Synonymá slova "hubiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hubiť p. ničiť 3

mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1

ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať

požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu

hubiteľ p. škodca 1

ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôt • pustošiteľ • zried. kaziteľ • zried. kynožiteľ (Kukučín) • zried. kynožník (Zguriška) • kniž.: hubiteľ • boriteľ • zhubca • zried.: zahubiteľ • záhubca (Vajanský) • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľoš • pejor.: barbar • vandal (bezohľadný ničiteľ)

p. aj škodca 1

škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátu • záškodník • rozvratník • rozvracateľ • rozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armáde • podvratník: zákerní podvratníci • sabotér • sabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformy • diverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantov • podrývateľ • expr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôvery • ničiteľ: ničiteľ prírody • poškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmov • zhubca: zhubca ríše • expr. humpľoš • zried.: kaziteľ • kynožiteľ (Kukučín) • kynožník (Zguriška) • kniž. hubiteľ • expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

2. p. škodník