Synonymá slova "ôd" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 2879 výsledkov (24 strán)
-
ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inak • inakšie • zried. ináčej • zastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšie • onak • hovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránu • odlišne • odchylne • odchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodne • nár. netakšie
2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inak • inakšie • hovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatní • lepšie • súcejšie • dokonalejšie • odchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si mysleli • zried. ináčej • zastar. ináče
3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inak • inakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človek • zried. ináčej • zastar. ináče
4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2
iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohár • ďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalší • inakší • odlišný • odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodný • rozličný • rozdielny • nerovnaký • rôzny • rozmanitý • odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, čísla • onaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúk • alternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia
2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší • lepší • súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človek • hovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliť • odčleniť: chorých izolovali, oddelili • separovať: separovať jednotlivé zložky • odrezať • odlúčiť • osamotiť • osihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky
javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sa • zdať sa • byť zjavný • ukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovocia • zračiť sa • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnev • črtať sa • rysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia
2. vyvolávať istý dojem • vidieť sa • zdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľné • pripadať • prichodiť • ukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správne • pozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža pozná • zried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom
jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný) • jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameranie • pren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenie • odb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečoho • priamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístup • obmedzený: obmedzený človek • subjektívny • neobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnotenie • dogmatický • dogmatársky (slepo al. úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názory • pejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritika • neúplný • nekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vec • stereotypný • monotónny • jednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť
jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddelene • individuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálne • osobitne • osve • zvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovi • samostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobky • odb.: solitárne • solitérne: niektoré stromy rastú solitárne • zastar. pojedine (Kukučín)
kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretik • bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári • pejor. úchylkár • odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenec • poblúdenec
kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar
2. porov. vykašlať sa
kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnať • zahýbať: auto keruje, zahýna doľava • odbočovať • zabočovať • zatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témy • manévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami
2. p. viesť 2, šoférovať
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)
2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol
3. p. upadnúť 1
kolidovať vzájomne si byť na prekážku (časovo) • byť v kolízii • krížiť sa • prekážať si: schôdzka koliduje s prednáškou; termíny sa krížia, prekážajú si • odporovať si (byť v rozpore): termíny si odporujú
konať sa stávať sa skutkom • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalo • robiť sa • diať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivda • prebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojne • odbavovať sa • zastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radnici • expr. mlieť sa: Čo sa tam melie?
kontrastovať pôsobiť protikladne • byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protiklade • odrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár
kop uvedenie (lopty) do pohybu al. usmernenie údermi nohy: pokutový kop • odkop (odrazenie kopnutím): odkop lopty • výkop (uvedenie lopty do hry): výkop od brány
kópia 1. niečo nepôvodné vytvorené napodobnením originálu: kópia obrazu • napodobnenina • napodobenina: napodobnenina, napodobenina drahokamov • falzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listiny • plagiát (napodobnenina al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, ktoré takto vzniklo): vedecký plagiát; plagiát obrazu • imitácia: imitácia kože • reprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti
2. ďalší exemplár pôvodného textu, obrazu a pod. získaný mechanicky al. rozmnožovacou technikou: kópia dokladu • odpis • druhopis (kópia pôvodného textu): odpis, druhopis článku • prieklep (kópia na písacom stroji): napísať list s prieklepom • priepis (kópia urobená na písacom stroji al. rukou) • fotokópia (fotograficky zhotovená kópia) • reprodukcia (kópia obrazu): Bazovského kópia, reprodukcia
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom
krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chlieb • rezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieska • odkrajovať • ukrajovať • odrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninky • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninu • hovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom
kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človek • objektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postoj • nepriaznivý • záporný • negatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenzia • polemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakter • diskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasný • odmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy
kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)
kupovať získavať kúpou: kupuje dom za výhodnú cenu • admin. zakupovať • nakupovať (obyč. vo väčšom množstve): zakupujú lístky hromadne; nakupujem na celý týždeň • brať (pravidelne za peniaze odoberať): berieme u nich mlieko • odkupovať: obchod odkupuje ovocie od súkromníkov • licitovať (kupovať na dražbe)
kvapkať 1. padať v kvapkách; spôsobovať padanie kvapiek • expr. kvapčať (obyč. husto, prudko): z vlasov jej kvapká, kvapčí voda; z nosa kvapká, kvapčí krv • kvápať (vo veľkých kvapkách): atrament kvápe na zem • odkvapkávať • pokvapkávať (v dlhších intervaloch, občas stekať po kvapkách): z kohútika odkvapkáva, pokvapkáva voda • slziť (popúšťať kvapky): tesnenie slzí • expr.: čľapkať • čliapkať • čľapčať • čapkať (s čľapotom dopadať; obyč. o kvapkách dažďa): dážď čľapká na oblok • crkať • cŕkať • cvrkať • cvŕkať (tiecť slabým, prerývaným prúdom): crká do pohára trocha mlieka • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • hovor. expr. kyckať (väčšími kvapkami spôsobovať znečistenie): polievka mu kvacká na obrus; z lyžice kycká lekvár
2. liať po kvapkách • nakvapkávať: kvapká, nakvapkáva si liek do nosa
ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova
lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovať • prelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťom • odlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chleba • drobiť • drviť • mrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubom • expr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivom • zastar. krušiť: krušil oblátky
2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo
3. p. štiepať 2
ležadlo ľahký kus nábytku na odpočívanie, ležanie • odpočívadlo: siesta na ležadle, odpočívadle • zried. líhadlo • zastar. zried. ľaha: hodiť sa na ľahu, nespráv. lehátko
ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gauči • polihovať • polihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turisti • kniž. spočívať: chorý spočíval na lôžku • expr.: lohniť • lehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie
2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorý • chorieť • chorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca
3. byť uložený v hrobe • odpočívať • kniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia
4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2
liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky • vlievať • nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov • vylievať • vypúšťať • zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku • prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš • cediť (cez cedidlo): cedila polievku • čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov • expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše
2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievať • zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon
3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deň • expr.: cediť • cediť sa: cedí ako z krhly • hovor. expr.: pľušťať • šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto • nár.: ridať sa • cechtiť sa
likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho • likvidovanie • odstránenie • odstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiek • rušenie • zrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarne • usmrtenie • zabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozície • ničenie • zničenie: ničenie, zničenie nepriateľa
lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať sa • odberať sa • odporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčal • rozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinu • zastaráv. porúčať sa: Porúčam sa! • zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí
maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kukla • zastar. larva • kniž. škraboška
2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškary • zastar. maškaráda
3. posmrtná sadrová snímka • odliatok
4. p. potvora
medziposchodie 1. priestor medzi dvoma poschodiami • polposchodie: výklenok na medziposchodí, polposchodí • odpočívadlo
2. zvýšené prízemie • mezanín
milosť 1. zabudnutie na priestupok • omilostenie • odpustenie: márne prosili o milosť, omilostenie, odpustenie • prepáčenie • pardon: potrescú všetkých bez milosti, prepáčenia, bez pardonu • amnestia (odpustenie al. zmiernenie trestu): prezident má právo udeliť amnestiu
2. p. obľuba 1 3. p. súcit 4. p. láska 1
míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)
2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)
minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze
2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul
3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ
4. p. opustiť 2, minúť sa 2
mizantrop človek, ktorý nemá rád ľudí, ktorý sa ľuďom vyhýba (op. filantrop) • odľud • odľudník: pokladali ho za odľuda, mizantropa • samotár (kto je rád sám)
p. aj nenávistník
močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare
2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa
3. p. rosiť 1, vlhčiť
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
mrviť sa 1. rozkladať sa na drobné kúsky • drobiť sa: chlieb sa mrví, drobí • meliť sa: suchý koláč sa melí • lámať sa: skala sa láme • rozpadať sa • rozpadávať sa • rozpadúvať sa: pristavená maštaľ sa rozpadá • odmŕvať sa • odmrvovať sa (mrvením sa postupne oddeľovať): murivo sa odmŕva
2. hovor. nepokojne sa pohybovať, sedieť al. ležať • expr. mechriť sa: dieťa sa mrví v perinke; žiaci sa mechrili na stoličkách • expr.: vrtieť sa • hniezdiť sa: nespokojne sa vrtel v posteli; Čo sa toľko hniezdiš? • expr. zried. mechoriť sa • nár. expr. krmeliť sa (Šoltésová)
3. p. hmýriť sa 1 4. p. motať sa 1 5. p. prehŕňať sa 1
mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)
2. p. nepríjemný
nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár
2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky
3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1
nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali
nadchnúť sa dostať sa do nadšenia • oduševniť sa • zapáliť sa: nadchol sa krásou rána; zapálil sa za dobrú myšlienku • rozohniť sa • rozpáliť sa • rozvášniť sa (vo veľkej miere): rozpálil sa, rozvášnil sa za národný pokrok • kniž.: roznietiť sa • zanietiť sa • rozplameniť sa • rozhorliť sa: pri prednese sa celkom rozplamenil • kniž.: vzplanúť • vzbĺknuť (prudko a rýchlo sa nadchnúť): vzplanul myšlienkou boja • rozohriať sa (v menšej miere sa nadchnúť): srdce sa mu rozohrialo nádejou • expr. rozplynúť sa (nechať sa ovládnuť citmi): pri počúvaní hudby sa celý rozplynul • expr. zried. uveličiť sa
nadšenec človek nadšený, nadchnutý za niečo • nadchnutec: športový nadšenec, nadchnutec • zapálenec • oduševnenec • kniž. zanietenec (Figuli) • horlivec: národný horlivec • zastaráv. horliteľ • kniž. entuziast • zastar. zasvätenec: zasvätenec vedy (Kukučín) • fanatik (náruživý, obyč. neznášanlivý nadšenec): náboženský fanatik • idealista • fanúšik • expr. skalný (náruživý nadšenec istého klubu, športu a pod.): futbalový fanúšik • expr. zúrivec
nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var
nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutý • plný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšenia • očarený • očarovaný • kniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená duša • uchvátený • unesený • uveličený • zastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žien • kniž.: exaltovaný • extatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečky • vzletný • kniž. vznosný: vzletné, vznosné slová • búrlivý • prudký • kniž. frenetický • expr.: jasavý • jasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie
2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutý • plný nadšenia • oduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalom • zapálený • rozohnený • horlivý • rozhorlený • kniž. zanietený • pren.: ohnivý • plamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejav • zápalistý • entuziastický • fanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente
naduť 1. fúkaním, dutím zväčšiť objem; urobiť vypuklým • vyduť • oduť: nadul líca; vydula, odula pery • vzduť • rozduť • rozfúkať (o vetre): vietor rozdul, vzdul plachty • nafúkať • nafúknuť • nadúchať (fúkaním zväčšiť objem): nafúkal balón; nadúchal mech • ponadúvať • povydúvať (postupne, viac vecí) • vypučiť • vystrčiť • vypnúť: vypučiť brucho; vypnúť hruď
2. spôsobiť plynatosť čriev • nafúknuť • zduť: fazuľa ho nadula, zdula
naduť sa 1. stať sa vypuklým • vyduť sa • vzduť sa: záclony, plachty sa vzduli • nafúknuť sa • nafúkať sa • oduť sa (zväčšiť objem): líca sa mu naduli; brucho sa mu nafúklo, odulo • expr.: napučiť sa • zduť sa • kniž.: zdmúť sa • nadmúť sa: napučil sa a začal rečniť; zdmutá, nadmutá hruď • zried.: naduriť sa • rozduť sa • rozdmúť sa: rieky sa rozduli, rozdmuli • ponadúvať sa • povydúvať sa (postupne, viac vecí)
2. p. nahnevať sa 3. p. spyšnieť
náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlo • rýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlo • zrazu • odrazu • naraz • razom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnal • prudko • hovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezrady • nenazdajky • znenazdania • znenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred auto • nečakane • neočakávane • nepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil doprava • lek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršil • zastar. vraz (Botto, Lenko) • fraz.: obratom ruky • ani sa nenazdáš
porov. aj náhly 1
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku
náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie • odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné • kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd • úhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trov • diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty • hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty • reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)
2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy • protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát • odb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások
3. p. zástupca 1
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo • vyzlečený • neoblečený • neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý • nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená • odhalený • obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo • expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý! • zjemn.: nahučký • nahunký • nahučičký • nahulinký
2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1
nájsť 1. odhaliť doteraz neznámu vec • objaviť: našiel, objavil príčinu svojho neúspechu • zistiť • odkryť • prísť (na niečo) • dôjsť (na niečo): zistil chyby v účte; prišiel na chyby v účte • natrafiť (náhodou nájsť): natrafil na dobrú knihu • vyhľadať • vypátrať • vysliediť • vystopovať (nájsť po dlhšom hľadaní): vyhľadal si vhodné miesto; vypátral úkryt zlodejov • expr.: vyhrabať • vykutať • vykutrať • vykutiť (prehrabovaním nájsť): ktovie, kde to vyhrabal, vykutal • expr.: vysnoriť • vyňuchať: konečne vysnoril jeho adresu • expr.: vyšpárať • vyšparchať • vyštuchať • vyňúrať (s námahou nájsť): vyštuchal kdesi pár drobných • ponachodiť • ponachádzať (postupne nájsť): ponachádzal zaujímavé fakty • hovor. zastaráv. uhľadieť si: ak si uhľadíte čas, príďte • nahmatať • vyhmatať (hmatom nájsť): potme nahmatal, vyhmatal kľučku
2. objaviť niekoho niekde • zastihnúť • stihnúť: našiel ju doma; otca nezastihol, nestihol v práci
3. úsilím dosiahnuť • získať: konečne si našiel prácu; získal sebavedomie • nahľadať: nahľadal pár korún
naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičov • doliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasil • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľov • súriť • urgovať • upomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávky • dotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkami • expr.: domŕzať • dopichovať • dolípať • omŕzať • odŕhať • dohúdať • dokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!
namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)
napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu
2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom
napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo
porov. aj vypiť 1
2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť
napodobnenina niečo napodobnené • napodobenina • imitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábu • nápodoba: nápodoba rozprávky • falzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listiny • odb. falzum • reprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti • plagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazu • kópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazu • atrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapy • paškvil (nepodarená napodobnenina niečoho) • pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu
napodobňovať, napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť • imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas speváka • kopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbu • expr. opičiť sa: opičila sa po známej herečke • plagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnika • predstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorý • nasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príklad • hovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od starších • odb.: simulovať • zobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom
napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopoly • dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý • spolovice • spola • spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové • vpoly, pís. i v poly • cez poly • na dve poly • vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás • polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne • odpoly • odpola • zastar. odpol • nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo • rovnako • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty
2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolo • dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami • spolovice • spola • spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom • odpoly • odpola • zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité • polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu • čiastočne • sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený • neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
náruživý 1. silno citovo zaujatý za niečo, priveľmi oddaný niečomu; svedčiaci o silnom zaujatí • vášnivý: otec bol náruživý, vášnivý hubár (op. sviatočný); vrhol sa do práce s náruživým, vášnivým zaujatím • nadšený • oduševnený (pri sústredenom zaujatí, ktoré prináša radosť, uspokojenie): herca obliehal dav nadšených, oduševnených obdivovateliek; odmenili ho nadšeným, oduševneným potleskom (op. vlažným) • horlivý (veľmi aktívne podporujúci niečo): horlivý propagátor nových myšlienok • silný • tuhý (vo veľkej miere a vytrvalo zaujatý al. oddaný; op. slabý): patril k silným vlastencom; tuhí, silní fajčiari sa nedožijú vysokého veku • kniž.: zapálený • zanietený: zapálení, zanietení bojovníci za ľudské práva; zapojiť sa do náruživej, zanietenej diskusie • fanatický • prepiaty (neznášanlivo al. nekriticky zaujatý): náruživý, fanatický odporca pokroku; fanatická, prepiata viera • expr. posadnutý (neovládateľne silno zaujatý): náruživý, posadnutý poľovník
2. hlboko prežívajúci ľúbostné city; prudký v ľúbostných prejavoch, zážitkoch; svedčiaci o ľúbostnej vášni • vášnivý: náruživý, vášnivý milenec; náruživý pohľad • žiadostivý • chtivý (spojený so silnou pohlavnou túžbou): upieral na dievča žiadostivé oči • ohnivý • plamenný • horúci (obyč. o prejavoch náruživosti): ohnivý, plamenný pohľad; obsypal ju horúcimi, ohnivými bozkami • rozohnený • rozpálený • rozvášnený (na istý, obyč. kratší čas): byť rozohnený, rozpálený, rozvášnený láskou
p. aj vášnivý 1
navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou • zvlhnúť • zavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhla • ovlhnúť • odvlhnúť • odmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zem • namoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokol • prevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlhol • spariť sa • zapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparila • zahmliť sa • zarosiť sa • zmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potu • hovor.: spotiť sa • zapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotila • expr. oslznúť: oslznutý trávnik (Švantner) • zried.: zvlažieť • zvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami
navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrh • urobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmeny • proponovať: proponovaný plán sme neprijali • odporučiť • poradiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydanie • zastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie
náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrky • znak: znaky strachu • známka: ukázali sa prvé známky odporu • znamenie: horúčka je znamením choroby • kniž. symptóm: symptómy hystérie • lek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmu • záblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevu • tieň: v očiach má tieň smútku • prídych: prídych irónie v hlase • príchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkosti • závan: závan vône lesa • iskra • lúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádeje • nádych: nádych nedôvery • odtieň • odtienok: odtieň, odtienok výčitky • prízvuk: veliteľský prízvuk v hlase • zafarbenie • ladenie • ráz: lyrické zafarbenie, ladenie básne • tón: žartovný tón • nábeh • tendencia: nábeh na riešenie • kniž. zásvit • zastar. zádych (Kukučín) • zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav) • názvuk (Chorvát)
necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý film • odumretý • mŕtvy • znecitlivený • umŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele) • nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy
2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľný • expr. nečujný • kniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientom • chladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladný • bezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanie • tvrdý • drsný • krutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňami • ľahostajný • tupý • otupený • zastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným
nedostupný ktorý nie je (dosť dobre) dostupný fyzicky, citovo al. rozumovo (op. dostupný) • neprístupný: končiar je nedostupný, neprístupný z ľavej strany; zostával neprístupný hrozbám; tvoje vysvetlenie je pre dieťa neprístupné • nedosiahnuteľný (obyč. ako potreba, nesplniteľné želanie al. vzor): učiteľ je pre žiakov nedosiahnuteľný ideál; zahraničná literatúra je pre nás nedosiahnuteľná • zložitý • nezrozumiteľný • nepochopiteľný (rozumovo náročný): nepochopili sme jeho zložitý, nezrozumiteľný výklad; tvoja argumentácia je pre mňa nepochopiteľná • privysoký • prehnaný (čo sa týka cenovej prístupnosti): pre bežného občana je cena tohto auta privysoká, prehnaná • odmeraný • uzavretý • upätý • chladný (o človeku a jeho prejavoch; ktorého si ťažko možno citovo získať al. nakloniť; op. otvorený, srdečný): nedostupný, odmeraný, uzavretý šéf; má odmeranú, upätú povahu; je chladný voči kolegom
nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý
p. aj zlý
2. p. necudný
nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!
2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)
3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste
4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor
5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku
6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi
7. p. prenechať
nechutný 1. (o jedle) ktorý nemá dobrú, príjemnú chuť (op. chutný) • nedobrý: nechutný, nedobrý prívarok • zlý • pejor.: hnusný • odporný (ktorý má veľmi nepríjemnú chuť): jedlo bolo na druhý deň už zlé, hnusné, odporné
2. ktorý vzbudzuje odpor, nevôľu, pohoršenie • nepríjemný • nemilý (op. príjemný, milý): nechutné, nepríjemné, nemilé vystupovanie na verejnosti • trápny • mrzutý (vzbudzujúci rozpaky, nevôľu): musí riešiť túto trápnu, mrzutú aféru • nevkusný • negustiózny (svedčiaci o nedostatku vkusu): negustiózny výzor; nevkusné, negustiózne šaty • nesympatický • antipatický • pejor.: odporný • hnusný • protivný • príšerný: nesympatický, antipatický spoločník; viesť odporné, hnusné, protivné reči; odporný, protivný, príšerný zápach • mrzký • škaredý • ošklivý • pejor. ohavný (vzbudzujúci neľúbosť; op. pekný, príjemný): nechutný, mrzký, škaredý čin; sníval sa mi ošklivý, ohavný sen • neslušný • hrubý (vzbudzujúci nevôľu vulgárnosťou a pod.): rozprávať nechutné, neslušné, hrubé žarty
nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)