menlivý • premenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor
vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stolička • labilný (op. stabilný): labilná poloha • neistý (op. istý): neistý krok • tackavý • kolísavý • knísavý • rozkolísaný • expr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člna • hojdavý • expr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľ • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený starec • zastar. zvratný (Sládkovič)
2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevný • neistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciu • nestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilný • vrtkavý • kolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavé • menlivý • premenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časoch • problematický: budúcnosť je vždy problematická • nerozhodný • bezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď
p. aj neistý 1, 2
hojiť p. liečiť 2
liečiť 1. zbavovať niekoho choroby • uzdravovať: lieči, uzdravuje chorých akupunktúrou • hovor. kurírovať: kuríruje syna bylinkami • hovor. felčiariť • hovor. pejor. mastičkáriť • ľud. zastar. kuršmidovať (neodborne, obyč. bylinkami): felčiariť, mastičkáriť na dedine; treba prestať kuršmidovať
2. liekmi odstraňovať chorobu al. následky poranenia • hojiť: lieči, hojí rany masťami • hovor. kurírovať: lieči, kuríruje si zápal žalúdka čajom • celiť (ranu)
hojiť sa stávať sa zdravým (obyč. o vonkajšom poranení, o rane) • liečiť sa: jazva sa pekne hojí, lieči • celiť sa • celieť • zaceľovať sa • zacelievať sa: jazva sa celí, jazva sa celie; popálenina sa zaceľuje, zacelieva • expr. strábiť sa: rany sa už strábia
liečiť sa byť v lekárskom al. domácom ošetrení a tak sa stávať zdravším • uzdravovať sa: lieči sa v sanatóriu, rýchlo sa uzdravuje • vyzdravievať • ozdravievať: pomaly vyzdravieva, ozdravieva • zotavovať sa (po dlhšej chorobe): zotavuje sa z tuberkulózy • hovor.: kurírovať sa • reštaurovať sa: kuríroval sa v teplej izbe • expr.: strábiť sa • lízať sa: rýchlo sa strábi z choroby; líže sa z rán • hojiť sa • zaceľovať sa • sceľovať sa • celieť, celiť sa (o rane): zlomenina sa nehojí; rany sa už celia
hojivý p. liečivý
liečivý ktorý pomáha liečbe, ktorý uzdravuje • hojivý: liečivá, hojivá masť; púpava má liečivý, hojivý účinok • uzdravujúci: uzdravujúci prostriedok • medicinálny: medicinálne víno, mydlo
často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí
hojne 1. porov. hojný 2. p. často 3. p. veľa
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobyte • dostatok • hojnosť • bohatstvo: túžba po dostatku, hojnosti • dobrota • kniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobroty • nadbytok • prepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychu • luxus • komfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxus • fraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého
hojnosť p. prebytok
množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita • kvantum: neprimerané množstvo, kvantum • počet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke? • objem • rozsah • veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov
2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa • kvantum: množstvo, kvantum ľudí • bohatstvo • hojnosť: hojnosť nápadov • myriada • hovor. expr.: milión • vagón: vagón myšlienok • húf • masa • more • hromada • kopa • hŕba • hovor. expr.: fúra • halda • nával • záľaha • záplava • les • tucet • paleta • kniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy) • rad: rad rokov
p. aj kopa 2
prebytok čo presahuje potrebný, náležitý počet, mieru al. množstvo • nadbytok: prebytok, nadbytok tovaru, peňazí, pracovných síl • hojnosť: žiť v hojnosti • admin. previs
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškanie • frekventovaný: frekventovaný výraz • hojný: hojný výskyt cudzích slov v texte • rozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámania • bežný • všedný: bežný, všedný zjav • každodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazník • pričastý • prihojný (príliš častý, hojný)
hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)
hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)
2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales
mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajú • viacerí • viaceré • neskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémy • hojný • početný • bohatý • veľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohoraký • expr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevníci • zried. množný (Hviezdoslav)
2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bol • niektorý • daktorý • voľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihli • všelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto
početný veľký čo do počtu, množstva • hojný • bohatý: početná, hojná, bohatá účasť • veľký • mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia • silný (op. slabý): početná, silná armáda • mnohý • viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia • expr. prepočetný
štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný) • žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny kraj • plodný (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zem • bohatý • hojný • kniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rok • expr. preúrodný • expr. al. poet.: zlatorodý • zlatorodný
výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážď • hojný: ukazuje sa hojná úroda • sýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajky • bohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerasty • výživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedlo • značný: značná suma peňazí • obsažný (majúci bohatý obsah): obsažný list • kniž. hutný: hutná strava • odb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betón • expr. tučný: tučný zisk
p. aj výživný
hojoj, hojój p. ej 1
hokerlík p. stolček 1
čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-mary • čáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizli • abrakadabraka • hókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajaca • simsalabim
hókus-pókus p. čáry-máry
hola, holá, holahó p. hej 1
holáň 1. p. naháč 2. p. holíča
holíča expr. nahé al. nedostatočne oblečené dieťa • expr.: holáň • holánik • holiatko
naháč hovor. nahý človek • expr. holáň • nudista (vyznávač nahoty) • adamita (člen náboženskej sekty naháčov)
holánik p. holíča
guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holba • zvon
2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2
holba p. guľa 1
hold p. úcta
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť
p. aj venovať sa
holengať p. kolísať 1, kývať 1
kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvon • knísať • kolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohami • expr. kyvkať • nár. kynkať: kyvkať hlavou • klátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukami • vykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zub • mykať • trepať • trepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlami • trocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčom • expr.: mingať • opálať • hompáľať • kolembať • holengať • combáľať • celengať • celembať • bolengať • nár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievať • vrtieť • šmrdkať • pošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostom • pokyvovať • expr. pokyvkávať (chvíľami kývať)
2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčku • expr. kyvkať • kniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlas • trepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu
holengať sa p. knísať sa, klátiť sa
opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh
holič odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie: ísť k holičovi • kaderník (odborník na úpravu ženských účesov) • zastar.: barbier (Rázus) • frizér
čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina
holina p. čistina
čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný byt • subšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať auto • subšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbu • expr.: lízať • oblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovať • leštiť • subšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučky • očisťovať • zried. očíšťať
2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriť • číriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavu • prečisťovať • prečíšťať: prečisťovať osivo • chem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukru • chem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olej • očisťovať • zried. očíšťať
p. aj osievať
3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpať • lúpať • bieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablka • hôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hrušky • olupovať: ovocie si najskôr olupuje • škriabať • škrabať • oškrabovať • zoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytku • subšt. pucovať • očisťovať • zried. očíšťať