Význam slova "vycí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 29 výsledkov (1 strana)
-
vyčiarknuť -e -u -kol dok. prečiarknutím odstrániť, zrušiť: v. meno zo zoznamu, v-tý z členstva;
-
nedok. vyčiarkovať
-
vycibriť dok. cibrením zdokonaliť, vybrúsiť: v. si sloh, v-ený vkus
-
vycicať, vycucať -ia dok.
1. cicaním, cucaním dostať von: v. krv z rany, šťavu z citróna
2. iba vycicať expr. zbaviť niečoho, vyčerpať: robota z neho v-ia všetky sily;
v. peniaze od niekoho vydrieť, vydriapať -
nedok. vyciciavať, vycuciavať -a
-
nedok. vyciedzať -a
-
nedok. vycierať -a
-
nedok. vycierať sa: zlomyseľne sa v.
-
vycifrovať dok. hovor. ozdobiť, okrášliť: v. kone
// vycifrovať sa vyobliekať sa: v-ní svadobčania
-
výčin -u obyč. mn. m.
1. svojvoľný, násilný čin: v-y dobyvateľov
2. vyvádzanie (význ. 2), vystrájanie, huncútstvo: chlapčenské v-y
-
vyčíňať -a nedok. dopúšťať sa výčinov: v-nie opilcov;
v. fígle stvárať -
vyčísliteľný príd. kt. sa dá vyčísliť: ťažko v-á strata
-
nedok. vyčísľovať
-
vyčistiť -sť/-i! dok.
1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby
2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom
3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)
● v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;
-
nedok. vyčisťovať
-
nedok. vyčisťovať sa
-
vyčítať1 -a dok.
1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky
2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu
● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;
vyčítať2 -a nedok. i dok., vyčitovať2 nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť;
kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností;
do smrti si to bude v. -
vyčítavo prísl.
-
vyčítavý príd. vyjadrujúci výčitku: v. pohľad, tón;
-
vycítiť -i dok. citom postrehnúť, vytušiť: v. nebezpečenstvo
-
výčitka -y -tiek ž. (slovný) prejav nespokojnosti, dohovárania: ostré v-y, nevyslovená v.
□ robiť v-y vyčítať, vyčitovať;
mať v-y (svedomia) vyčítať si -
nedok. vyčitovať1
-
vycivene prísl.;
-
vycivenosť -i ž.
-
vycivený príd.
1. zbavený síl, sviežosti, vychudnutý: v-é telo, v-á tvár
2. zbavený hodnoty, využitý: v-á zem;
-
vycúvať -a dok. cúvaním vyjsť: v. autom z garáže