Synonymá slova "úka" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1758 výsledkov (15 strán)

  • tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


    ukájať p. tíšiť 1


    onanovať vykonávať onániu • masturbovaťukájať sasamoukájať sakniž.: samoprzniťsebaprzniťvulg. honiť (si)


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    jav čo možno zmyslami pozorovať • úkazzjav: prírodný jav, úkaz, zjavkniž. fenomén: to je zvláštny fenoménskutočnosťfaktrealita (objektívne jestvujúci jav) • znamenie (jav vykladaný ako oznámenie budúcnosti): na oblohe sa ukázali znameniazastar. zjavisko (Sládkovič)


    úkaz p. jav, zjav 1


    zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjavjav: prírodný, fyzikálny javúkaz: sledovať úkazy na oblohekniž. fenoménpríznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenoménkniž. symptóm: symptómy krízyzastar. zjavisko (Sládkovič)

    2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavomvzhľad: dbať o svoj vzhľadvýzor: má ešte detský výzorvonkajšokzovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajškuzastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

    3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjavosobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúrypostava: veľká postava športuzastar. zjavisko (Kukučín)


    obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


    podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

    2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

    3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

    4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


    pokynúť kývnutím dať niekomu znamenie (obyč. hlavou, rukou a pod.) • pokývaťpokývnuť: policajt pokynul, pokýval, pokývol rukou, aby pustil prúd áutdať pokyn: veliteľ dal pokyn na útokukázaťnaznačiť (gestom, náznakom upozorniť na niečo): ukázal mu očami, naznačil mu, aby prehovorilprikývať (privolať kývaním)


    predviesť 1. ako sprievodca al. mocou dostať niekoho, niečo pred niekoho, niečo • priviesťdoviesť: Predveďte, priveďte, doveďte svedkov!; predviesť exponáty pred porotuexpr.: privliecťdovliecť: privliekli, dovliekli trestancov

    2. umožniť pozretie niečoho, dať vidieť • ukázať: predviesť, ukázať svoju zbierkupredstaviť (verejne): predstaviť knižnú produkciu posledných rokovzahraťpredniesťreprodukovať (hudobné al. slovesné dielo): sonátu reprodukovalo známe kvarteto; pieseň predniesol Peter Dvorský; operu zahrali v taliančineinscenovaťuviesť (predstaviť na scéne): inscenovať, uviesť v divadle dramatizáciu románudemonštrovať (názorne): fungovanie prístroja demonštrovať na mieste


    prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavoukázaťpreukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiťdokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


    stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románekniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človekasformovaťvymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detívytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňazachytiťznázorniťvykresliťopísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógiiukázaťpredstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zlakniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    upozorniť vyzvať niekoho na všimnutie, uvedomenie si niečoho; vzbudiť, upútať pozornosť: upozorniť vodičov na zmenu dopravy; chlapec na seba upozornil svojím športovým výkonompripomenúť (obyč. slovne a nie administratívne): pripomenúť niekomu jeho povinnosť; pripomeň mi, prosím, aby som nezabudol prísťupomenúť (upozorniť na vrátenie požičaného, obyč. písomne): upomenúť čitateľa na vrátenie knihyukázaťpoukázaťupriamiť pozornosť (obrátiť pozornosť na istú stránku nejakej veci, nejakého javu): (po)ukázať na chyby, nedostatky vo výchovezdôrazniťvyzdvihnúťpodčiarknuť (dôrazne upozorniť na niečo): zdôrazniť, podčiarknuť fakt, že… ; vyzdvihnúť úspechy žiakapoupozorňovať (postupne, viacerých)


    zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednáškyzapísaťvpísať (písmom): zapíš si všetko presnezachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počulpoznačiťpoznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendárazaregistrovaťregistrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovaliadmin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovalizakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graftech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiťzačiarknuťzaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

    2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvoukázaťpreukázaťdosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech


    zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalostipredpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosťvnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak

    2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmyslyprejaviťukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdcaprezradiťvyzradiťpovedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel

    3. p. prezradiť 4. p. zistiť


    zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziťzachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinuzvečniť: zvečnil jej krásu na plátneznázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity prácepredstaviťstvárniťvykresliťopísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosťukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácieodzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosťkniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele)kniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)enésymbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu


    vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

    2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

    3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

    4. p. minúť 1


    excelovať predstaviť sa vynikajúcimi výsledkami (a predstihnúť ostatných) • vyniknúťvyznamenať sa: na skúškach exceloval, vynikol, vyznamenal sahovor. blysnúť saukázať saexpr. zažiariť: blysol sa, ukázal sa svojou učenosťou; exceloval, zažiaril hereckým výkonomkniž. zaskvieť sa: zaskvieť sa vedomosťami

    p. aj vynikať


    naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


    objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

    p. aj ukázať sa


    odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


    odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    pochváliť sa vyjadriť hrdosť, chválu o sebe • popýšiť sa: pochválila sa, popýšila sa svojimi deťmizried. pohrdiť sa (Timrava)kniž. pohonosiť sa: chcieť sa pohonosiť úspechmipochvastať sa (nekriticky priaznivo povedať niečo o sebe) • expr. ukázať sa (prejaviť sa navonok): rád sa ukáže svojím umenímkniž. zaskvieť sablysnúť sa: nevynechá príležitosť zaskvieť sa, blysnúť sa svojimi vedomosťamivychváliť sa (nadmieru, veľmi sa pochváliť)

    porov. aj chváliť sa


    prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavoukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť saodraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť saobjaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúťexplodovaťvypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

    2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


    vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sapreukázať saukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


    vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúťvyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať savytrieskať savycabrať savytárať savyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť savytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť savyšuchnúť savyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliťvytrieliťvyraziťvyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusaťvycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť savyterigať savyredikať savydrgáňať savyrepetiť savyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať savymotať savychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať savyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať savytackať savypotácať savykývať savykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackaťvyhopkaťvykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkaťvycupkaťvyťapkaťvybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať savyšmochtať savyšmotkať savyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzaťpovychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

    2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať savyškriabať savyšplhať savyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

    3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sazjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

    4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


    vynoriť sa 1. náhle, nečakane vyjsť, náhle sa stať viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: spoza rohu sa vynorí, objaví postavavystúpiť: z húštiny vystúpi srnecexpr.: vyhupnúť (sa)vykuknúť: spod mraku vyhupol, vykukol mesiac

    2. kniž. náhle prísť, náhle sa stať aktuálnym • zjaviť saobjaviť saukázať sa: vynorili sa, zjavili sa problémy; vynorili sa, ukázali sa mu obrazy z detstvanájsť savyskytnúť sa: naraz sa našli, vyskytli sporné prípadykniž. vyvstať: vyvstali nové možnosti


    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy


    vyznamenať sa stať sa známym, prejaviť sa niečím mimoriadnym (obyč. kladným) • presláviť savyniknúť: vyznamenať sa, presláviť sa odvahou; v súťaži vždy najviac vynikol, vyznamenal sa náš spolužiakexcelovať: na scéne excelovala sopranistkaukázať sa: ukázať sa svojimi schopnosťamivyznačiť sa: vyznačil sa v nejednej bitkehovor. blysnúť saexpr. zažiariť: blysnúť sa, zažiariť výkonom, vedomosťamihovor. iron.: vycapiť savycajchnovať savyfarbiť sa (negatívne sa vyznamenať): vycapiť sa hlúposťou; vycajchnoval sa, vyfarbil sa ako zbabelec


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    ukážka 1. p. vzor 2 2. p. úryvok, zlomok 2, časť


    úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesnífragment: fragment eposuvýňatok: výňatok z operyzlomok: zlomok rukopisuukážka: predniesť ukážku z dielaútržok: útržky z rozhovoru, textuvýťah: klavírny výťahkniž. úlomok: úlomky básnekniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez: výrezy zo skutočnostipasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románupartia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzikestať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať dielakniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavukniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti


    vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

    2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

    3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

    4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec


    zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočkakúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

    2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez


    dokonalý 1. ktorý je bez chýb, nedostatkov; svedčiaci o dokonalosti (op. nedokonalý) • bezchybnýperfektný: dokonalý, bezchybný produkt; dokonalá, bezchybná, perfektná anglická výslovnosťdôkladný (op. povrchný): dôkladná práca, dôkladná kontrolavzornýukážkovývýstavný (ktorý dokonalosťou slúži ako vzor): vzorný, ukážkový poriadok; výstavný exemplárdobrýideálny (aký má byť, aký je ideálom): dobré, ideálne manželstvovynikajúciznamenitýmajstrovský (hodný majstra) • virtuózny: vynikajúce, znamenité ovládanie nástroja; majstrovské, virtuózne herectvobravúrnybrilantný: bravúrna, brilantná interpretácia, analýzaprvotriednysuverénny: prvotriedny, suverénny odborníkpravýnaozajstnýskutočný (aký naozaj má byť): pravý, naozajstný, skutočný džentlmenhovor.: celýhotový (ktorý už dosiahol náležité vlastnosti): z chlapca je už celý, hotový mužušľachtilý (esteticky dokonalý): ušľachtilé tvaryexpr. stopercentnýsubšt. bezvadný • slang. klasa

    2. p. absolútny, úplný 2


    ideálny 1. totožný s ideálom; taký, aký by mal byť; zodpovedajúci túžbam, predstavám o ideáli • bezchybnýdokonalý: ideálna, bezchybná manželka; ideálny, dokonalý hrdinavzornýukážkový (slúžiaci ako vzor, ukážka ideálnosti): vzorný, ukážkový otec; ukážkové rodinné vzťahynajlepšínajvhodnejší: najlepší, najvhodnejší postup, spôsob; najvhodnejšie prostredie na oddychperfektnýskvelý: prežili perfektnú, skvelú dovolenku; perfektné, skvelé počasievydarenýharmonický: vydarené, harmonické manželstvo

    2. ktorý jestvuje iba vo vedomí, v predstavách, nezodpovedajúci skutočnosti • abstraktný (založený na abstrakcii): ideálna, abstraktná konštrukcia; ideálne, abstraktné zobrazenieneskutočnýfiktívny (op. skutočný): ideálne, neskutočné, fiktívne svety, objektynereálnynerealistický (bez možnosti realizácie; op. reálny, realistický): nereálne, nerealistické predstavyplatonický (bez naplnenia v skutočnosti, bez zmyselnosti; obyč. o láske, vzťahoch a pod.)

    3. p. idealistický 1


    názorný uľahčujúci vnímanie a pochopenie obyč. uvedením obrázkov, príkladov, pomôcok a pod.; zložený z obrázkov a pod. určených ako ukážka, vzor, príklad • zastar. náhľadný: učiť názornou, náhľadnou metódou; vysvetľovať učivo uvedením názorného príkladuinštrukčnýinštruktívny (založený na návode): inštruktívny spôsob vyučovaniaobrazný (založený na obrazoch): audiovizuálna technika umožňuje obrazný výkladprístupnýzreteľnýpresvedčivý: nákres urobil vysvetľovanie prístupným, zreteľným; použiť názornú, presvedčivú argumentáciuukážkovývzorovýživý (využívajúci niečo ako vzor, dôkaz a pod.): toto je ukážkový, vzorový, živý príklad správneho postupuilustračnýilustratívny (majúci charakter ilustrácie): ilustračný, ilustratívny materiál na vyučovaniedemonštračný: demonštračný sprievod prednáškyodb. deiktický: deiktická vyučovacia metóda


    typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristickýpríznačnýšpecifickýsymptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosťrázovitý: rázovitá slovenská dedinaklasickýukážkovýpren.: čítankovýučebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážkaneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellencepríslovečnýpovestnýznámy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor


    ukážkový p. vzorový, vzorný, dokonalý 1; typický


    vzorný ktorý pozitívnymi vlastnosťami, dokonalosťou môže slúžiť za vzor • dokonalýbezchybný: vzorný, dokonalý žiak; vzorné, bezchybné správanie; bezchybný prekladpríkladný: príkladný rodinný životvynikajúcivýbornýznamenitý: vynikajúci, výborný, znamenitý športovecprvotriedny: prvotriedny odborníkexpr. stopercentný: stopercentný kamarátukážkový: ukážková produkcia


    vzorový slúžiaci ako vzor • exemplárny: vzorový, exemplárny prípadpríkladný: príkladné potrestanieukážkový: ukážkový výtlačokreprezentatívnyklasickýkabinetný


    ukazovák p. ukazovateľ 1


    ukazovateľ 1. pomôcka, mechanizmus na ukazovanie smeru, stavu: ukazovateľ cesty, výškysmerovka (svetelný ukazovateľ smeru jazdy dopravného prostriedku): smerovka bliká doľavasmerovník (ukazovateľ smeru na rázcestí) • šípka (značka v podobe hrotu ukazujúca smer): správnu cestu označili šípkouručička (ukazovateľ údajov na hodinách, prístrojoch): hodinová ručička, ručička manometraodb. indikátor (mechanizmus, látka ukazujúca stav al. zmenu javov al. veľkosť veličín): chemický indikátor, indikátor ladeniapubl. barometer: barometer záujmuzastar. ukazovák (Kukučín)

    2. p. zoznam


    ceriť otváraním úst robiť viditeľným (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby) • ukazovaťexpr.: vycieraťškeriťvyškieraťvytŕčať: vlčiak na nás cerí zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naňho škerí, vyškiera, vyciera zuby


    nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybuukazovaťpoukazovaťnaznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadkudosvedčovaťdosviedčaťpotvrdzovaťdokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujúprezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá


    svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedaťbyť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konanívydať svedectvo (o niekom)

    2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčaťnasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepšídosviedčaťdosvedčovaťdokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinunaznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkusprezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnostiukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sahovoriť: výsledky hovoria za nás

    3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť


    vytŕčať 1. vysúvať odniekiaľ von • vystrkovaťvystŕkať: vytŕča, vystŕka ruku cez dvere; slimák vytŕča, vystrkuje rožkyvyplazovať (vytŕčať jazyk) • ukazovať (pazúry): mača ukazuje pazúry

    2. presahovať cez niečo • trčaťvyčnievať: zo stromu vytŕčali, trčali suché konáre; zo steny vytŕčal, vyčnieval klinecprečnievať: čosi tu prečnievahovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať: spod klobúka vykúkajú, vykukujú svetlé kučery

    3. expr. dávať na nápadné miesto • ukazovať: vytŕča, ukazuje svoje bohatstvovystavovať na obdiv: v obloku vystavuje na obdiv nové obliečky


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

    2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

    3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

    4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


    trčať 1. presahovať cez niečo do výšky al. nabok • prečnievaťvyčnievaťvytŕčať: hlava mu trčí, prečnieva nad ostatnými; zo steny trčí, vyčnieva, vytŕča klinecodstávať (trčať von): uši mu odstávajúhovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať: z perinky dieťaťu vykúkajú nôžkyhovor. vyzerať: spod sukne vyzerá spodničkaukazovať sa: čosi sa tu ukazuje

    2. p. čnieť 3. p. viaznuť 1, kvočať 2


    ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

    2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

    p. aj javiť sa 1

    3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

    p. aj chváliť sa


    zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

    2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

    3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

    4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky


    zoznam spísanie mien, údajov; kniha s takýmito menami, údajmi • index: zoznam žiakov, telefónny zoznam; menný, vecný indexsúpis (systematický písomný zoznam): súpis inventárasúpiska (listina obsahujúca zoznam): súpiska hráčovkatalóg (zoznam vecí, osôb usporiadaný podľa istého kritéria): autorský katalóg, katalóg výstavyinventár (zoznam a opis predmetov patriacich do istého celku): zostaviť inventárregister (abecedný zoznam): podnikový register, register trestovukazovateľ: abecedný ukazovateľnomenklatúra: prevziať niekoho do nomenklatúryvýpočetenumerácia: výpočet, enumerácia priestupkov, faktovevidencia (vedenie záznamov): mzdová evidenciazried. zrkadlo: spovedné zrkadlo


    agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agentsprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpyprostredníkponúkačzastar. akvizitér

    2. p. vyzvedač 3. p. policajt


    ponúkač p. agent 1


    alpínka 1. vysokohorská rastlina pestovaná v alpíniu • skalnička

    2. p. alpínium


    skalnička p. alpínka 1


    ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára • ordinácia: zubná ambulancia, ordináciaambulatóriumošetrovňa: vojenská ošetrovňahovor. ordinačka

    2. p. sanitka


    apatéka 1. p. lekáreň 2. p. liek 3. p. lekárnička


    lekáreň zdravotnícka inštitúcia na prípravu, uskladňovanie a vydávanie al. predaj liekov a liečiv • zastar.: apatiekaapatéka: pach lekárne, apatieky


    lekárnička príručný súbor základných liekov, schránka na ne • zastar.: apatiekaapatéka: v jeho lekárničke, apatieke nikdy nechýbala fľaška bylinkového likéru


    liek liečivý prostriedok • liečivo: lieky, liečivá po zárukehovor.: medecínamedicínamedikament: dám ti zaručený medikamentzastar.: apatékaapatiekahovor. balzam


    babička 1. p. starká 1 2. p. starena


    starena stará žena: chodiť ako starenaexpr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusapejor. starucha: vyschnutá starucha (Vajanský)hovor. babaexpr. babkahypok. babičkapejor.: babiskobabizňastarigastarigaňa


    starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matkahypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijúhypok.: babkababičkababababenkababinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenkusubšt.: óma • ómama

    2. p. starena 3. p. manželka


    bábka 1. figúrka predstavujúca postavu v bábkovom divadle • marionetamarionetka (ovládaná drôtmi, niťami al. tyčami) • maňuškamikulka (ovládaná rukou, prstami): hrajú s dvojakými bábkami – marionet(k)ami i maňuškamizastar.: pimprľapimperľa

    2. p. figurína 3. p. vazal 1


    maňuška p. bábka 1


    babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračkahovor. expr.: papračkaprplačkapiplačkašiplačkahovor. expr. zried. babranica


    práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

    2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

    3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

    4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

    5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

    p. aj dielo

    6. p. činnosť 1, 2, chod 2


    papračka p. práca 1, babračka


    prplačka p. práca 1


    piplačka p. práca 1


    šiplačka p. práca 1


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    báseň slovesný umelecký výtvor písaný obyč. vo viazanej reči, vo veršoch: lyrická báseňverše: verše venované matkepejor.: rýmovačkaveršovankaveršovačka (báseň bez umeleckej hodnoty): nosieval do redakcie medzi dobrými básňami aj obyčajné rýmovačky


    bedákať hlasno (slovami, plačom) vyjadrovať pocity žiaľu, bôľu, úzkosti a pod. (nad niečím, niekým) • lamentovaťlamentiťnariekaťhorekovaťbedovaťbolestiťexpr.: fňukaťochkaťbožekať: lamentuje nad nešťastím; stále ochká, božeká, že nemá časkvíliť (pocity žiaľu prejavovať vysokým plačlivým hlasom) • kniž. úpieť: kvíli, úpie, nad stratou blízkeho človekajajkaťjajčaťjojkaťjojčaťjujkaťstenaťstonať (obyč. od fyzickej bolesti): jajčí, stená, že ho od roboty všetko bolí

    p. aj sťažovať sa, plakať


    jajčať expr. vydávať stony od bolesti, strachu a pod. a obyč. pritom vyslovovať citoslovcia jaj, joj, jujexpr.: jajkaťjojčaťjujkať: jajčí, jajká, jojčí, ako keby ho na nože brali; jujká od hrôzyexpr.: jojkaťachkaťochkať (aj pri vyjadrení obdivu, prekvapenia): jojká nad tou krásou; achká, ochká nad svojím osudomstonaťstenaťnariekaťbedákaťlamentovaťhorekovaťkvíliťvzdychaťexpr.: stukaťbožekať: stoná, narieka, bedáka nad svojím nešťastímexpr. ufkať (pri nespokojnosti s niečím): ufká, že mu je zle


    nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovaťlamentovaťlamentiťbožekať: horekovala celú nockniž.: žalostiťbolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakaťslziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revaťziapaťvrešťaťjojčaťjajčaťjojkaťjajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykaťfikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonaťstenaťkvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkaťochkaťskuvíňaťskučaťkňučaťzavýjaťvyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

    2. p. sťažovať sa


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    behačka 1. p. zhon 2. p. hnačka


    hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaréžart. behačkahrub. sračkakolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)


    zhon rýchla činnosť: robiť niečo vo veľkom zhonechvat: v chvate stratil kľúčeruch (čulý a hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): ruch v dome pred svadbounáhlivosťvír (neusporiadaný sled): vír veľkomestahovor.: pohonnaháňačka: od rána máme pohon, naháňačkuhovor. behačkaexpr. súra: v súre na to celkom zabudolexpr. kolotoč: každodenný kolotočexpr. haravara: strhla sa haravaraexpr. trma-vrma: pred bránkou hostí vznikla trma-vrmahovor. expr. frmol: predvianočný frmol v obchodochhovor. expr. virvar: virvar na ulicihovor. expr. dračka: pred pokladnicou bola dračkahovor. expr. harmataneckniž. mumraj (Zúbek)kniž. zastar. spech (J. Horák)kniž. zastaráv.: surmasurmia: okolo šatní nastala surmazastar. surmita: bojová surmita (Zúbek)hovor. expr. zastar. tumult (Kukučín)zried. šum: šum veľkého mesta (Kukučín)

    p. aj zháňačka


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    bzíkať p. behať, lietať 1


    lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

    2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


    strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajúnár.: badzgaťbadzgovať (Ondrejov, Švantner)plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašiaexpr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

    p. aj behať

    2. p. šantiť


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    bežkať p. cupotať 2


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    častý vyskytujúci sa, opakujúci sa veľakrát, nie zriedkavo (op. zriedkavý, vzácny): časté záchvaty, časté meškaniefrekventovaný: frekventovaný výrazhojný: hojný výskyt cudzích slov v texterozšírený: rozšírené ochorenie (op. ojedinelé); rozšírené prípady vlámaniabežnývšedný: bežný, všedný zjavkaždodenný (vyskytujúci sa každý deň): každodenný hosť, zákazníkpričastýprihojný (príliš častý, hojný)


    každodenný 1. opakujúci sa, vyskytujúci sa každý deň • denný: každodenná, denná tlač; každodenný, denný tréningexpr. dennodenný: dennodenné cestovanie ho vyčerpávalopravidelnýstály: bol pravidelným návštevníkom známej kaviarne

    2. ktorý nie je zriedkavý, výnimočný • dennýexpr. dennodenný: každodenné, denné povinnosti, problémybežnýobyčajnývšedný: bežný, obyčajný, všedný zjavzvyčajnýnormálny: to je zvyčajná, normálna prax; zvyčajný, normálny jav


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskumsystémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

    2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavnýpravidelný: systematická, sústavná, pravidelná prípravakaždodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenieplánovitýplánovanýprogramovitýprogramovýcieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celkuustavičnýopakovanýstálykniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupkuneprestajnýjednostajnýnepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

    3. p. poriadny 1


    všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajnýzvyčajnýobvyklýbežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný javkaždodenný: nebola to každodenná udalosťdenný: denné starostinormálny: normálny stavbanálny: banálna historkajednotvárnymonotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna prácaprozaický: prozaické starostiexpr. tuctový: tuctový výroboknevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvárošúchanýzovšednenýexpr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slováhovor. nepoetickýkniž. profánny: profánna skutočnosťzried. všednodenný (Mihálik)šedivýsubšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)


    bibliotéka p. knižnica 1


    knižnica 1. zbierka kníh al. miestnosť určená na túto zbierku; ustanovizeň na zhromažďovanie a požičiavanie kníh; budova al. priestory tejto ustanovizne • kniž. bibliotéka: dopĺňať si svoju knižnicu, bibliotéku; pozvať niekoho do knižnice, do bibliotéky; mestská, kláštorná knižnica, bibliotékahovor. príručka (príručná knižnica)

    2. skriňa na knihy • zastar. knihovňa: uložiť knihu do knižnice, do knihovneknihovnička (polica na knihy)

    3. p. edícia


    bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené periesnehobielo: snehobielo prestretý stôlalabastrovopoet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčochpoet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik)expr.: bielučkobielunkobielulinkobieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeňnabielučkonabielunkonabielulinkonabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradliedobielučkadobielunkadobielulinkadobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

    porov. aj biely


Pozri výraz ÚKA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV