Synonymá slova "an" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nič¹ popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá nič • fraz.: ani (za) mačný mak • ani (za) mačný máčik • ani f • ani mäkké f • ani ň • ani kvapku • ani kvapky • ani byľku • ani kúsok • ani kúska • fraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúska • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • fraz. z koláča dieru • hovor. expr. starú belu • hrub. prd • vulg. trt • hovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

nijako 1. popiera jestvovanie spôsobu al. miery; nijakým spôsobom • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomôcť • ani tak • ani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliezť cez plot • fraz. nijakým činom

2. p. vôbec 1

nijaký 1. popiera jestvovanie vecí, javov v súhrne i jednotlivo • žiaden • žiadny: nedostal nijaký, žiaden, žiadny list; nemal nijaké, žiadne peniaze • ani jeden • zried. niktorý: dnes nevypočítal nijaký, ani jeden príklad; buď sa ožení s ňou, alebo s niktorou • nulový: výsledok námahy bol nulový • nijakovský: neprinútiš ma nijakovským spôsobom • fraz. ani taký • ani onaký: neoblečiem si ani taký, ani onaký kabát • hovor. expr. horký (obyč. v menných vetách): horká (tam) jeho pomoc

2. p. neurčitý

nikde popiera jestvovanie cieľa deja; ani na jedno miesto, na nijaké miesto • nikam: nepôjdeš nikde, nikam • fraz. ani na krok

nikdy popiera jestvovanie niečoho v čase; v nijakom čase • ani raz • hovor. jakživ • zastar. akživ: nikdy, ani raz, jakživ som ho nevidel • zastar.: nikda • nikdá (Kukučín, Štúr) • fraz. žart.: na (svätého) Nikdala • na svätého Dindy • fraz.: ani do súdneho dňa • čo svet svetom stojí

nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebol • ani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásil • žiaden • žiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomohol • expr. zried.: pranikto • pranik • poet. zastar.: nižiaden • nižiadny (Rázus) • fraz.: ani živá duša • ani živá noha

2. p. niktoš 1

obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)

2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

3. p. rezervovať

odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa) • odklon • odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky • kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylka • vychýlenie (sa): výchylka magnetky • úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku • odvrat • odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva • kniž.: deviácia • aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste • výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní • výkyv • amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere • tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia

odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita

3. p. protest

odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia

2. p. opačný 2

odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiť • anulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasu • kniž. revokovať: revokovať uznesenie • odb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuť • odriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutí • poodvolávať • pozrušovať • poodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)

ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečenie • zábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiarom • prevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb

2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštita • pren.: štít • egida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekoho • hovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia

opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva

p. aj kontrast

paralela niečo podobné niečomu: hláskoslovné paralely • obdoba • analógia (približná zhoda): to nemá v dejinách obdobu, analógiu • podobnosť: podobnosť názorov • podoba: nápadná podoba udalostí

pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny², priaznivý 2 3. p. veľký 1

podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2

podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobný • analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup • príbuzný • blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny • spriaznený • spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše • podaný • podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca • rovnaký • zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné • porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady

podporovať poskytovať pomoc, podporu, ochranu a pod. • podopierať: podporuje, podopiera mládež v športovej aktivite • pomáhať (niekomu, niečomu) • napomáhať (niekoho, niečo): pomáha synovcovi počas štúdia, napomáha ho • hovor. fedrovať: fedroval svoju blízku rodinu • hovor. forsírovať: ústav forsíruje novú koncepciu • fraz. stáť za niekým: za novým pracovníkom istotne stojí • držať (niekoho): v úrade ho drží riaditeľ • exponovať sa • angažovať sa (podporovať obyč. niečo spoločensky prospešné): exponovať sa, angažovať sa za myšlienku čistého životného prostredia • slang. drukovať • fraz. držať palce (želať úspech niekomu)

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu

predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedi • predhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na koni • anticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosť • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť)

2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúť • predísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišiel • prekonať • prevýšiť • predhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínach • prerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľa • hovor.: pretromfnúť • pretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého sveta • premôcť • zdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolá • popredbehávať • popredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakov • zried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner) • nespis. predčiť

prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutia • prerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázky • popreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlači • obhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej strany • rozdiskutovať • rozobrať • analyzovať • rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehry • osvetliť • objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektu • poradiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiť • premyslieť • expr.: prežuť • prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežuli • hovor.: prevetrať • preosiať • preventilovať • expr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy

predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatných • predhoniť: predhonil ma na pol ceste • predstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihne • anticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániť • zamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziť • prekaziť • znemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedení • zmariť • zahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranie • nedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

3. p. predbehnúť 1, 2

predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin

priesyp spodný obal na perinách al. na vankúšoch • hovor. sovok: oprať priesyp, sovok • sypkovina (hustá tkanina, v ktorej je perie perín al. vankúšov) • angín: nasypať perie do sypkoviny, do angínu

príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo života • udalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodine • historka • história (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórie • epizóda (drobná príhoda): epizóda z detstva • prípad: sú prípady, keď… • anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aféra • hovor. expr. story • kniž. výjav: výjav z histórie • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!

pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať • dodať • priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod • pričleniť • pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov • priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre • hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria • kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu • kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu • anektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť • zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu • pripnúť • pripäť • upnúť • upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu • popripájať • poprikladať • popridávať (postupne, viac vecí)

2. p. povedať¹, poznamenať 1

protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)

protinožec človek žijúci na protiľahlej strane zemegule • antipód

protipól 1. opačný pól • antipól

2. p. kontrast

protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia

protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodný • protikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javy • kniž.: rozporný • rozporuplný • odb.: antinomický • kontradikčný • kontradiktórny • kontradiktorický • kontroverzný • ambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenie • paradoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienky • antagonistický • antagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

p. aj protikladný, antagonistický

protivník 1. kto nesúhlasí s názormi iného a bojuje proti nim • odporca: politický protivník, odporca • oponent (protivník, obyč. v diskusii) • nepriateľ • súper: poraziť protivníka, nepriateľa, súpera • sok (protivník, obyč. v ľúbostnom vzťahu): vidieť v niekom soka • rival: ideový rival • zastar. súperník (Škultéty) • zastar. odporník • kniž. opozicionár • zried. opozičník: keď zistil, že sa nenájde nijaký opozičník, zmĺkol • kniž. antipód

2. kto bojuje s niekým v súťaži, v zápase • súper • protihráč: podceňovať protivníka, súpera, protihráča • rival: dnes sa stretli dvaja odvekí rivali • partner (spoluúčastník hry, zábavy): ukázal sa ako rovnocenný partner

pst vyjadruje výzvu zachovať ticho • psst • čit • čt: pst, psst, bolo počuť pri každom zakašľaní; Čit, čt, buďte už konečne ticho! • ani muk • ani škrk: Buď už ticho, ani muk! • zried. cit (Hviezdoslav)

pudový ovládaný, podmienený vnútorným, od vôle, rozumu nezávislým citom, pudom • inštinktívny: pocítiť pudové, inštinktívne nutkanie niečo urobiť; pudové, inštinktívne správanie • neuvedomený • mimovoľný • spontánny • živelný: neuvedomený, mimovoľný, spontánny, živelný prejav • živočíšny • animálny • často pejor. zvierací (ako pri zvieratách): ozvali sa v ňom živočíšne, animálne, zvieracie túžby; živočíšne, animálne, zvieracie konanie

pustovník 1. kto z náboženských dôvodov žije v samote asketickým životom • kniž.: eremita • anachorét • anachoréta

2. p. samotár

rozbor rozdelenie javu al. predmetu na jednotlivé časti s cieľom zistiť ich funkcie, znaky, vzťahy • analýza (op. syntéza): rozbor, analýza problému, situácie; jazykový rozbor textu

rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť • rozmiestniť • rozstaviť • rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbe • poklásť • rozklásť: pokládla veci na posteľ • porozkladať • expr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť • rozstrieť • rozprestrieť • prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnik • roztiahnuť: roztiahnuť deku na trávu • rozvinúť: rozvinúť plachtu • rozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľ • expr. rozvaliť: rozvalil tri snopy • zried. rozvetviť (Hviezdoslav) • porozkladať • porozprestierať • porozťahovať • porozostielať (postupne, viac vecí)

3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístroj • rozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častí • analyzovať • rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problém • dekomponovať • disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninu • chem. rozštiepiť

4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť • zničiť: rozložili, zničili celú organizáciu • dezorganizovať • zdezorganizovať • destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálku • rozožrať • rozžrať • rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážku • požrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériu • hovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5

rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovaním • nezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • konflikt: dostať sa s niekým do konfliktu • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinností • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbroj • kniž. rozopra: rodinná rozopra • zápletka: diplomatická zápletka • protiklad (hlboký rozpor): boj protikladov • protirečenie • kontradikcia: v jeho prejave je plno protirečení • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmus • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmi • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii

rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

sasanka jarný horský kvietok • bot. veternica • hovor. zastar. anemonka

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštiele • dávny • dávnoveký • mnohoveký • pradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúra • starý (op. nový): staré pohanské zvyky • starosvetský • staromódny • nemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostým • muzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatka • archetypálny: archetypálny spôsob života • archaický • zried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazyk • patriarchálny: patriarchálny spôsob života • zastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý

starovek obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku západorímskej ríše • antika (grécky a rímsky starovek; jeho kultúra a umenie)

starožitník obchodník so starožitnosťami • antikvár (kto obchoduje najmä so starými knihami)

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

súbor 1. rad jednotlivín tvoriacich celok a spojených spoločnými vlastnosťami al. majúcich rovnaký cieľ: súbor poznatkov, súbor prostriedkov, kníh • komplex (súbor zložený zo súvisiacich častí): komplex budov • kolekcia (súbor menších jednotlivín): kolekcia známok, výrobkov • zoskupenie (súbor usporiadaný istým spôsobom): vojenské zoskupenie • súprava: bielizňová súprava • garnitúra: tepláková garnitúra • zbierka (súbor istým spôsobom utriedených predmetov; vydanie súboru textov): zbierka obrazov, platní; zbierka básní • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): čajový servis • subšt. sada: sada nástrojov • album (súbor fotografií, známok a pod. v podobe knihy al. zošita): rodinný album, album známok • komplet (súbor zložený z viacerých častí): dámsky komplet • zostava (zloženie istých jednotlivín do celku podľa istých kritérií): farebná zostava, zostava nábytku • znáška • menej vhodné znôška (neusporiadaný súbor): znáška lží a poloprávd • inštrumentár • inštrumentárium (súbor nástrojov): lekársky inštrumentár, lekárske inštrumentárium • odb. korpus (súbor skúmaných vecí, javov): korpus textov • publ. balík: balík návrhov

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením • zbor: spevácky súbor, zbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • kapela (menší hudobný súbor): dychová kapela • zastar. korpus: tanečný korpus • zastaráv. banda

ticho¹ 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

uhlie tuhé palivo, ktoré vzniklo zuhoľnatením organických látok: kúriť uhlím • antracit (veľmi výhrevné čierne uhlie)

vetromer prístroj na meranie sily, rýchlosti a smeru vetra al. prúdenia plynov vo ventilačných kanáloch: odporový vetromer • anemometer

voľno¹ výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím

vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola

2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2

zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujať • obsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územie • okupovať (vojensky): vojaci okupovali mesto • anektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia

p. aj skonfiškovať

2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozície • obsadiť: obsadiť voľné miesta

3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobrať • ubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukáva • zúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice

4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať

zastaraný¹ 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názory • starý • nemoderný • nepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy práce • nečasový • neaktuálny (op. aktuálny) • anachronický • prežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavy • expr. vyvetraný; starodávny • starosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvyky • pejor.: predpotopný • plesnivý • fosílny • expr. dedovský • subšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblek • muzeálny

2. p. zdĺhavý

zbor 1. organizovaná skupina ľudí: učiteľský zbor, hasičský zbor • konzílium (poradný zbor): lekárske konzílium • kolégium (zbor odborníkov, poradcov): kolégium ministra • rada (poradný orgán inštitúcie, organizácie): redakčná rada časopisu • grémium: grémium technikov • légia (dobrovoľný vojenský zbor): cudzinecká légia

2. skupina ľudí zaoberajúca sa vokálnym, tanečným a pod. umením: mužský spevácky zbor • súbor: tanečný súbor • teleso: hudobné teleso • ansámbl, pís. i ensemble: divadelný ansámbl, ensemble • zastar. korpus: spevácky korpus

zmätok 1. strata duševného pokoja: prísť do zmätku; nevedel sa zbaviť zmätku • nepokoj • nepokojnosť (stav duševného napätia): pociťovať nepokoj, nepokojnosť • neistota (nedostatok istoty): medzi ľuďmi sa ho zmocňuje neistota • zmätenie • zmätenosť: ovládlo ma zmätenie • tréma (pocit neistoty pred verejným vystúpením): mať trému • expr. mítor (Hviezdoslav)

2. (veľké) narušenie normálneho chodu života: v dome vládol zmätok • chaos: spôsobiť chaos v doprave • zmätenosť: zmätenosť pomerov • zhon: odísť vo veľkom zhone • poplach (náhly zmätok): vyvolať poplach • rozruch: spôsobiť rozruch • neporiadok (chaotický stav): neporiadky v zásobovaní • nesúlad: nesúlad v manželstve • dezorganizácia (nedostatok organizácie): povojnová dezorganizácia • dezorientácia • dezorientovanosť (strata orientácie): myšlienková dezorientácia, dezorientovanosť • anarchia: anarchia vo výrobe • panika (zmätok spôsobený masovým zdesením): ľudí sa zmocnila panika • expr. kucapaca: nastala kucapaca • expr. trma-vrma: pred bránkou vznikla trma-vrma • expr. haravara: strhla sa haravara • expr.: balamuta • galamuta • motanica • motanina • motanisko • mrvenica: motanica ľudí, motanina problémov • expr.: hurhaj • huriavk: robiť hurhaj • expr. blázinec (prostredie plné zmätku): doma je hotový blázinec • hovor. expr. babylon: veľkomestský babylon • hovor. expr. džungľa • hovor. expr. virvar: virvar na ulici • hovor. expr. rodeo • hovor. expr. cirkus: v tom cirkuse sa nedá pracovať • expr. bengál • hovor. expr.: meľa • mela: v krčme bola včera meľa, mela • hovor. pejor. galimatiáš: mať v hlave galimatiáš • hovor. expr. mišmaš • kniž.: mätež • mätenica • mätenina: mätež jazykov • kniž. zmäť: zmäť dojmov (Chrobák) • kniž. zastaráv. surma: v tej surme si obliekol košeľu naopak • zastar. surmia (Vajanský) • zastar. surmita (Zúbek) • kniž. konfúzia: myšlienková konfúzia • zastar. zmuta (Vajanský) • kniž. mumraj (Zúbek) • zastaráv. zmätenie (Vajanský) • hrub. bordel: vo svojich veciach má vždy bordel • subšt. herberg: má doma herberg • subšt. paseka: bola tam hotová paseka • subšt. magľajz

zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobre • náhle: náhle sa jej zakrútila hlava • zastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský) • nečakane • neočakávane • nepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbehol • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania • znezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zaucho • zastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban) • zaraz • hovor. šmahom • expr.: hupkom • hupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenil • sčista-jasna • z ničoho nič • fraz.: ako hrom z jasného neba • ako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného neba • nár. zápustom (Švantner) • kniž. zastar.: nenadále • znenadála • fraz.: z minúty na minútu • z hodiny na hodinu • zo dňa na deň • ani sa nenazdáš

2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré

zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

zúčastňovať sa byť prítomný na niečom, pri niečom, v niečom (a obyč. aj aktívne zasahovať) • mať účasť: zúčastňovať sa, mať účasť na cyrilometodských oslavách; zúčastňuje sa, má účasť na jazykovom kurze • kniž. zried. účastniť sa: účastniť sa na spoločnom rozhovore • mať podiel • podieľať sa: mať podiel, podieľať sa na zisku, na neúspechu • kniž. participovať: participuje na viacerých úlohách • angažovať sa • exponovať sa (zúčastňovať sa veľmi aktívne, najmä na spoločenskom dianí): angažovať sa za práva občanov; exponuje sa v pravicovej strane • zapájať sa • zapojovať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): všetky deti sa zapájajú do hry • spolupracovať (spoločne sa zúčastňovať na niečom): spolupracovať na projekte vodného diela • publ. spolupodieľať sa • admin. slang. obosielať (zúčastňovať sa na niečom vyslaním zástupcov, diel a pod.): obosielať súťaž, zúčastňovať sa na súťaži

žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselý • humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky • vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie • anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh • humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis • recesistický • recesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok • komický • smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky • burleskný • fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie • prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová • zried. žartovlivý (Hviezdoslav) • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pán • humorný • vtipný: humorný, vtipný človek • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť • hovor. špásovný: špásovné dievča • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný

živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvierací • animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy • telesný • zmyselný • pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba • sexuálny • pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň

čača, čačaný p. pekný 1

čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký

3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)

4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný

daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večer • pľušťavý • pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas • expr.: uplakaný • usmoklený: uplakaný, usmoklený deň • hovor.: zapršaný • rozpršaný • pren. expr. uváľaný (Rúfus) • mokrý: mokré leto • pren. zamokrený (F. Hečko) • expr. kalný: kalné ráno • sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň • nár. prčľavý

rozpršaný p. daždivý

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

uváľaný p. špinavý 1

dedinčan obyvateľ dediny: mnohí dedinčania sa presťahovali do mesta • vidiečan (obyvateľ oblasti mimo veľkého mesta): má výzor vidiečana • zastaráv. sedliak: jeho predkovia boli sedliaci

vidiečan p. dedinčan

dourážaný p. urazený

urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom • dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutý • expr.: odutý • zdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výraz • dourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

opršaný p. holý 2

horedržaný p. pyšný 1, namyslený

namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievku • samoľúby: samoľúby muž • expr.: horedržaný • nafúkaný • nadutý • pejor. zried. horenosý • zried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené reči • hovor. expr. rohatý • zried. namýšľavý: namýšľavá kráska • povýšenecký • povýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfa • vystatovačný • vypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňom • pejor. primadonský • zastar. vysokomyseľný

pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý

sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby