Synonymá slova "ã æ ã ã æ ã ã æ ã va" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 1948 výsledkov (17 strán)
-
bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina
prebývať p. byť 1, 2, bývať
spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť
2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy
3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety
byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovať • existovať • vyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa huby • žiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľ • kniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudia • rásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa buriny • byť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetko • trvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvá • panovať • vládnuť • kraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj
2. byť prítomný • zdržiavať sa • zdržovať sa • kniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sa • nachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cesty • expr.: trčať • tvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do rána • figurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je
3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležať • stáť • kniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás
4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2
koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi
2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvod • pochádzať • pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstva • kniž.: tkvieť • spočívať • väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biede • prameniť: neistota pramení z chudoby • pren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii
ležať 1. byť vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: ležal na gauči • polihovať • polihúvať (občas, chvíľami ležať): na laviciach v parku polihujú, polihúvajú turisti • kniž. spočívať: chorý spočíval na lôžku • expr.: lohniť • lehniť: lohnila, lehnila celé dopoludnie
2. byť pripútaný na posteľ pre chorobu • byť chorý • chorieť • chorľavieť: leží, chorie, chorľavie od marca
3. byť uložený v hrobe • odpočívať • kniž. spočívať: tam ležia, odpočívajú, spočívajú naši otcovia
4. p. rozprestierať sa 1 5. p. spať 1 6. p. povaľovať sa 2
obývať p. bývať
cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnota • význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť • závažnosť • dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku • cennosť • vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa
2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením • vyznamenanie • odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad
váha 1. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti al. množstvo látky zistené vážením • odb. hmotnosť: telesná váha, hmotnosť; váha, hmotnosť výrobku
2. vnútorná hodnota • závažnosť: váha, závažnosť školy pre život • dôležitosť: pripisovať niečomu veľkú váhu, veľkú dôležitosť • význam • významnosť • význačnosť: význam, významnosť, význačnosť činu • vážnosť: vážnosť uznesenia • dosah: udalosť veľkého spoločenského dosahu • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu
3. p. váhy
význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)
2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu
závažnosť p. význam 2
cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)
2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami
pokreskávať p. cifrovať 2
cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ
2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu
3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť
čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň
2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo
3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali
očakávať p. čakať 2
predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcie • tušiť • cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdny • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľa • prognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinu • predpokladať • čakať • očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú takto • anticipovať: vedec anticipuje vývin
striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezť • číhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosť • vyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieť • čakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamih • expr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestom • očakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť
2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť
tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať • cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť • expr.: šípiť • vetriť • ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obráti • zastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedí • hádať • dohadovať sa • domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináč • predpokladať • čakať • očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť
vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkať • vykukovať • vykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčika • pozerať: pozerá (chvíľami) na oblohu • expr.: vyzízať • vyzizovať: deti zvedavo vyzízajú • zastar. vyhliadať (Rázus)
2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakať • očakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna
3. p. trčať 1
cloniť (úmyselne) kryť pred svetlom • zacláňať • pricláňať • zatieňovať: cloní, zacláňa si tvár; cloní, pricláňa si oči • zakrývať • zastierať (spôsobovať, že niekoho, niečo nevidieť): zakrývate, zastierate nám výhľad • tieniť • tôniť: husté stromy tienia, tônia, clonia dom • hádzať/vrhať tieň
tajiť 1. zabraňovať iným spozorovanie istej veci, istého faktu, javu, chrániť ako tajomstvo (op. prezrádzať, prezradzovať) • zatajovať • utajovať • tajiť sa (s niečím): tajil, zatajoval svoju minulosť; ani sa svojou láskou netajil • skrývať • ukrývať • expr.: tutlať • ututlávať: dobre skrýval, ukrýval svoju bolesť, svoje sklamanie; tutlať, ututlávať smiech • zakrývať • zastierať (usilovať sa nedávať najavo): zakrýva svoju netrpezlivosť, zastiera obavy • zamlčiavať • zamlčovať (tajiť mlčaním): pravdu neslobodno zamlčiavať • neprezrádzať • neprezradzovať: úradné tajomstvá nikdy neprezrádzal
porov. aj zaprieť1 1
2. p. obsahovať
zakrývať 1. p. cloniť 2. p. tajiť 1
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu
rešpektovať 1. prejavovať uznanie, toleranciu • mať rešpekt • mať vo vážnosti • mať v úcte: rešpektuje svojich nadriadených; má rešpekt pred starším, má v úcte starších • vážiť si • ceniť si: váži si, cení si svojich priateľov • ctiť (si) • uctievať (si) (prejavovať úctu): ctí si rodičov • uznávať • dať na: Vysvetli mu to, na teba dá! • zastar. podbať (obyč. v zápore): nepodbá jeho rady
2. p. uznať 2, zachovať 2
vážiť si prejavovať ocenenie, uznanie • mať vo vážnosti • mať v úcte: váži si, má vo vážnosti starších; má v úcte kultúrne hodnoty • ceniť si • ctiť (si) • uctievať (si): ctí (si) prácu, život; cení si slobodu • uznávať (obyč. pre nejaké kvality): uznáva ho ako odborníka • nár. bečeľovať (Kukučín): všetci ho bečeľujú
cumľať prehadzovať al. držať v ústach, poťahovať pritom jazykom a pritom vydávať zvuk • expr. cmúľať: rád cumle, cmúľa cukríky • expr.: cmuľkať • cmukať: cmuľkať cumlík; dedko cmuká fajku • expr.: cucať • cuckať • cucľať: cucať, cuckať si prst • omáľať • žmoliť (v ústach): stále omáľa, žmolí niečo v ústach • ožúvať (žutím znehodnocovať): ožúva ceruzku • nár. omĺzať (Figuli) • nár.: mlzať • mĺzť (Kálal)
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)
2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky
cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovať • hovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujú • klusať • poklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domov • nár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi
p. aj bežať
poklusávať p. cválať
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes
2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť
číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver
2. p. pozorovať 1
váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom
vyčkávať p. čakať 1
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
čaptať expr. pri chôdzi klásť nohy krivo, nepekne • šmatlať • šmatlať sa: dieťa začalo čaptať, šmatlať • zried. čaptať sa • zakášať • zahadzovať (nohou) (robiť nohou polkruhový oblúk): pravou nohou zakášal, zahadzoval • krívať • expr. chrámať (napádať na jednu nohu)
krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohu • nár. napadúvať • zried. chrámať: chráme na jednu nohu • expr. krivkať • pokrivkávať • pokrivovať • pokrivkovať • expr.: pochromkávať • badkať • nár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domu • zakášať • zahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohou • expr.: čaptať • šmatlať • šmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať
kuľhať správ. krívať
častovať dávať niekomu niečo v hojnej miere • hostiť (dávať niekomu jedlo al. nápoj): častovali, hostili nás celý čas dobrými koláčmi a pivom • zahŕňať • obsýpať • obsypávať • zasýpať • zasypávať: častovali ho, zahŕňali, zasýpali otázkami • hovor. traktovať: traktovali nás nevyberanými slovami; traktuje hostí vínom
čeliť stavať sa na odpor (proti niečomu neželateľnému, nebezpečnému a pod.) • vzdorovať: čelili, vzdorovali útokom • odolávať • protiviť sa • vzpierať sa: statočne odoláva chorobe; protiví sa, vzpiera sa násiliu
odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odpor • stavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dni • vzpierať sa • háčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasil • expr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchne • fraz. expr. stavať sa na zadné • zdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do služby • brániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonka • vzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičov • odolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobe • protirečiť • byť proti • stavať sa proti (niečomu) • protestovať • namietať • oponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponuje • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)
2. byť v rozpore • nezhodovať sa • nezrovnávať sa • protirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečia • kolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú si • protiviť sa • priečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu
vzdorovať 1. mlčanlivo prejavovať nesúhlas; prejavovať odpor • odporovať • klásť odpor • stavať sa na odpor: dieťa sa zaťalo, vzdoruje, odporuje; vzdorovať, stavať sa na odpor autorite • hovor. trucovať (mlčanlivo nesúhlasiť): trucuje, nechce so mnou hovoriť • vzpierať sa • hovor. spierať sa: zbytočne sa vzpierate, musíte poslúchnuť • priečiť sa • protiviť sa: priečiť sa, protiviť sa osudu • expr. pätiť sa: pätiť sa pred povinnosťami • robiť navzdor: každému robí navzdor • stavať sa • búriť sa (proti niekomu, niečomu): stavia sa proti každému návrhu • subšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: zbytočne sa šprajcujete, štorcujete, nebude to po vašom • fraz. stavať sa na zadné nohy
2. byť schopný vydržať nátlak • odolávať • čeliť: vzdoruje, odoláva všetkým ohováraniam; vzdorovať, čeliť presile, útlaku • brániť sa: telo sa bráni chorobe • nepodliehať • nepoddávať sa: nepodliehať panike • držať sa (pred niečím): obyvateľstvo sa drží pred asimiláciou
čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)
2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu
odčerpávať p. čerpať 1
čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach
2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa
3. p. vlhčiť
črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)
podávať porov. podať
ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večerou • predkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovar • podávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedlá • expr. zried. ponukovať • expr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovať • dohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu auta • propagovať • odporúčať • robiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom
2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadli • vyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierok • podnecovať • povzbudzovať • posmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do reči • aktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania
čuchať vnímať čuchom, zisťovať čuchom • očuchávať • voňať • ovoniavať: čuchala, ovoniavala, či mäso ešte nepáchne • ňuchať • oňuchávať (o zvieratách): pes ňuchá nebezpečenstvo; vlčiak oňucháva stopu • vetriť (zisťovať, pátrať čuchom): zver vetrí stopu
voňať 1. vydávať, šíriť vôňu • rozvoniavať: ruže, kvety voňajú; agát rozvoniava • expr.: vyvoniavať • rozváňať • zaváňať • vyváňať (silno, prenikavo): pokosená lúka rozváňa, vyváňa doďaleka; obed už zaváňa
2. vdychovať vôňu • ovoniavať • obvoniavať • privoniavať • čuchať: voňal, čuchal dobrý tabak; privoniaval k mäsu • expr.: ňuchať • oňuchávať • očuchávať: deti jedlo oňuchávali
3. p. páčiť sa 2
oňuchávať p. čuchať
čuchrať natriasaním, nadvihovaním uvoľňovať • čechrať • načuchrávať • načechrávať • šuchoriť • šušoriť: kačka si zobákom čuchre, čechrá, šuchorí perie • zried. čechriť • natriasať: natriasa, čuchre vankúše • rozčuchrávať • rozcuchávať • strapatiť • rozkuštrávať • kudliť • chlpiť (pri vlasoch, srsti, nitiach a pod. natriasaním porušovať poriadok, uvoľňovaním zamotávať): čuchre, strapatí, rozkuštráva, kudlí mu vlasy; čuchre, chlpí pradeno vlny • ježiť (srsť, chlpy, vlasy)
natriasať 1. trasením upravovať • čuchrať • načuchrávať: natriasala, čuchrala podušky • expr.: čechrať • načechrávať • šuchoriť: šuchorila ľan, aby sa presušil
2. prudko pohybovať niečím sem a tam • mykať • šklbať: natriasal dieťa v kočíku; mykal, šklbal plecami od rozčúlenia • nadhadzovať • pohadzovať (mykať smerom hore): nadhadzoval dieťa na rukách • triasť • striasať • lomcovať (veľmi silno natriasať): horúčka ním trasie, lomcuje; zimnica ho striasa • expr.: drgať • drmať • hegať • drgľovať: staré auto hegá, drgľuje; drmal hlavou • expr.: drgoliť • strgáňať • trlingať: bričku drgolilo, trlingalo • expr.: nadŕdať • sepkať • nár.: hegľovať • hontŕľať
strapatiť uvádzať vlasy al. niečo podobné do neporiadku, robiť strapatým • expr.: kudliť • kuštriť • rozkuštrávať: vlasy jej vietor kudlí, kuštrí, rozkuštráva • čuchrať • čechrať • rozčechrávať • rozčuchrávať (natriasaním uvoľňovať, šuchorením prevzdušňovať): čuchrá, čechrá si bradu; rozčechrávať si účes
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)
2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1
popridávať p. dať 1
priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť • dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícu • pritknúť: pritknúť si čelo k obloku
2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanier • pripojiť: pripojiť k textu mapku • primiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do malty • expr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť • dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korún • doložiť • dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslí • popridávať • popripájať • poprikladať • podokladať (postupne, viac vecí)
3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4
pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať • dodať • priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod • pričleniť • pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov • priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre • hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria • kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu • kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu • anektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť • zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu • pripnúť • pripäť • upnúť • upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu • popripájať • poprikladať • popridávať (postupne, viac vecí)
2. p. povedať1, poznamenať 1
dávať porov. dať
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov
2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu
3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať
4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať
strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu
p. aj poľovať
2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól
3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťami • nár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album
2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavať • mať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadku • nár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore
3. mať uložené, uschované • prechovávať • mať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezore • uschovávať • opatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom mieste • skrývať • ukrývať • schovávať • prekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnici • chovať: všetky staré listy chová v bielizníku • nár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci
4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovo • zachovávať • plniť • spĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky
5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať
držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí
2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup
3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov
4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa
spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov
zachovávať p. dbať, držať 4, držať sa 2, spravovať sa
defenzíva p. obrana 1
obrana 1. obranný postoj (pred útokom, nebezpečenstvom a pod.) • defenzíva: prejsť do obrany, do defenzívy • bránenie • obraňovanie: osobné bránenie (v športe) • sebaobrana (obrana samého seba, vlastných záujmov) • šport. forčeking (aktívna obrana v hokeji)
2. p. obhajoba
dekovať správ. skrývať; porov. skryť
obsahovať mať v sebe ako obsah, náplň, súčasť • zahŕňať • zahrňovať: výrobok obsahoval, zahŕňal aj návod na použitie • kniž. implikovať (prinášať so sebou ako dôsledok al. ako nevyhnutnosť): jeho výrok implikoval odmietnutie • tajiť • utajovať: plán tají, utajuje (v sebe) nebezpečenstvo • skrývať • ukrývať: darček skrýva, ukrýva aj veľké prekvapenie • mať (obsahovať ako príslušenstvo, súčasť): projekt má dve časti • skladať sa • kniž. pozostávať: byt sa skladá, pozostáva z dvoch izieb a kuchyne
skrývať 1. porov. skryť 2. p. tajiť 1 3. p. obsahovať
diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí? • stávať sa: ľuďom sa stáva všeličo • konať sa • byť • uskutočňovať sa • realizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmeny • odohrávať sa • prebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojne • expr.: variť sa • mlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, melie • hovor. zried.: triafať sa • prihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci
namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodu • pripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sám • protirečiť • odporovať • oponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičom • ohrádzať sa • ohradzovať sa • protestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvu • hovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o deti • protiviť sa • priečiť sa • stavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovi • zastar. nadmietať (Timrava)
stavať sa 1. prejavovať k niekomu, niečomu istý postoj • mať/zaujímať postoj • mať/zaujímať stanovisko: k veci má kladný postoj; k vyhláseniu zaujíma záporné stanovisko
2. p. zasadzovať sa 3. p. tváriť sa
stávať sa p. diať sa
tváriť sa správať sa istým spôsobom, ktorý obyč. nezodpovedá skutočnosti (najmä o výraze tváre) • robiť sa: tvári sa, robí sa, že to nevie, akoby to nevedel; tvári sa milo, prekvapene, vážne • hovor. narábať sa (pridávať si obyč. kladné vlastnosti): iba sa narába ako odborník • stavať sa: stavia sa, že nepočuje; staval sa ako kamarát • predstierať • pretvarovať sa • pretvárať sa (najmä v konaní): predstiera, že spí; nevie sa pretvarovať, pretvárať • afektovať (tváriť sa neprirodzene, strojene)
zasadzovať sa vynakladať úsilie na niečo, usilovať sa uskutočniť istý (konkrétny) cieľ • pričiňovať sa • stavať sa: zasadzovať sa, stavať sa za práva menšiny; pričiňuje sa o to, aby v ich strane bol jednotný postup • horliť (horlivo sa zasadzovať): horliť za zmenu názvu • byť za (niečo): celou dušou je za výstavbu školy • zastávať • nadŕžať • obhajovať (obyč. pri obrane niekoho, niečoho): zastávať, obhajovať istý názor, nadŕžať opozičnému projektu • presadzovať (napriek prekážkam dosahovať cieľ): presadzuje svoj variant reformy
odohrávať sa p. diať sa, prebiehať 2
prebiehať 1. nachádzať sa v priestore • prechádzať: úsek cesty prebieha, prechádza močaristým krajom • viesť • ťahať sa • tiahnuť sa (rozprestierať sa po dĺžke): pásmo lesov vedie, ťahá sa, tiahne sa až na sever krajiny
2. mať trvanie v čase • mať priebeh: diskusia prebieha pokojne; Aký malo priebeh zasadnutie výboru? • kniž. plynúť: rozhovor plynul nerušene • diať sa • robiť sa • odohrávať sa: vo svete sa dejú, robia, odohrávajú všelijaké veci • uskutočňovať sa • konať sa: konferencia sa uskutočňovala, konala v Košiciach; zmeny sa uskutočňujú pomaly
3. porov. prebehnúť
dierkovať presekávať diery, dierky • dierovať • perforovať: dierkovať, perforovať cestovné lístky na dierkovači • prepichovať • prepichávať (pichaním dierkovať): prepichovať kožu, látku ihlou • hovor.: štikať • preštíkať • preštikávať • preštikovať • preštipávať • preštipovať • subšt. cvikať: často si zabúdal štikať, preštikávať lístky
diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovať • rozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami • rozoznávať • rozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farby • kniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskum • špecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť
odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farby • rozoznávať • rozpoznávať • diferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami