Synonymá slova "burý" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • burý p. sivý 1


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnátmilionár: milionári bohatli a malí akcionári strácalikniž.: magnáškrézuspejor.: nabobkapitalistaburžuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkamisubšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľulzbohatlíkhovor. expr.: zapereneczazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanecpejor. pupkáč


    buržuj p. boháč


    burácať 1. p. hučať 1, hrmieť 1 2. p. búriť sa 2


    búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovaťrevoltovaťpovstávaťvzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

    2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriťburácaťkypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypíkniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťoudvíhať savzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúvabesnieť (sa)zúriťvyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa


    dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučaťhukotaťhrčať: v diaľke duní, hučí vodopádnár.: duňať (Gráf)dudnieť (Kukučín)expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhleexpr. romoniť: v horách romonili hromyexpr.: burácaťbúriť: víchor burácal


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmeloburácaťdunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrelyhučať: nad nami hučalo lietadloexpr.: rachotiťrachotaťromoniť: vlaky rachotia, romoniahrmotiťhrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po cestepodunievaťpohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

    2. p. kričať 1


    hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

    p. aj hrmieť 1

    2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


    kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

    2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

    3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


    burácavý p. hrmotný 1, búrlivý 2


    búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

    2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

    3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

    p. aj prudký, bujný 2


    hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolomeburácavý: burácavé vlnyhrmotavýbuchotavýlomozivýlomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povaleexpr.: rachotivýrachotavýzried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadielhukotavýzried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakovexpr. hromový: hromový potlesk, hromové burácaniezried. hrmavýhovor. expr. hurtovnýnár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf)hlučnýhlasnýsilnýbúrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech

    2. p. rázny


    buršikózny p. nedbanlivý


    nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajskýnedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v prácineporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdáckyľahtikárskyhovor. ledabolýslang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povahapovrchnývlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práciľahostajnýnevšímavýlaxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchovaležérnykniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsobyhovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)


    buržoa p. meštiak 1


    meštiak 1. príslušník vyššej vrstvy mestského obyvateľstva v minulosti • mešťan: v mestskej rade sedeli meštiaci, mešťaniakniž. buržoa

    2. p. malomeštiak


    buržoázia pôvodne vrstva bohatého mestského obyvateľstva vo feudálnej spoločnosti; neskôr bohatá vrstva spoločnosti • meštianstvomeštiactvo: holandské meštiactvo uskutočnilo prvú buržoáznu revolúciupanstvo: novodobé panstvo sa zabáva na jachtáchkapitalisti (príslušníci vrstvy vlastniacej kapitál)


Pozri výraz BURÝ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pýr, ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â useã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â ã æ ã â ã â ã â â ã æ ã â, beã, debugging, ã3, ščat, os, ľo, cã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â ã â, cã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â ã�’â, zrkadlené disky, upã æ ã ã æ ã ã æ ã, spač, cracker hacker, cãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ
Ekonomický slovník: ifoam, káv, ã â vs, úvesť, ži, buš, n, vå v, ciš, vÅ¡v, lbo, o, crj, rošňú, zki
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV