Synonymá slova "štúr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

škorpión chrobák, ktorý má chvostovú časť zakončenú jedovatým hrotom • šťúr (neodb.): uštipnutý škorpiónom, šťúrom

šťúr p. škorpión

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať

domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať

pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožom • štuchať • štúrať • štárať • šparchať: štuchá, štára do osieho hniezda • ďubať • ďobať: dravec ďobe zobákom do zdochliny • stokať • stokýnať: stokať červíka na udicu • žihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

p. aj strkať 2

2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá oči • štípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípe • klať: po dlhom behu ma začne klať v boku • lúpať • lámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolene • kniž. obádať: strnisko obáda nohy

3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikať • subšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

4. p. strkať 1 5. p. podpichávať

podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkami • expr.: podkušiavať • podkušovať • podkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiaka • dráždiť • popudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzuje • expr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajú • expr.: zapárať • zadierať • zadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčat • prekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenší • expr.: zabŕdať • dobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nich • doberať • doberať si • naberať • expr.: dopaľovať • dotierať • dodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečami • expr. začínať: Nezačínaj stále! • expr.: štúrať • štipkať • hovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniou • hovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokoja • hovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platil • provokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlosti • expr.: badúriť • badurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodine • štvať • huckať • nár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)

prehŕňať sa expr. 1. hrnutím, rozhŕňaním vecí niečo hľadať al. robiť niečo takýmto spôsobom (obyč. s malým výsledkom, príp. s urobením neporiadku) • expr.: prehrabávať sa • prehrabúvať sa • prehrabovať sa • prekutávať sa • prekutrávať sa: prehŕňa sa v knižnici; prehrabávať sa, prekut(r)ávať sa v starých veciach • expr.: premŕvať sa • mrviť sa • hrabať • hrabať sa • hriebsť • hriebsť sa: premŕva sa, hrabe (sa) v priečinkoch • prehľadávať: zlodeji prehľadávajú skrine • expr.: kutať (sa) • kutrať sa • núrať sa • ňúrať sa: kut(r)ať sa, ňúrať sa po zásuvkách • preberať sa (časť po časti, kus po kuse postupne brať do rúk): deti sa preberajú v ovocí • hovor. expr.: štárať sa • špárať sa • špárať • šparchať sa • šparchať • štúrať • štúrať sa (obyč. nejakým zahroteným predmetom): štárať sa v zemi, štúrať (sa) v cudzích veciach • expr.: bŕľať sa • paprať sa • babrať sa (v niečom mäkkom, sypkom, mazľavom a pod.) • expr.: vŕtať sa • ryť sa • rýpať sa: Prečo si sa mi vŕtal, ryl v stole? • snoriť: snorí v maminých veciach

2. p. jesť

štúrať 1. p. prehŕňať sa 1 2. p. pichať 1 3. p. podpichávať

zapárať expr. rušiť pokoj niekoho, znepokojovať rečami al. iným spôsobom • expr.: zabŕdať • zadierať • zajedať: zapára, zabŕda, zadiera do každého; Čo do mňa zajedáš? • expr.: podpichovať • podpichávať • hovor. štengrovať (nabádať na isté konanie) • expr.: zadrapovať sa • rýpať • vŕtať • pichať • štúrať (hľadať príčinu na spor): zadrapovať sa do každej maličkosti; rýpe, vŕta, štúra do všetkého • expr. obtierať sa: stále sa musí o mňa obtierať • provokovať (vyvolávať konflikt) • expr.: dobiedzať • dotierať • pokúšať

štúrať sa p. prehŕňať sa 1

dobiedzavý ktorý dobiedza, nedá pokoj, dráždi, podpichuje niekoho; svedčiaci o tom • domŕzavý • dojedavý: dobiedzavé, domŕzavé deti; dobiedzavé, dojedavé bzučanie • dotieravý • neodbytný • expr. dolípavý (ktorý sa vnucuje, ktorého nemožno odbyť): dotieraví, neodbytní fanúšikovia; dotieravý, neodbytný, dolípavý hmyz • expr.: zádrapčivý • záderčivý • zadrapovačný • zádrapkársky • zapáravý • zadieravý • zabŕdavý (ktorý dobiedza obyč. rečami): zádrapčivá, zabŕdavá osoba; zapáravé slovo • expr.: podpichovačný • štúravý: podpichovačná susedka • prekáravý (ktorý dobiedza zo žartu): prekáravé dievčatá

p. aj bezočivý

štúravý p. dobiedzavý

strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

štúriť 1. p. strčiť 2 2. p. vopchať

vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

zastrčiť sunutím niečo niekam vložiť, obyč. s cieľom schovať, skryť • vopchať • strčiť • vstrčiť: (za)strčiť, vopchať, vstrčiť ruky do vrecák, meč do pošvy • hovor. zastrknúť: zastrkol kolík • zasunúť • vsunúť (sunutím umiestniť): zasunúť, vsunúť kľúč do dverí • zastoknúť (tak, že niečo pevne stojí): zastokol paličku do zeme, kvet do vlasov • votknúť • expr. štúriť: votknúť, štúriť si nôž za sáru • vtlačiť • vtisnúť: list si vtlačila, vtisla, zastrčila za blúzku • tech. zaústiť (zasunúť, zapojiť rúry) • zastrkať • postrkať • pozastrkovať • pozastrkávať (postupne al. na viaceré miesta)

vopchať sa 1. expr. (o človeku) dostať sa do niečoho, dovnútra, niekam s istým úsilím • expr.: strčiť sa • vstrčiť sa • vliezť • zaliezť: vopchal sa do dverí, strčil sa, zaliezol pod perinu • vtisnúť sa • vtlačiť sa • zried. vtiesniť sa (s väčším úsilím): vtlačil sa do kúta • vtesnať sa: do auta sa vtesnali šiesti • expr.: vpichnúť sa • šuchnúť sa • všuchnúť sa • štúriť sa • vštúriť sa (rýchlo): všuchol sa dnu • vsunúť sa (pomaly) • zried. vsuť sa (Hviezdoslav): vsunul sa pod posteľ • natisnúť sa • natlačiť sa • expr.: vteperiť sa • napchať sa • vtrepať sa • vpratať sa (vo väčšom množstve): všetci sa vtrepali, napchali do člna • kniž. zastar. všantročiť sa: hocikto sa môže všantročiť do domu

p. aj vojsť

2. p. vliezť 1 3. p. zmestiť sa

zvedavec zvedavý človek • expr. všetečník (priveľmi zvedavý človek) • pren. expr.: varecha • vareška • šturivareška

šturm p. útok 1

útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)

2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami

zmätkovať hovor. vnášať neporiadok, zmätok • robiť paniku • hovor. panikárčiť: Nezmätkujte, nerobte paniku, zachovajte pokoj! • kniž. mätežiť: v náhlosti zmätkuje, mäteží • naháňať sa • hovor. šturmovať (s vypätím síl doháňať zameškané a vnášať pritom nepokoj, zmätok)

darmožráč, darmožrút p. príživník 1

decht tmavá kvapalina získaná z organických látok a používaná na impregnáciu, lepenie a pod. • hovor. tér: kamenouhoľný decht, tér

tér p. decht

doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky • poštár: vyzerať doručovateľa, poštára • zastaráv. listár

poštár p. doručovateľ

ixkrát, ix ráz p. veľakrát

jedák kto rád a veľa je: od malička bol veľký jedák • hovor. expr.: papkáč • papáč: je dobrý papkáč • pejor.: pažravec • pahltník: nenásytný pažravec, pahltník • pejor.: žrút • žráč • expr., často pejor.: hltavec • hltoň • hltoš

nenásytník kto sa nevie niečím (najmä jedlom) nasýtiť; kto chce stále viac • nenajedenec • nenasýtenec • expr. hladoš • pejor.: nenažranec • nenadžganec • pahltník • pažravec • žráč • žrút • hltavec • hltoň • hltoš

žrút p. jedák, nenásytník

ľudožrút kto je ľudské mäso • ľudojed: kmeň ľudožrútov, ľudojedov • kanibal • odb. antropofág

mizogýn nepriateľ žien • expr.: ženožrút • modrofúz

nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietoby • nietoaby • nietožeby • nieby • niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci • tobôž • tobôž nie • tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým • tým skôr • tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec

tobôž zdôrazňuje pripojený výraz • tým viac • tým skôr • tým väčšmi • ešte väčšmi: vždy je smädný a tobôž, tým viac, keď je tak horúco; matka sa bude hnevať a tým skôr otec; radosť budú mať rodičia a deti tým väčšmi, ešte väčšmi • tým menej (po zápore): nepoznal príčinu ťažkostí a tobôž, tým menej spôsob, ako sa z nich dostať • nieto • nieto ešte (po zápore): nevládala vstať z postele a nieto (ešte) ísť sama nakúpiť • nár.: otobôž (Jesenská) • potobôž • týmbôž (Hviezdoslav)

príživník 1. pejor. človek žijúci na úkor iných ľudí • pejor. parazit • cudzopasník: príživník, parazit, cudzopasník spoločnosti • hovor. asociál • expr. trúd • pejor.: pijavica • hnida • darmojed • darmožráč • darmožrút • hovor. pejor. vyžierač

2. p. cudzopasník 2

rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

2. p. rozhlas

rádioaparát p. rádio 1

svätuškár, svätúch, svätúšik p. pokrytec

toľkokrát, toľko ráz p. veľakrát

tucetkrát, tucet ráz p. veľakrát

viacejkrát, viacej ráz 1. p. viackrát 1, niekoľkokrát, veľakrát 2. p. viac 3

zopárkrát, zopár ráz p. niekoľkokrát