Synonymá slova "ťažiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu

dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa

ťažiť¹ 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerasty • dolovať • rúbať: baníci dolujú, rúbu uhlie • bagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinu • exploatovať: exploatovanie surovín

2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia iných • mať prospech • mať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podnikne • kniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodníci • pejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich

ťažiť² 1. p. trápiť 2. p. tlačiť 3

tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu

ťažiť sa neos. nemať chuť, vôľu, silu a pod. niečo urobiť • leniť sa • nechcieť sa: ťaží, lení sa mu učiť; nechce sa mu vstať • expr. hnusiť sa: hnusí sa mu čo i len rukou pohnúť

alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)

2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1

ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)

2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť

vďačiť sa p. ďakovať 1

vďačiť p. ďakovať 2

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

prepožičať sa p. dať sa 1

dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia • do sýtosti • dochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudby • do vôle: dosýta, do vôle sa vyspal • fraz. do dobrej vôle • fraz. expr. koľko duša ráči

obťažiť p. zaťažiť, obťažkať 1

obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehom • zried. oťažiť: oťažili nás batohmi • zaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežou • ovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí raz • priviesť do druhého/iného/požehnaného stavu • biol. oplodniť • hrub. nabúchať

3. p. poťažkať

zaťažiť zapôsobiť na niečo záťažou, váhou • expr. zaťažkať: zaťažiť most autami; strecha zaťažená, zaťažkaná snehom • obťažkať • zastaráv. obťažiť (naložiť ťarchou): obťažkať niekoho balíkmi • preťažiť (príliš zaťažiť): preťažiť pult knihami

zadlžiť nechať na niečom dlžobu, postihnúť finančným záväzkom • predlžiť (nadmieru): zadlžiť, predlžiť podnik; zadlženie majetku • zaťažiť: finančné zaťaženie dedičstva

odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom

odvďačiť sa p. odplatiť sa

privďačiť sa p. odplatiť sa

zavďačiť sa p. odplatiť sa

odťažiť p. uľahčiť 3

uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvením • zľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídeme • zmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporou • odbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľom • odľahčiť • obľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorým • poľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť náklad • odbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra) • obľahčiť • zried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát

ochromiť 1. podstatne narušiť normálny chod • ohroziť: víchrica ochromila, ohrozila premávku • sťažiť (v menšej miere): sťažiť fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • zoslabiť (týka sa aktivity človeka): podlomiť vôľu, (z)oslabiť iniciatívu žiaka • znebezpečiť • znebezpečniť (priviesť do nebezpečenstva): znebezpeč(n)enie chodu domácnosti • lek.: paralyzovať • ochrnúť: atropín ochrnul svalstvo

2. p. ohromiť

sťažiť p. zhoršiť

zhoršiť urobiť horším, ťažším • sťažiť: zhoršenie, sťaženie situácie

počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať

2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného

3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom

prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustia • uvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviska • expr.: vyhodiť • vyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z roboty • demobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťať • expr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechať • nechať • ponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencom • odstúpiť • postúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovi • pustiť: funkciu pustil až po piatich rokoch • zriecť sa • zrieknuť sa • vzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetku • dať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inému • požičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku

vypožičať p. požičať

zapožičať p. požičať

prepožičať p. požičať

udeliť 1. poskytnúť bez náhrady, ako dar, odovzdať do vlastníctva • dať: udelili mu podporu • nadeliť • uštedriť (hojne, štedro; často expr. niečo nepríjemné, neželateľné): príroda mu uštedrila nadanie; nadelili, uštedrili im desať gólov

2. poskytnúť právo, oprávnenie na používanie • dať: udelili, dali mu vysoké štátne vyznamenanie • polit. slang. prepožičať (dočasne udeliť)

požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda pero • kniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemok • zadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil

vypýtať 1. pýtaním získať, dosiahnuť • vyžiadať (si): vypýtať, vyžiadať si tlačivo • expr.: vyžobrať • vyžobroniť • vydrankať (úctivo, ponížene vypýtať): vyžobral, vydrankal od známych bicykel pre syna • požičať si • vypožičať si (vypýtať si na istý čas): šla si požičať k susedom ocot

p. aj vyprosiť

2. požiadať o súhlas so sobášom, s tancom a pod. • popýtať: už dievča od rodičov vypýtal; vypýtať, popýtať dievku do tanca • požiadať o ruku (vypýtať za ženu)

vypožičať si p. požičať si

predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, dom • speňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosť • slang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korún • pustiť • prepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementu • odpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺk • vydražiť • vylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obraz • popredať • rozpredať • vypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenky • expr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajaca • hovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykel • predražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

2. p. zradiť 1

speňažiť p. predať 1

preťažiť p. zaťažiť

pretekať sa usilovať sa získať prvenstvo pri vzájomnom porovnávaní s niekým • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehúvať sa • predbehovať sa • predháňať sa • predstihovať sa: deti sa pretekajú, predbiehajú vo vymýšľaní žartov; predstihovať sa, predháňať sa, kto bude s robotou skôr hotový • hovor.: ubiehať sa • ubehávať sa • ubehúvať sa • ubehovať sa: ubiehajú sa jeden pred druhým • pretekať (aktívne sa zúčastňovať na pretekoch): preteká v reprezentácii • súperiť • súťažiť (s protivníkom, sokom al. v hre, v športovom zápase, v súťaži a pod.): súperiť o priazeň dievčaťa; súťažiť o zlatú medailu • zápasiť (v hre, športe): dnes mužstvo zápasí o lepšie umiestnenie • kniž. zápoliť: čestné športové zápolenie

súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiť • súťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedku • pretekať sa • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehovať sa • predbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových predností • zápasiť • kniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailu • konkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz

súťažiť p. súperiť, pretekať sa

priťažiť sa p. zhoršiť sa

zhoršiť sa stať sa horším (op. zlepšiť sa, polepšiť sa) • pohoršiť sa: počasie sa zhoršilo, pohoršilo; správanie žiakov sa zhoršilo, pohoršilo • skaziť sa • hovor. expr.: zhumpľovať sa • skoprdačiť sa • hovor. splanieť (v morálnom zmysle): svet sa skazil, zhumpľoval, splanel • znížiť sa: životná úroveň sa znížila • priťažiť sa: neos. dieťaťu sa priťažilo

slušať sa, slušiť sa p. patriť sa

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačky • det. al. expr.: spinkať • spikať • búvať • buvičkať • buvinkať • buvikať • hajať • hajenkať • hajinkať • hajkať • hajuškať • spajkať: dieťa sladko spinká, búva • expr. drichmať: celú noc som nedrichmal • expr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodiny • pejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnie • expr.: fuňať • funieť • fraz. expr. dúchať kašu • hovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnosti • nár. expr. gabať: gabal by aj do obeda • ležať: nechaj ho na pokoji, už leží • nocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval? • nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemať • expr.: driemkať • chrapkať • podriemkavať • podriemavať • požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihe • vyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať • vylihúvať • vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

svedčať, svedčiť¹ 1. p. pristať 2 2. p. patriť sa

svedčať sa, svedčiť sa p. patriť sa

svetlo¹ 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža

2. p. svietidlo

žiža p. svetlo¹ 1

vyťažiť p. získať 1, porov. ťažiť

získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

žgrlačiť, žgrliť, žgrloniť, žgrlošiť, žgŕňať p. šetriť 2

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu