Význam slova "vl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vlievať sa (o vodnom toku) spájať sa s iným tokom, s morom, vtekať, ústiť: Váh sa v-a do Dunaja

nedok. vliezať -a

vliezť vlezie vlezú dok.

1. lezením sa dostať (dovnútra): had v-l do trávy, v. pod stôl

2. hovor. (pomaly, ťarbavo ap.) vstúpiť, vojsť: v. po pás do vody

3. expr. zmestiť sa, vojsť: do tých šiat by v-li aj dvaja;

vlk -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. psovitá šelma žijúca najmä v oblasti severských lesov, zool. Canis lupus: svorka v-ov;

● hladný ako v. veľmi;
v. v ovčom rúchu pokrytecký dobrák;
aby bol aj v. sýty, aj baran celý aby boli spokojné obidve strany;
nebude zo → psa slanina ani z v-a baranina;
my o vlku a v. za humnami, humny práve prichádza osoba, kt. sme spomínali;
ešte v-a nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom;

vlkolak -a mn. -ci m. rozpráv. bytosť v podobe vlka;

vlna¹ -y vĺn ž.

1. oblúkovitý útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny: morské v-y, v-y narážajú na breh;

2. čo tvarom pripomína vodnú vlnu: v-y na vlasoch, v-y pohoria

3. fyz. (periodický) pohyb vznikajúci v prostredí al. v elektromagnetickom poli: zvukové v-y, tlaková v., dlhé, stredné, (veľmi) krátke v-y, seizmické v-y

4. čo vzniká náhle a šíri sa v nárazoch: v. štrajkov, v. horúčav;
v. radosti;
nová v. šírenie sa niečoho nového

5. opakujúca sa činnosť, akcia ap.: prvá, druhá v. privatizácie;

vlna² -y ž.

1. srsť niekt. zvierat použ. ako text. surovina: ovčia, angorská v.

2. vlákno, priadza z nej; tkanina z tohto vlákna: klbko v-y, pliesť (šál, sveter) z v-y;
hovor. čistá v. čisto vlnená látka

3. materiál pripomínajúci vlnu: drevitá, sklená v.;

vlnár -a m. pracovník vo vlnárstve;

vlnárka -y -rok ž.;

vlnársky príd.: v. priemysel

vlnárstvo -a s. produkcia a spracúvanie vlny;

vlnenie -ia s. fyz. pravidelný kmitavý pohyb vznikajúci v súvislom prostredí (z miesta rozruchu): pozdĺžne, priečne v.;
elektromagnetické v.

vlnený príd. zhotovený z vlny: v-á látka, v-é rukavice

vlniačik -a m. zdrob.

vlniak -a m. väčšia vlnená šatka: zakrútiť sa do v-a;

vlnisto prísl.

vlnistý príd. vlnitý, zvlnený: v-é vlasy;

vlniť nedok. formovať do vĺn: v. plech

// vlniť sa

1. dvíhať sa a klesať v podobe vĺn, tvoriť vlny: more, obilie sa v-í

2. mať podobu vĺn, byť zvlnený: vlasy sa v-ia, v diaľke sa v-í pohorie

vlnito prísl.: v. poprehýbaný;

vlnitosť -i ž.

vlnitý príd. kt. má podobu vĺn, zvlnený: v-é vlasy vlnisté;
v. plech, v. terén;

vlnivo prísl.

vlnivý príd. pripomínajúci vlnenie: v. pohyb, krok;

vlnka¹ -y -niek ž. zdrob. k 1, 2

vlnka² -y ž. zdrob. expr.

vlnobitie -ia s. prudký, nárazový pohyb (vodných) vĺn: morská búrka s v-ím

vlnovito, vlnovite prísl.

vlnovitý príd. vlnitý, zvlnený: v-á krivka, v. pohyb;

vlnovka -y -viek ž.

1. krivka tvoriaca pravidelné oblúky (napodobňujúce sínusoidu): keramika ozdobená v-mi, robiť v-y (pri lyžovaní)

2. otáčavá konštrukcia so sedadlami upravená na vlnivý pohyb (v zábavnom parku ap.);

vlnovkový príd.

vlnový¹ príd. k 3: v-á dĺžka;

vlnový² príd.: v-é ovce;

vločka -y -čiek ž.

1. drobná čiastočka, chumáčik snehu: snehové v-y snehový páper

2. čo pripomína vločku (ľahkosťou, tvarom): ovsené v-y ovsený páper;
mydlové v-y;

vločkový príd.

vloha -y vlôh obyč. mn. ž. vrodená schopnosť, talent: umelecké v-y, mať v-y na techniku

vložiť dok.

1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo, vopchať, vstrčiť: v. list do obálky, bielizeň do práčky, v. si cukrík do úst, v. vzorku medzi sklíčka

2. uložiť (v peňaž. ústave), op. vybrať: v. peniaze do sporiteľne, na knižku

3. investovať, dať, vynaložiť (s cieľom dosiahnuť zisk, úspech): v. kapitál do podniku, peniaze do hry;
v. do diela všetok svoj um

● v. → ruku do ohňa za niekoho;
nemať čo do → úst v.;

vložka -y -žiek ž.

1. vec, vrstva ap., kt. sa niekde vkladá (ako výstuž, izolácia): v-y do topánok, kabát s kožušinovou v-ou, tepelná v. žehličky, v. do zuba

2. vložená časť zákl. programu, myšlienkového prúdu ap.: relácia s hudobnou v-ou;
v. vo vete vsuvka;

vložkový príd.

vložné s. poplatok za účasť na (ved.) podujatí, účastnícky poplatok

vľúdne prísl.;

vľúdnosť -i ž.

vľúdny príd.

1. prejavujúci porozumenie, lásku, prívetivý, priateľský; svedčiaci o tom: v., milý človek;
v-e správanie

2. príjemne, milo pôsobiaci: v-e prostredie;

vlys -u m. archit. ozdoba budov v podobe vodorovného pása: románsky v., v. s reliéfom;

vlysový príd.