Synonymá slova "žata" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 92 výsledkov (1 strana)
-
kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami
2. p. viesť 2, šoférovať
krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor
2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora
3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1
zatáčať p. krútiť 2
krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca
2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu
3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia
4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1
zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k rieke • zabočovať • odbočovať • skrúcať sa • stáčať sa • zatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moru • hovor.: kerovať • karovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?
2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnať • ohýbať • ohýnať: ohýbať, ohýnať drôt • podhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šaty • skladať (zahýbať do záhybov): skladať servítku • zahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu
3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakáša • pren. expr. pytliačiť • fraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre
zatáčať sa p. krútiť sa 2
zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)
zatáčka p. zákruta
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
záťah p. zábava 2
spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň
p. aj hmkať (si) 2
2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1
zaťahovať p. spievať 1
mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami
2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa
zaťahovať sa p. mračiť sa 1
nepoznane tak, aby niekto nebol poznaný; pod cudzím menom • zatajene: po dvadsiatich rokoch sa nepoznane, zatajene vrátil do rodnej obce • inkognito • anonymne: každú sobotu sa inkognito zabával na druhom konci mesta; v spoločnosti vystupoval anonymne
tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)
porov. aj tajný
zatajene p. tajne, nepoznane
tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický
zatajený p. tajný1
odtajiť úmyselne vyhlásiť nepravdu o niečom • poprieť • zaprieť: odtajil, poprel, zaprel, že je vinný • zatajiť • zamlčať (úmyselne uchovať v tajnosti): zatajil všetko, čo o tom vedel • oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii): úspech nemožno oddiskutovať • odškriepiť (škriepením) • nepriznať: nepriznal otcovstvo
poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprel • nepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odboji • odtajiť • zatajiť • utajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vie • uprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísť • hovor.: oddiskutovať • odškriepiť • oddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedala • vyvrátiť • podvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu
utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiť • zamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčali • skryť • ukryť • zakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryť • zahladiť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrel • hovor. expr.: zatušovať • ututlať • zatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandál • potlačiť • premôcť • udusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiech • zadržať • zdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje city • pritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila
zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov
2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.
3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych
4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)
p. aj zatvoriť 2
5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor
zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti
2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby
zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom • pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniach • neprezradiť • nevyzradiť • zatajiť • utajiť • pritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajili • skryť • zakryť • ukryť • zastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel
2. p. zmĺknuť
zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprel • odtajiť • expr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečom • zatajiť • utajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravdu • hovor.: oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu
2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcť • potlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísť • ovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal
zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky
2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery
zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieť • poprieť • odtajiť • pritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydáva • odškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepi • utajiť • neprezradiť • nevyzradiť • zamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádza • skryť • zakryť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmysly • hovor. expr.: zatušovať • zatutlať • ututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať
2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcť • potlačiť • zadržať • zdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzy • stajiť • pritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych
zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali • zabaviť • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel
2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiť • zhamovať • zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod • zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe • spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy • subšt. zhaltovať (Beňo) • kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin
3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržať • premôcť • potlačiť • ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech • zahatať: chcel zahatať príval reči • zatajiť • zakryť: zatajiť, zakryť plač
zatajovaný p. tajný1
kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
zapchať uzavrieť, uzatvoriť niečo napchatím, vpravením niečoho • upchať: zapchať, upchať sud zátkou • utesniť (urobiť nepriepustným, tesným): utesniť škáry na dverách • zatesniť (tesne upevniť): dobre zatesniť rámy • odb. zatampónovať (zapchať tampónmi): ranu rýchlo zatampónoval • zablokovať • blokovať • zatarasiť (cestu, prístup, premávku a pod.): zablokovaná vozovka • pozapchávať • poupchávať (postupne, viac vecí): pozapchávať, poupchávať všetky diery
zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovať • expr.: zaskočiť si • poskočiť si • zakrepčiť si • zadrobčiť si • zadrepčiť si • zadupkať si • zahopkať si • zadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polku • expr. zried. zadubančiť si (Urban) • vyzvŕtať sa • vyvrtieť sa • vykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemok • slang.: zabaletiť si • zadžemovať si
prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkami • bariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkov • zábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábrany • úskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu života • zátarasa: protitankové zátarasy • barikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikády • hrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivosti • obštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamente • hovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčik • zastar. zápreka (Dobšinský) • odb. inhibícia: inhibícia klíčenia
zátarasa umelá al. prirodzená prekážka v priestore: drôtené zátarasy na hraniciach; zosunuté balvany tvorili zátarasy na ceste • zásek (zátarasa zo zoťatých stromov): narobiť záseky • barikáda (narýchlo postavená zátarasa pri pouličných bojoch): bojovať na barikádach • záhať • záhatie (prekážka zastavujúca vodný tok)
zatvorený ktorý nemá voľný prístup (op. otvorený) • uzavretý • zavretý • uzatvorený: zatvorený, zavretý kufor; uzavretý prístup • neprístupný: neprístupná ulica • zahradený • prehradený • zahatený • zatarasený (ktorý má hrádzu): zahradená, zahatená, zatarasená cesta; prehradený vchod
p. aj uzavretý
ohradiť oddeliť ohradou • zahradiť • obhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbami • oplotiť (plotom): oplotiť záhradu • obohnať • obkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múrom • zatarasiť • zastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zaseknúť 1. prehradiť prekážkou (obyč. zo zoťatých stromov); pren. prekaziť niekomu niečo • zasekať • zarúbať • zaťať: zaseknúť, zasekať chodník; zaseknúť, zarúbať, zaťať vozom cestu • zatarasiť • zahatať: zatarasiť, zahatať priechod konármi • pren.: zaraziť • znemožniť: zasekli, zarazili, znemožnili mu ďalšie vychádzky
2. silným pritlačením, stisnutím prichytiť • zaklenúť • zakleniť • zaklesnúť • zakliesniť • zakliniť: zaseknúť, zaklesnúť jazyk medzi zuby; zaklenúť, zakliesniť, zakliniť si ruku, prsty medzi niečo • zaštipnúť • zaštiknúť • hovor.: zacviknúť • pricviknúť: zaštipnúť, zaštiknúť si prst do dverí; zacviknúť, pricviknúť si kabát • expr. zakriačiť: prsty zakriačené do vlasov • hovor. zapasovať: noha zapasovaná v jame • stisnúť • pritisnúť • zavrieť: stisnúť jazyk medzi zuby; pritisnúť, zovrieť čeľuste • zadrhnúť (často neos.; o hlase, reči): hlas mu od dojatia zadrhlo, zaseklo
3. p. zaťať 1 4. p. okríknuť
zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahatať • zahatiť • zahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulice • zabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdami • zablokovať • zapchať • zastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávky • hovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňami • zaťať • zarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihami • zried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu
zablúdiť 1. stratiť smer, orientáciu • poblúdiť • zblúdiť: dávajte pozor, aby ste v hore nez(a)blúdili, nepoblúdili • zatúlať sa • odtúlať sa • stratiť sa (odísť neznámym, neurčitým smerom): ovca sa zatúlala, odtúlala, nevedno kam; dieťa sa stratilo v dave • hovor. expr. zatárať sa (náhodne sa dostať): zatárali sa až k rieke
2. p. zájsť 1 3. p. pomýliť sa
zatárať sa p. zablúdiť 1
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziť • zatĺcť • vtĺcť • zabiť • vbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do dreva • zatknúť • votknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáru • zaťať • zarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do kláta • vtlačiť • vtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zeme • vpraviť (vôbec niečo niekam dostať)
2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvo • dostať do pomykova: správa ho dostala do pomykova • prekvapiť • udiviť • zadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatie • expr.: hrknúť • myknúť • hegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesť • kniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťou • expr.: ohromiť • ohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detí • zmiasť • pomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy
3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1
zarezať 1. usmrtiť prerezaním krku • podrezať: zarezať kuru, podrezať ovcu
2. ostrým nástrojom vniknúť do niečoho, urobiť zárez • seknúť: zarezať si do prsta; zaťať, seknúť do dreva • zarúbať: zarúbať sekerou do stromu • vrezať • vbodnúť (niečo ostré prudko vraziť): vrezať, vbodnúť nôž do tela • zaťať • zaryť: zaťať, zaryť rýľom do nohy • expr. zafakliť
zaťať 1. vraziť ostrým predmetom, nástrojom do niečoho • seknúť • zaseknúť: zaťať do dreva, zaseknúť do pňa, seknúť čakanom do skaly • nár. zatnúť • zarúbať • zarubnúť • rubnúť (sekerou, mečom a pod.): zarúbal sekerou do stromu • hovor. expr. zafakliť: zafaklil si sekerou do nohy • zaraziť: prudko zarazil rýľ do zeme • zarezať (ostrým nástrojom urobiť zárez): zarezať si do nohy, do živého; zarezať do kôry • zakosiť (kosou zaťať): zakosil do cudzieho • pozatínať (postupne al. na viacerých miestach): pozatínať do stromu
2. silno, pevne dať k sebe • stisnúť • zovrieť: stisnúť, zaťať zuby, zovrieť päste • zaseknúť • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaseknúť, zaklenúť jazyk medzi zuby • pozatínať (postupne): pozatínať päste
3. p. udrieť 1 4. p. zatarasiť
zovrieť2 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)
2. p. obklopiť 1
seknúť sa 1. ostrým sečným predmetom mimovoľne si vniknúť do tela: sekol sa nožom do ruky • zaťať sa: pri kosení sa zaťal do nohy • zarezať sa • porezať sa (rezaním sa poraniť)
2. p. pomýliť sa 3. p. zraziť sa 3
stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdol • stuhnúť • zatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuhol • zatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdol • zrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie
2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sa • zatvrdnúť • znecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebe • zaťať sa • zatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce
3. p. spevnieť
zarezať sa vniknúť do povrchu (niečím ostrým, tesne priliehajúcim a pod.) • vrezať sa • vryť sa: pílka sa mu zarezala, vrezala do nohy; povraz sa zarezal, vryl hlboko do hrdla • zaťať sa • expr. vťať sa: zuby sa zaťali, vťali do pery • pozarezávať sa • povrezávať sa (postupne al. na viaceré miesta)
zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa • zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny • zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery • zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol • spriečiť sa • vzpriečiť sa • zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil • zakliniť sa • hovor.: zacviknúť sa • zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky • zachytiť sa • expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu • spätiť sa • zháčiť sa • zaraziť sa (v reči) • zaťať sa • zatnúť sa • seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
zaťať sa 1. stať sa tvrdohlavým, neústupným • zatvrdiť sa • zatvrdnúť: zaťal sa, zatvrdil sa a už nepovedal ani slovo • zatnúť sa • kniž. uvziať sa • hovor. expr.: zalomiť sa • zasekeriť sa: keď sa zalomí, zasekerí, niet s ňou reči • fraz. postaviť si hlavu: postavil si hlavu a proti vôli všetkých to urobil • stvrdnúť (stať sa tvrdým, citovo neprístupným): stvrdol voči nám
2. p. zaseknúť sa 1, 2, zarezať sa
tvrdohlavec človek, ktorý neústupne trvá na svojom • svojhlavec • zaťatec • expr.: hlavaj • hlaváň • hovor. expr. trucoš (F. Kráľ) • expr. zanovit (Kukučín) • zastar. zatvrdilec
zaťatec p. tvrdohlavec
neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupný • neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu • tvrdohlavý • zaťatý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem • nezlomný • nezdolný • nepoddajný • zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj • nezmeniteľný • nezvratný • pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné • neúprosný • neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť • nezmieriteľný • zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov • tvrdý • pren.: kamenný • žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera
p. aj pevný, tvrdý
nezmieriteľný ktorý sa nedá uviesť do súladu; ktorý sa nechce pomeriť, udobriť • antagonistický: nezmieriteľné, antagonistické protirečenie • zaprisahaný • zarytý • zaťatý • neoblomný • úhlavný (ktorého nemožno obmäkčiť; ktorý nemožno zmierniť): sú to zaprisahaní, zarytí nepriatelia; cítil k nemu zarytú, zaťatú nenávisť; ostal neoblomným odporcom zmien • neúprosný • kniž. ľúty (bez zmilovania, odpustenia): neúprosný, ľúty boj
spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečny • zastaráv. priekorný: spurná, priečna povaha • vzdorovitý • vzdorný • hovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťom • svojhlavý • hlavatý • zaťatý • tvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanie • expr. hlavajský
tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý
vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdorný • spurný • priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre • hlavatý • tvrdohlavý • svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie • zanovitý • zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj • hovor. trucovitý: trucovitý vnuk • neústupný • neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • neoblomný • nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter • odb. renitentný
zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku • tvrdohlavý • zaťatý • zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor • spurný • hlavatý • neústupný • neústupčivý • nepovoľný • svojhlavý • vzdorovitý • vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa • tvrdý • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • kniž.: uvzatý • zavzatý • expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt
zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatý • neoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahu • tvrdohlavý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľov • nezmieriteľný • tvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofie • expr. zried. zahryzený: zahryzený byrokrat • zatvrdnutý • zastar.: zatvrdilý • zatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník
zaťatý 1. p. tvrdohlavý, spurný 2. p. zarytý, neoblomný, nezmieriteľný
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou • príťaž: loď s príťažou • zaťaženie: povolené zaťaženie mosta
2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosť • príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou • bremeno • poet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov • ťarcha: byť niekomu na ťarchu • poet. oťaž (Hviezdoslav) • pren. expr. chomút: manželský chomút • expr. jarmo
zaťaženie 1. p. záťaž 1 2. p. zaťaženosť
zaťaženosť nepriaznivá zmena normálneho stavu, funkcie a pod. • zaťaženie: dedičná zaťaženosť, dedičné zaťaženie • porucha: duševná porucha
obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami
2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať
3. p. poťažkať
zadlžiť nechať na niečom dlžobu, postihnúť finančným záväzkom • predlžiť (nadmieru): zadlžiť, predlžiť podnik; zadlženie majetku • zaťažiť: finančné zaťaženie dedičstva
zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehom • obťažkať • zastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmi • preťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami
ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem
2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne
porov. aj ťažký 3
3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo
4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí
5. p. sotva 2
zaťažko p. ťažko 2
namáhať 1. spôsobovať námahu • unavovať • vyčerpávať: namáha, unavuje si oči pri čítaní; ťažká práca ho unavuje, vyčerpáva • vysiľovať • zaťažovať • oslabovať • zoslabovať (zároveň zbavovať sily): chôdza ho vysiľuje; sedavá práca (z)oslabuje telo • expr. strháňať (námahou vysiľovať): Nestrháňaj sa toľko!
2. privádzať do intenzívnej činnosti • napínať: namáhať si, napínať si sluch, mozog • expr. nadrapovať • hovor. túrovať • hovor. expr. turbovať: nadrapuje si pľúca; túrovať motor; turboval si hlavu pred skúškou • hovor. ťahať: ostré farby ťahajú oči
obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať
2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje
zaťažovať p. obťažovať 1
atašé p. pridelenec
pridelenec pracovník diplomatického zastupiteľstva majúci na starosti istý odbor • atašé: kultúrny, tlačový, vojenský pridelenec, atašé
doguľata p. guľato
guľato do tvaru gule • doguľata • naguľato, pís. i do guľata, na guľato: guľato, doguľata vystrúhaná hlavica; naguľato opracovať konce tyče • okrúhlo • okrúhle • naokrúhlo • dookrúhla, pís. i na okrúhlo, do okrúhla: guľato, okrúhlo zakončená časť páky; naokrúhlo, dookrúhla opracovaná súčiastka
porov. aj guľatý
rovnošata p. uniforma
uniforma jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod. • rovnošata: vojenská, banícka uniforma, rovnošata; obliecť si uniformu, rovnošatu • hovor. expr. mundúr (obyč. vojenská uniforma): obliecť si mundúr
šata 1. p. šaty 2. p. šatka 1
šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz
2. p. vreckovka
šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov
p. aj šatník