Význam slova "vys" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

výš -e ž. meteor. tlaková v. oblasť vyššieho tlaku vzduchu

výsada -y -sad ž.

1. právne podopretá výhoda: hospodárske v-y, diplomatická, colná v.;
feudálne, mestské v-y privilégiá

2. akákoľvek výhoda, nárok, právo: vzdelanie nemôže byť iba výsadou bohatých, zrieknuť sa v-d;

nedok. vysadať

výsadba -y -dieb ž. sadenie (význ. 1, 2), vysádzanie: v. zemiakov, ovocných stromčekov;
v. lesa;

výsadbový príd.

vysadiť dok.

1. dať, premiestniť von (z vozidla), vyložiť: v. cestujúcich (z vlaku), taxikár ho v-l pred hotelom;
v. výsadok

2. posadiť na vyvýšené miesto: v. dieťa na koňa

3. odb. načas prerušiť činnosť: motor v-l;
v. lieky prestať (načas) užívať

4. (postupne) zasadiť (väčšie množstvo): v. jahody, stromčeky

5. takto pokryť (istý priestor): hriadka v-ená ružami

6. takto utvoriť, dať vznik niečomu: v. horu, vinohrad;

výsadkár -a m. príslušník výsadkového vojska; parašutista;

výsadkársky príd.: v. výcvik

výsadkový príd.: v-é vojsko, v. oddiel

výsadne prísl.;

výsadnosť -i ž.

vysadnúť -e -ú -dol dok.

1. sadnúť si na vyvýšené miesto, na (vyvýšené) sedadlo dopr. prostriedku ap.: v. na koňa;
v. na bicykel, na vlak, na voz nasadnúť

2. vystúpiť (z dopr. prostriedku), zosadnúť: v. z električky

3. (o častiach tela) vysunúť sa, vystúpiť (v podobe vypukliny): v-té lícne kosti

4. vyjsť, vystúpiť na povrch: mastnota v-e navrch, pot mu v-l na čelo;

výsadný príd.: v-é právo;

výsadok -dku m. vysadená voj. jednotka: tankový v.;

nedok. vysádzať² -a, vysadzovať

vysádzať¹ -dže -džu dok.

1. zhotoviť sadzbu uložením písmen do riadkov: v. rukopis;
nadpis v-ný polotučne

2. hovor. (rátajúc) vyložiť, odrátať: v. peniaze na stôl

3. dať (údery): v-li mu dvadsaťpäť palicou

nedok. k 1, 2 vysáľať -a

vysánkovať dok. expr. donútiť odísť: dostať von, vyhnať, vyštvať: v. podnájomníka z bytu

vyšantiť sa dok. k šantiť: v. sa do vôle, deti sa vonku v-li

vysať -je -jú dok.

1. saním odstrániť: v. krv z rany vycicať;
v. prach (vysávačom), v. vzduch z potrubia

2. takto zbaviť prachu: v. koberec, gauč;

vysávač -a m. prístroj na vysávanie (usadeného) prachu

nedok. vysávať -a

vyschnúť -e -ú -chol dok.

1. celkom stratiť vlhkosť, vodu: pôda v-la, prameň v-l;
pivnica ešte nev-la, drevo na slnku v-e;
kvety v-li uschli;
neos. v-lo mu v hrdle, v ústach má pocit sucha; je smädný

2. (o vode ap.) celkom sa vypariť, uschnúť: voda v potoku v-la, kvapky rosy v-li

3. expr. stratiť teles. sviežosť; schudnúť, vychudnúť: v. na kosť (a kožu);

nedok. vyschýnať -a, vysychať

vyše

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho al. smerovanie na také miesto, povyše, op. niže: v. dediny je hora;
voda siaha v. kolien

2. vyššiu hodnotu ako udáva kvantitatívny výraz, viac ako, nad, op. niže: má už v. päťdesiatky, čakal v. hodiny

● mať roboty, starostí v. hlavy veľmi veľa

II. prísl. zastaráv. povyše, vyššie: je to neďaleko, hneď tu v.

III. čast. vyj., že údaj presahuje uvedenú hodnotu: pri v. polmiliónovej škode

vysedávať, vysedúvať -a nedok. tráviť čas (opakovaným, nečinným) dlhým sedením: v. v krčme, celé hodiny iba v-a (pri knihách)

vysedieť -í -ia dok.

1. presedieť (význ. 1): dve hodiny v. u lekára

2. častým sedením vyhĺbiť: v. jamu na gauči

3. takto opotrebovať, znehodnotiť: v. nohavice, v-ený fotel

4. (o vtákoch) sedením na vajíčkach umožniť vyliahnutie mláďat: kvočka v-la kuriatka

vyšedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým, vyblednúť: v-ená látka

výsek -u m.

1. sekanie (význ. 1 – 3), vysekávanie (význ. 1, 3, 4): v. mäsa, v. porastu

2. výsledok tejto činnosti; vyseknutá časť: čistiny a v-y v hore;
geom. kruhový v. časť kruhu ohraničená dvoma polomermi

3. kniž. vymedzená časť, úsek: v. zo života;

vysekať dok.

1. sekaním odstrániť, vyrúbať: v. krovie

2. takto utvoriť: v. chodník, v. prierubu (v ľade)

3. sekaním oddeliť, uvoľniť: v. hrču z dreva

4. sekaním rozčleniť, rozdeliť (mäso): v. celého brava

5. expr. (bojom, bránením ap.) vyslobodiť, dostať z nepríjemností: obhajca ho v-l z obvinenia;

nedok. vysekávať -a

// vysekať sa expr. bojom, bránením ap. sa vyslobodiť, dostať z nepríjemností: v. sa z obkľúčenia;
nejako sa už z toho v-á;

nedok. vysekávať sa

vyseknúť -e -ú -kol dok.

1. seknutím oddeliť: v. kus ľadu

2. takto utvoriť: v. štrbinu v stene

výsekový príd. k 1, 2: v-é mäso

vysemeniť sa dok. (o rastlinách) uvoľniť dozreté semená z plodov: burina sa v-la

vyšetriť dok.

1. zistením podrobností objasniť: v. priestupok, v. pravdivosť údajov

2. lekársky prehliadnuť: v. pacienta;
komplexné v-enie;

vyšetrovací príd. určený na vyšetrenie, vyšetrovanie: v. stôl (lekára);
v-ia väzba počas vyšetrovania;
v. orgán;
v-ia žurnalistika vyhľadávajúca skutočnosti a okolnosti rozlič. prípadov (často pohoršujúcich verejnosť)

nedok. vyšetrovať

1. k 1, 2

2. (úradne) klásť otázky na objasnenie (činu ap.): trestné, súdne v-nie

vyšetrovateľ -a mn. -ia m. kto úradne vyšetruje;

vyšetrovateľka -y -liek ž.;

vyšetrovateľský príd.

vyšetrovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa (lekársky) vyšetruje: poslať pacienta do v-e

výsev -u m. vysievanie, vysiatie, sejba: v. kukurice;

výsevový, výsevný príd.

vysiakať -a dok.

1. siakaním uvoľniť, dať von: v. všetok hlien

2. takto vyčistiť: v. si nos

// vysiakať sa siakaním sa zbaviť hlienu: v. sa do vreckovky

vysiať -seje -sejú dok. zasiať (význ. 1, 2): v. semeno, v. mrkvu;
v. pole (pšenicou) o(b)siať;

vyšibať -e -ú dok.

1. šibaním zbiť, vyšľahať: v. koňa bičom

2. pošibať korbáčom (pri šibačke): v. dievča

3. takto získať: v. si kraslicu

vysídliť -i dok. vysťahovať: v. pohraničné obyvateľstvo;

nedok. vysídľovať

vysielač -a m. vysielacia stanica; vysielacia aparatúra, vysielačka: rozhlasový, televízny v.;
krátkovlnný v.

vysielací príd. súvisiaci s vysielaním; určený na vysielanie: v. signál;
v-ia stanica, v. čas

vysielačka -y -čiek ž. vysielač: tajná v.

vysielanie -ia s. rozhlas. al. telev. program: celoštátne, krajské v., v. pre mládež, zaradiť reláciu do v-ia

nedok. vysielať -a

1. k 1, 2

2. fyz. vydávať zo seba ako energiu ap.: v. ultrafialové žiarenie

3. prenášať na diaľku (signál) pomocou elektromagnetických vĺn: v. správy, koncert;
stanica v-a celý deň

nedok. vysievať -a

// vysiať sa rozosiať (vlastné) semeno: tráva sa v-la;

nedok. vysievať sa

vyšikovať dok. hovor. vypraviť (význ. 1), vystrojiť, poslať (preč): v. deti s odkazom

vysilene prísl.;

vysilenosť -i ž.

vysilený príd. kt. sa vysilil, ustatý, vyčerpaný: v. organizmus;
klesol v. na zem;

vysiliť -ľ! dok. zbaviť síl, oslabiť, vyčerpať: choroba ho v-la;

nedok. vysiľovať

// vysiliť sa stratiť silu, vyčerpať sa: tak sa v-l, že nevládal ďalej;
zahynúť od v-enia;

nedok. vysiľovať sa

vysiľujúci príd. kt. vysiľuje: v-a práca, horúčka;

vysiľujúco prísl.

výšina -y -šin ž. kniž.

1. vyvýšené, vysoké miesto v teréne, kopec, vrch: na v-ách sa belie sneh

2. oblasť vysoko nad obzorom, obloha: lietadlo sa vznieslo do v-n

vyšinúť -ie -ú dok. spôsobiť vysunutie z normálnej polohy: náraz v-l vozík z dráhy

// vyšinúť sa vysunúť sa (samovoľne) z normálnej polohy: vlak sa v-l z koľají vykoľajil sa;

vyšiť -je -jú dok.

1. pokryť (ozdobnými) stehmi: v. obrus;
v. dierky obšiť

2. takto zhotoviť: v. ornament, monogram

3. šitím spotrebovať: v. všetok hodváb;

vyšívačka -y -čiek ž. osoba, kt. vyšíva: ľudová v.

vyšívanie -ia s. rozpracovaná vyšívaná ručná práca: odložiť v.

vyšívaný príd. ozdobený výšivkou: v. obrus, v-á blúzka

nedok. vyšívať -a

1. k 1, 2

2. robiť ozdobné stehy, vzorku z nich: učí sa pliesť a v.;
ručné v-nie

výšivka -y -viek ž. ručná al. strojová práca utvorená zoraďovaním stehov: ľudové v-y;

výšivkárka -y -rok ž. odborníčka vo výšivkárstve;

výšivkársky príd.: v-e družstvo

výšivkárstvo -a s. ľud. umel. výr. výšiviek;

výšivkový príd.

výška -y -šok ž.

1. rozmer niečoho vo vertikálnom smere: v. vrchu, múru, postaviť debnu na v-u, udať v-u;
geom. v. trojuholníka kolmá vzdialenosť vrcholu od základne

2. vzdialenosť od zákl. roviny smerom hore; miesto al. poloha v tejto vzdialenosti: nadmorská v. 200 m;
lietadlo naberá v-u;
šport. skok do v-y;
posunúť latku na v-u 230 cm;
vystúpiť do veľkých v-k

3. miera, st. istej hodnoty: v. príjmu, v. trestu

4. odb. v. tónu jeho vlastnosť daná kmitočtom

5. st. dokonalosti, úroveň: umelecká, duševná v.

● byť na v-e mať vys. úroveň;

vyskákať -če -ču dok. postupne vyskočiť, povyskakovať: vojaci v-li z áut;

nedok. vyskakovať: len nev-j! a) neteš sa predčasne b) nebuď sebavedomý;
(z toho) nemôže veľmi v. nemôže si veľa dovoľovať

nedok. vyskakovať

// vyskákať sa do vôle sa naskákať: deti sa môžu na ihrisku v.

výškar -a m. pretekár v skoku do výšky;

výškarka -y -riek ž.;

výškarský príd.: v. sektor priestor na štadióne, kde sa skáče do výšky

výskať -a nedok. vydávať prenikavé vys. výkriky: v. od radosti, deti v-jú

vyškeriť sa dok. expr. vyceriť sa: zlomyseľne sa v.;

nedok. vyškierať sa -a

vyskladniť dok. vydať, odviezť zo skladu: v-ený tovar;

nedok. vyskladňovať

vyšklbať -e -ú dok. šklbaním (význ. 1, 2) odstrániť, vytrhať: v. husi perie;
expr. v-m ti vlasy! vyhrážanie;

nedok. vyšklbávať -a

vyšklbnúť -e -ú -bol dok. šklbnutím odstrániť, vytrhnúť: v. pierko;
v. si gombík (aj s látkou);
v. niekomu peniaze z ruky vychmatnúť

// vyšklbnúť sa šklbnutím sa vymaniť, vytrhnúť sa: v-l sa im z rúk

vyskočiť dok.

1. skočiť smerom von: v. z postele, v. (von) oknom;

2. skokom, prudkým pohybom sa dostať hore al. dopredu: vysoko v. (za loptou), v. na múrik;
ručička (prístroja) v-la prudko vystúpila;
v-ené pero uvoľnené

3. prudko vstať (pri náhlej reakcii ap.);
expr. takto reagovať, vyletieť, vybuchnúť: v. na rovné nohy, v. zo stoličky;
je prchký, hneď v-í

4. hovor. náhle sa objaviť (na povrchu): v-li mu pehy, slzy

● expr. ide z → kože v.;

výskok -u m. skok smerom hore, vyskočenie: prechod zo stoja do v-u

vyškoliť -ľ! dok. školením vyučiť: v. pracovníkov;

nedok. vyškoľovať

// vyškoliť sa: politicky sa v.;
v-l sa v podniku za odborníka;

nedok. vyškoľovať sa

výškomer -a/-u L -e mn. -y m. palubný prístroj na meranie výšky lietadla (počas letu)

výskot -u m. výskanie: radostný v.

výškovo prísl.: v. rovnaký

výškový príd.: v. rozdiel, v. bod, v. let;
v-á budova stavaná do veľkej výšky;

vyškrabať -e -ú, vyškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť: v. zvyšky z hrnca, v. machuľu

2. takto vyprázdniť: v. fajku;
expr. oči ti v-m! vyhrážanie;

nedok. vyškrabovať -uje, vyškrabávať -a, vyškrabúvať -a

// vyškrabať sa, vyškriabať sa vyliezť, vydriapať sa: v. sa na strom;
v. sa z priekopy

nedok. vyškrtávať -a

vyškrtnúť -e -ú -tol dok. vyčiarknuť: v. odsek z textu;

vyskrutkovať dok. (spätným) skrutkovaním uvoľniť, vytiahnuť: v. maticu, žiarovku, poistku;

nedok. vyskrutkúvať, vyskrutkovávať -a

výskum -u m.

1. organizované skúmanie, bádanie (na zákl. ved. metód): základný, laboratórny, botanický v.;
v. verejnej mienky prieskum

2. hovor. výskumné inštitúcie: pracovať vo v-e

3. hovor. výskumná cesta: ísť na v., byť na v-e

□ robiť v. skúmať;

vyskúmať -a dok.

1. (ved.) skúmaním zistiť, vybádať: v. zákonitosti javu

2. zistiť, preskúmať, vypátrať: v. mienku kolegov;
v., čo je vo veci

výskumníčka -y -čok ž.;

výskumnícky príd.;

výskumníctvo -a s. sústavná výskumná činnosť

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výskumný príd.: v. ústav, v-é metódy, v-á úloha

vyskúšať -a dok.

1. skúšaním zistiť, preveriť stav, spôsobilosť niečoho: v. nový prípravok, v. svoje sily;
v. brzdy, v. si šaty

2. skúšaním zistiť schopnosti, vedomosti: v. žiaka, uchádzača

nedok. vyškvárať -a

vyškvariť dok.

1. škvarením rozpustiť, vytopiť: v. slaninu, maslo

2. takto získať, vytopiť: v-ená masť;

výskyt -u m. vyskytnutie sa, vyskytovanie sa: hromadný v. škodcov, v. nerastov, miesto v-u;

vyskytnúť sa -e -ú -tol dok. objaviť sa, ukázať sa: v-li sa prípady nákazy, v-ú sa viaceré možnosti;

nedok. vyskytovať sa: mnohé druhy sa už nev-jú nejestvujú