Synonymá slova "báb" v Synonymickom slovníku slovenčiny

neaktuálny ktorý z hľadiska prítomnosti stratil novosť, živosť, naliehavosť (op. aktuálny, súčasný) • nečasový: neaktuálne, nečasové správy • zastaraný • prežitý: zastaraná, prežitá téma článku • staromódny • nemoderný (o javoch podliehajúcich móde): staromódne, nemoderné filmy • bývalý (ktorý bol v minulosti): neaktuálne, bývalé lásky

niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajší • dakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvyky • hovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutie • bývalý • minulý • kniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšie • dávny • kniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá sláva • starý • starodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvyky • pôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menu • predchádzajúci • predošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie

pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely

bývanie p. obydlie

obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytok • bývanie • prístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešia • kniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavou • dom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domu • byt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový byt • zastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniaze • pren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdo • pejor. brloh (biedne obydlie)

p. aj dom 1

bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina

dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptova • kniž. ded • hypok.: dedko • deduško • hovor. starký: starký sa hrá s vnukom • subšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Jano • hovor.: ujo • sváko • strýc • strýko • hypok.: dedko • deduško • ujko • sváčko • strýčko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka

svák 1. tetin manžel • sváko • hypok.: sváčik • sváčko

2. hovor. oslovenie, pomenovanie dospelého muža (obyč. deťmi na vidieku) • hovor.: sváko • ujo • ujko • ujček • strýko • zastaráv.: báčik • báči • báčino • hypok. báčinko • expr. otec (v oslovení)

ujo 1. dospelý muž (obyč. v oslovení deťmi) • strýko • hovor.: ujko • svák • sváko • sváčik • zastaráv.: báčik • báči • báčino • báčinko: pristavil ma jeden báčino • dedo • dedko • baťko (oslovenie starého muža)

2. p. ujec

dovolenka dočasné uvoľnenie zo zamestnania al. zo služby: riadna, zdravotná dovolenka • voľno (voľný čas vôbec): zoberiem si na dva dni voľno • hovor. zastar.: urlaub • urláb (obyč. dovolenka vojakov)

dráb príslušník ozbrojenej poriadkovej a bezpečnostnej služby v Uhorsku • pandúr (ozbrojený úradný al. panský sluha v Uhorsku) • hajdúch (ozbrojený úradný sluha v Uhorsku)

drieň ker al. nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi • svíb • drienka (najmä plod drieňa)

svíb p. drieň

džbán, džbánok p. krčah

háb p. šaty

šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

haky-baky, háky-báky p. čarbanice, škrabanec 2

hĺbavý ktorý má záľubu v hĺbaní, sklon k hĺbaniu, premýšľaniu, rozjímaniu; svedčiaci o tom • premýšľavý • rozmýšľavý • hlbokomyseľný: hĺbavý, premýšľavý, rozmýšľavý, hlbokomyseľný človek, študent • kniž. zried. zamýšľavý (Rázus) • poet. dumavý: dumavá deva • rozjímavý • meditatívny • kniž. kontemplatívny (zameraný na meditáciu, kontempláciu; majúci charakter rozjímania, kontemplácie): rozjímavý, meditatívny, kontemplatívny umelec • úvahový • reflexívny (majúci charakter úvahy, odrážajúci vnútorný, duchovný svet): úvahová, reflexívna poézia, tvorba • špekulatívny • filozofický (majúci zmysel pre filozofovanie): mať špekulatívneho, filozofického ducha; špekulatívna veda • bádavý • bádateľský • skúmavý • skúmateľský (zameraný na bádanie, skúmanie): bádavá, bádateľská, skúmateľská práca

p. aj vedecký

skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť • bádavý: skúmavý, bádavý duch • pátravý • spýtavý • pýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadom • často pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne

p. aj pozorný 1

vedecký súvisiaci s vedou • vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politika • bádateľský: mať bádateľské sklony • bádavý • hĺbavý: bádavý, hĺbavý typ • náučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra

výskumný týkajúci sa výskumu • bádateľský: výskumná, bádateľská práca • skúmateľský: skúmateľská činnosť

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek

hocijaký, hocaký 1. nezáleží na tom, aký (o kvalite vecí, o vlastnostiach al. javov) • akýkoľvek • všelijaký • každý • fraz. taký či onaký: dosiahnuť cieľ hocijakým, hocakým, akýmkoľvek spôsobom; prijať akúkoľvek prácu; ísť na výlet za každého, takého či onakého počasia • hovor.: báraký • bársaký • nár. trebársaký: uveriť bárakým, bársakým klebetám • hociktorý • hocktorý (jeden z viacerých, nezáleží však, ktorý; o osobe al. veci): Vyber si hociktorý, hocktorý predmet! • ktorýkoľvek • ľubovoľný • hovor. bársktorý: vedel odpovedať na ktorúkoľvek, ľubovoľnú, bársktorú otázku

2. (s odtienkom podceňovania, zľahčovania) • hovor.: báraký • bársaký: to spraví hocijaký, báraký, bársaký amatér • obyčajný: nie je to len taká obyčajná knižka • hociktorý • hocijaký • hovor.: bársktorý • bárzktorý

3. vyjadrujúci negatívne hodnotenie • všelijaký • ledajaký • pejor.: kadejaký • kdejaký (ktorý je pochybný, podozrivý, neznámy a pod.): dáš sa do reči s hocijakými, všelijakými ľuďmi; naletíš ledajakému podvodníkovi; kúpať sa v kadejakej, kdejakej mláke • zried. onakvý

hocikadiaľ vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe smeru, ktorýmkoľvek smerom, ktorýmkoľvek miestom, ktoroukoľvek cestou, tadiaľ al. inokadiaľ • hockadiaľ • kadiaľkoľvek: na vrchol sa možno dostať hocikadiaľ, hockadiaľ, kadiaľkoľvek • hocikade • hockade • kadekoľvek: hocikade, kadekoľvek prejdú na druhú stranu • všelikadiaľ • všelikade (vyjadruje mnohosť rozličných smerov): všelikadiaľ, všelikade prechádzali cez cestu • hovor.: bárkade • bárskade • bárkadiaľ • bárskadiaľ: cez rieku sa mohli bárkade, bárskadiaľ prebrodiť

hodváb p. niť

niť spradené vlákno na šitie, tkanie a pod. • hovor. cverna: navliecť niť, cvernu do ihly • bavlnka (namotaná bavlnená niť): vyšívať bavlnkami • dratva (pevná konopná niť) • hodváb (niť z vlákna hodvábnika al. vyrobená chemicky): hodváb na šitie • zastaráv. pamuk (bavlnená niť)

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

hríb p. huba¹ 1

huba¹ 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté huby • hovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby

2. mäkká pórovitá hmota (umelá al. zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie • špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou

hrúbä p. hrubo 1

hrubo 1. s pomerne veľkým prierezom (telesa), s veľkou hrúbkou (op. tenko) • nahrubo (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrájaná saláma; hrubo, nahrubo nanášať farbu • zhruba • zried.: zhrúbe • zhrúbky: škáry boli hrubo, zhruba zahádzané maltou; chlieb si natrel lekvárom na palec zhrúbe, zhrúbky • hovor.: silno • silne: silno napadlo snehu • nár.: hrúbä • zhrúbä (Vansová, Šoltésová) • expr. hrubočizne (veľmi hrubo)

2. s hrboľatým povrchom, na hrboľatý povrch; obsahujúc väčšie kúsky, čiastočky, na hrubšie kúsky (op. hladko, jemne) • nahrubo • drsno • drsne: hrubo, nahrubo, drsno opracovať súčiastky; hrubo, nahrubo zomletá káva • zhruba: hrubo, zhruba ohobľovaná doska

3. v hlavných, hrubých črtách (op. detailne) • nahrubo • zhruba • všeobecne: hrubo, nahrubo načrtnúť ciele vzdelávania; zhruba, všeobecne predstaviť úlohy základného výskumu • približne (nie celkom presne): približne zopakoval, čo povedal predtým

4. p. tvrdo 3 5. p. ťažko 2

porov. aj hrubý 2

keby 1. uvádza vedľajšiu vetu s významom neistej al. neuskutočnenej podmienky • ak by: nespravil by to, keby mu nepomohli; ak by sa do večera nevrátil, pôjdeme ho hľadať

2. uvádza želacie vety • expr. kebyže: keby(že) si už prestal tárať • kiežby • bár by • bárs by: kiežby, bár(s) by radšej nebol prišiel • nech by • bodaj by: nech by už konečne začali; bodaj by si už radšej bol ticho

kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybov • hánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánky • hovor. stavec: spuchnuté stavce prstov • zastar. sústav (Vajanský)

koráb p. loď 1, 2

loď 1. duté plavidlo pozdĺžneho tvaru • koráb • hovor. zastar. šíf

2. konštrukcia na let do kozmu • koráb (iba v spoj. kozmická loď, kozmický koráb)

krčah nádoba s uchom, so zúženým hrdlom a obyč. s výbežkom uľahčujúcim liatie • džbán • džbánok: hlinený krčah, džbán, džbánok; ísť s džbánom po víno • amfora (antický krčah s dvoma uchami) • krpa • krpka: krpa, krpka kyslého mlieka

lákadlo čo láka, priťahuje • vábidlo: lákadlá, vábidlá veľkomesta • vábnička • vnadidlo: netreba skočiť na každé vnadidlo • zvod: zvody mesta ma nelákajú • zried. vábnik: ženský vábnik • návnada • nástraha (obyčajne niečo zámerne nastražené): dať pozor na nástrahy • expr. udica • zried. zvodidlo (Kukučín) • poet. váb (Hviezdoslav)

váb p. lákadlo, zvod

zvod prostriedok na zvádzanie, lákanie (obyč. na niečo nedovolené, nemravné) • lákadlo: život je plný zvodov; podľahnúť lákadlám veľkomesta • vábidlo: odolávať vábidlám • vnadidlo: reklama je vnadidlo pre kupujúcich • pokušenie: premôcť pokušenie • vábnička (Gráf) • zried.: vábnik (Figuli) • zvodidlo (Kukučín) • poet. váb (Hviezdoslav)

lupina² kŕmna olejnatá rastlina • vlčí bôb

mikrób p. mikroorganizmus

mikroorganizmus najmenší, jednobunkový živý organizmus • mikrób

mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv

nespokojenec nespokojný človek • kverulant (kto sa ustavične ponosuje) • expr.: hundroš • hundrák • hundraj • dudroš (človek, ktorý stále prejavuje nespokojnosť hundraním): rokmi sa z neho stával hundroš, hundrák, dudroš • hovor. expr. brbloš • pejor. frfloš • pejor. zried.: šomráč • šomrák • šomroš • kniž. nonkonformista (kto sa nechce prispôsobiť) • nespútanec • búrlivák • búrlivec (človek búrlivej, nespokojnej povahy)

očkovať 1. dávať ochrannú látku do tela • štepiť: očkovať, štepiť deti proti osýpkam • lek. vakcinovať

2. hovor. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka • štepiť (prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu vôbec): očkovať, štepiť ruže • vrúbľovať (pomocou vrúbľa): vrúbľovať ovocné stromy

štepiť 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: štepiť ruže • očkovať (štepiť očkom) • vrúbľovať (štepiť vrúbľom): očkovať, vrúbľovať ovocné stromy

2. p. očkovať 1, 2

vrúbľovať p. štepiť 1

omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem

plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia

spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)

2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

prdnúť hrub. vypustiť plyny z konečníka • hrub. uprdnúť sa • pustiť (obyč. potichu) • zasmradiť (spôsobiť tým smrad): keď čert nemôže urobiť zle, aspoň zasmradí • expr. bžuknúť (Kálal) • expr.: zabzdieť • zabzdošiť • žart.: puknúť • fuknúť (jemne) • zatrúbiť • zakadiť • streliť (hlasno) • vulg.: drisnúť • zasrať

rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

štáb p. skupina 2

snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote

šrób p. skrutka 1

učbár p. učiteľ

učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko

urlaub, urláb p. dovolenka

zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť sa • upadať do mdlôb • omdlievať • zamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlieva • dusiť sa • zadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu

zhrúbä, zhrúbe p. hrubo 1