Synonymá slova "ã â ini" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 41 výsledkov (1 strana)
-
činiť 1. p. konať 1, robiť 2, 5 2. p. predstavovať 1
konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov
2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne
počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil
pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu
2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý
3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka
4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať
predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstva • znamenať • značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačí • reprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetku • figurovať • fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmet • kniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún
2. porov. zobraziť
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad
2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?
3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)
4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer
5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub
6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2
činiť sa p. usilovať sa 2
usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každému • vyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvý • pričiňovať sa • pričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov havárie • horliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokrok • namáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazili • hľadieť • dbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržal • chlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdvihol • expr.: pechoriť sa • pachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávou • chápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádza • pokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problém • nár. drcoliť sa
2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činí • oháňať sa • obháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinu • expr.: zvŕtať sa • obracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracať • chlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládal • kraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravia • nár. uvíjať sa (Dobšinský)
kajať sa prejavovať ľútosť nad svojimi (zlými) činmi • želieť • ľutovať: kajá sa za svoj skutok; želie, ľutuje svoj zlý čin • náb. robiť/činiť pokánie • fraz. expr. sypať si popol na hlavu: darmo si sype popol na hlavu, už to nenapraví
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
odčiniť p. napraviť 4
podčiniť p. podriadiť
podriadiť urobiť (právne, spoločensky a pod.) nižšie postaveným, závislým • podrobiť: vojenské jednotky podriadili, podrobili jednotnému veleniu • kniž. subordinovať: subordinovali úsek pod riaditeľa • kniž. zastar. podčiniť
p. aj podrobiť (si)
podčiniť sa p. podrobiť sa 1
podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť sa • poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli • počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu • podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu • disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiť • poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa • kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného
2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu • podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu • absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku
podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa
podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky
2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov
pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal
2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie
3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí
spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru
vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiť • podnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivu • kniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozrenie • zobudiť: chceli v nás zobudiť súcit • kniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféru • vyčariť • kniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmev • zapríčiniť • kniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu
2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť si • vybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvár • kniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu
3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne
vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolať • podnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosť • zobudiť • prebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívu • hovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný cit • kniž. vznietiť: vznietiť vášeň • spôsobiť • zapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál
2. p. zobudiť 1
zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastu • zaviniť • kniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinil • expr. navariť: sám si to navaril • privolať • kniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobu • podnietiť • vyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburu • pričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťaži • spôsobiť • urobiť • kniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?
p. aj spôsobiť
pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý
2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže
pričiniť sa činmi, skutkami prispieť na dosiahnutie niečoho • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pričiniť sa, pousilovať sa, vynasnažiť sa, aby sa príležitosť neprepásla; pričiňte sa o skorý návrat, pousilujte sa, vynasnažte sa vrátiť skoro • expr. pozvŕtať sa (v robote): treba, aby sa pri stavbe domu pozvŕtala celá rodina • expr. pooháňať sa: museli sa dobre pooháňať, aby prežili • postarať sa • zariadiť (vlastným úsilím dosiahnuť, že sa niečo urobí, realizuje): postarať sa o odvoz smetí; zariadiť prevoz chorého, pričiniť sa o prevoz chorého • zaobstarať • obstarať • zabezpečiť: (za)obstarať, zabezpečiť rýchlu nápravu • presadiť (čo) • zaslúžiť sa (o čo) (pričiniť sa o niečo, dosiahnuť niečo napriek prekážkam): presadil myšlienku obnovy centra mesta; zaslúžiť sa o založenie športového klubu
zaslúžiť sa svojou činnosťou získať zásluhy na niečom, prispieť na dosiahnutie cieľa • pričiniť sa: o rozvoj mesta sa zaslúžili, pričinili remeselníci • postarať sa: o zábavu sa najviac postarali mladí • pousilovať sa • vynasnažiť sa (vynaložiť veľké úsilie na niečo): pousilovali sa, vynasnažili sa, aby im víťazstvo neuniklo
učiniť p. urobiť 1, 3
urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba
2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)
3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom
4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať
5. p. spôsobiť
vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim
2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť
3. p. vybaviť 1, 2
zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky
2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky
3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu
4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom
5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)
6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)
7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1
uspokojiť 1. vyhovieť požiadavkám a tým urobiť spokojným: žiak uspokojil učiteľa svojou odpoveďou; uspokojiť nároky niekoho • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť • vyhovieť: urobiť, učiniť zadosť potrebám obyvateľstva; žiadateľom o byt treba vyhovieť • kniž. zadosťučiniť: zadosťučinili svojej povinnosti • kniž. saturovať (úplne uspokojiť): saturovať trh výrobkami • nasýtiť (potrebu): nasýtiť potreby zákazníkov
2. stlmiť (záporné) citové reakcie (pozitívnym spôsobom), urobiť pokojným • upokojiť • utíšiť: u(s)pokojiť pobúrené publikum; utíšiť plačúce dieťa, zlé svedomie • uchlácholiť: usilovala sa uchlácholiť rozhnevaného muža • expr.: učičíkať • učankať • uvravkať • expr. zried.: umojkať • usepkať: učičíkali, učankali nás sľubmi; umojkali, usepkali otca, aby sa nehneval • ukolísať • ukolembať: svedomie si ukolísal, ukolembal tým, že zaplatil • utešiť (poskytnúť útechu, obyč. v žiali): utešili nás slovami útechy • kniž. ukojiť
3. naplniť potrebu, túžbu za niečím • kniž. ukojiť: uspokojiť svoju zvedavosť, ukojiť svoje chúťky po maškrtách • zastaráv. spokojiť: spokojiť hlad (Dobšinský) • kniž. saturovať (plne uspokojiť): saturovať všetky potreby školy • nasýtiť • pokryť: nasýtiť, pokryť trh tovarom
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
zadosťučiniť p. uspokojiť 1
vyčiniť 1. p. vyviesť 1 2. p. vyhrešiť
vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedou • zried. vykarhať: vykarhať dieťa • expr.: vykrstiť • vyctiť • vycúdiť • vyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapca • zried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosť • hovor. expr.: znosiť • zvoziť • skresať • skosiť • zmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zem • expr. vykliať: otec ma vyklial • skritizovať • pren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postoj • subšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtať • vyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návrat • vyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domov • nár. vyharušiť (Stodola)
vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviť • zhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciu • rozpracovať • prehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadenia • urobiť • zostrojiť • skonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plán • zostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programu • prepracovať (znova, dôkladnejšie)
2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastky • urobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobku • zhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdoby • vyrobiť • garb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná koža • vymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto
vyviesť 1. urobiť obyč. niečo nenáležité, zlé al. nezvyčajné, žartovné a pod. • vykonať • expr. vyparatiť: chlapci zasa čosi vyviedli, vykonali, vyparatili • zried. vyčiniť • expr.: povyvádzať • povykonávať • povyčíňať • postvárať • povystrájať • popáchať • pošarapatiť (postupne, viac skutkov): za mlada povyvádzal, postváral veľa hlúpostí • expr.: navyvádzať • navystrájať • navyčíňať • nastvárať • napáchať (vyviesť vo veľkom množstve)
2. p. zaviesť 1 3. p. vyvetrať 2