Synonymá slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã asi" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 20 výsledkov (1 strana)
-
asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej • zhruba • hovor. asi tak • tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl • okolo • zo • zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov • hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať • okrúhlo • okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry) • poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav) • ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov • nár.: ale • jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) • fraz. podľa všetkého
2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhruba • viac-menej: spravili to viac-menej rovnako • skoro • takmer • temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otec • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlene • hrubo: hrubo odhadnutý zisk • kniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky
2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asi • zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korún • okolo • zo: chlapec mal okolo, zo desať rokov • asi tak • hovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korún • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcov • plus-mínus • hovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuvi • skoro • takmer • temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov
sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť
2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)
3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle
vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi
3. p. prípadne 2
časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným • neos.: jasniť sa • vyjasnievať sa • vyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňuje • rozjasnievať sa • rozjasňovať sa • neos. vyberať sa: začalo sa vyberať • zlepšovať sa • lepšiť sa: počasie sa zlepšuje
porov. aj vyčasiť sa
jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieť • vyjasnievať sa • vyjasňovať sa • zjasnievať • zjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sa • rozjasnievať sa • rozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuje • časiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí sa • vyberať sa: neos. už sa vyberá
porov. aj vyjasniť sa
nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)
2. p. však 4
obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevom • zastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiť • kramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiť • frajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiť • zastar. handžáriť (Kálal) • hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovať • kšeftárčiť • kšeftáriť • handlovať • handliarčiť • handliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriť • šmelinárčiť • šmeliť • keťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretami • hovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť
podstavec vec, na ktorú sa niečo kladie, upevňuje • zastar. postament: mramorový podstavec, postament pomníka • podstava: podstava sochy • zried. podstavok (Figuli) • zried. stolec: Madona na pozlátenom stolci • statív (podstavec na upevnenie prístroja): statív fotografického prístroja • podnož • podnožka (spodná časť niečoho): podnož, podnožka stroja • odb.: pätica • pätka (spodná časť niektorých zariadení): pätica, pätka kosy • odb. sokel (spodná časť stavby, stenový výklenok): dlaždicový sokel • šasi, pís. i chassis (podstavec elektrického prístroja): gramofónové šasi, chassis • stojan (konštrukcia, na ktorú sa veci kladú, upevňujú): maliarsky stojan
p. aj stojan
podvozok spodok vozidla z rámu al. plošiny a kolies al. pásov: dvojkolesový podvozok • šasi, pís. i chassis (podvozok vozidla s hnacím mechanizmom)
šasi 1. p. podvozok 2. p. podstavec
vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniť • zried. vykrásniť sa (Dobšinský) • vybrať sa • popraviť sa • expr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvíli • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa • kniž. vykaboniť sa • zjasniť sa • zjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela
vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sa • zjasniť sa • zjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasnie • zried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnela • vyčasiť sa • vybrať sa • ubrať sa • zried.: vykrásiť sa • vykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralo • vychvíliť sa (F. Hečko) • zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský) • napraviť sa • popraviť sa • vytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť sa • vyvedriť sa: keby sa už vyvedrilo • kniž. zvidnieť (sa) • rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelo • zried. rozsvetliť sa • kniž. vykaboniť sa
2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť sa • objasniť sa: nedorozumenie sa vyjasnilo • ujasniť sa • hovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmavilo • neos.: vybrieždiť sa • rozbrieždiť sa • svitnúť • rozjasniť sa • rozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlo • rozsvietiť sa • pren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo