Význam slova "zrã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 32 výsledkov (1 strana)
-
zrádnik -a A i -a m. hovor. epilepsia, padúcnica: mať, dostať z., z-a;
● expr. (ba) kýho z-a! vyj. rozhorčenie, začudovanie ap., (ba) ešte čo!
-
nedok. zrádzať -a
-
zrána prísl. v rannom čase, za rána: z. pršalo, odišiel hneď z.
-
zráňať -a dok. zroniť2, pozrážať: vietor z-l všetky jablká
-
zrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. spočítať, sčítať: z. kurence, z. položky
● môcť si z. na prstoch (jednej ruky) ľahko zistiť;
jeho dni sú z-né skoro zomrie; -
zrážadlo -a -diel s. chem. látka spôsobujúca zrážanie
-
nedok. zrážať -a
// zraziť sa
1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom;
hráči sa z-li;
z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa;
expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby
3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í
4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í;
z-ená krv;
vodné pary sa z-ia; -
nedok. zrážať sa
-
zrážavosť -i ž.: (slabá) z. krvi
-
zrážka -y -žok ž.
1. prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba: z. vlakov, automobilov, nastala z-a
2. bojové stretnutie (miestneho rázu), konflikt: krvavá z. demonštrantov s políciou, z-y s povstalcami
3. prudká výmena názorov, hádka, konflikt: ostrá z. (v polemike);
vyprovokovať z-u4. zrazenie, zrážanie (zo sumy); takáto suma: pravidelná z. z platu;
mať veľké z-y5. iba mn. zrážky výsledok kondenzácie vodných pár v podobe dažďa, snehu, ľadovca ap.: snehové z-y, miesta bohaté na z-y;
-
zrážkomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie zrážok
-
zrážkovo prísl.: z. priemerný mesiac
-
zrážkový príd.: z-é pomery;
-
zröntgenovať dok. presvietiť röntgenovým prístrojom: z. žalúdok, pľúca
-
zrôsolovatieť -ie -ejú dok. stať sa rôsolovitým: zaváranina z-la, vychladnutá polievka z-la
-
zrúbať -e -u dok.
1. (sekerou) vyrúbať (význ. 1), zoťať, sťať: z. strom;
z-ný smrek2. odťať: z. konár
3. kniž. (sečnou zbraňou) zabiť (význ. 1), dorúbať: z. nepriateľa
4. expr. zbiť (význ. 3), zmlátiť: z. chlapca
// zrúbať sa hovor. expr. opiť sa: z. sa za bieleho dňa
-
zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.
-
zrúcanina -y -nín ž. zvyšky múrov nejakej stavby, ruina, rozvalina: z-y domu, hradu
-
zrúcanisko -a -nísk s. miesto so zrúcaninami, rumovisko
-
zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;
// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;
-
zrúknuť -e -u -kol dok. expr. z(a)revať: z. od bolesti, medveď z-l;
-
zrútiť -i dok.
1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát
2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom
// zrútiť sa
1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo
2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;
3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i -
zrýchlene prísl.: z. dýchať
-
zrýchlenie -ia s. prírastok na rýchlosti za jednotku času: z. motorového vozidla;
fyz.: (ne)rovnomerné z., fázové z. -
zrýchlený príd. kt. má zvýšenú rýchlosť, rýchlejší priebeh, op. spomalený: z. dych, rytmus, z-é tempo;
z. vlak;
z. film;
fyz. rovnomerne z. pohyb; -
zrýchliť -i dok.
1. urobiť rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť: z. krok, chod stroja, z. hru;
z. tempo, prácu urýchliť2. (o niečom pohybujúcom sa) zvýšiť rýchlosť, op. spomaliť: za zákrutou auto z-lo;
-
nedok. zrýchľovať
// zrýchliť sa stať sa rýchlejším, rýchlym, op. spomaliť sa: pulz, pohyb sa z-l;
-
nedok. zrýchľovať sa
-
zrýľovať dok. k rýľovať: z. záhradu, hriadku;
z-ný pozemok -
zrýmovať dok. dať do rýmov: z. texty piesní
-
zrýpať -e -u dok.