Význam slova "vie" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

viecha -y viech ž.

1. chumáč, vecheť (slamy): zapáliť v-u

2. vináreň s predajom vína z vlastnej úrody (označená zväzkom slamy, čečiny, viniča nad vchodom): bratislavské v-y, sedieť pod v-ou;

viečko -a -čok s.

1. zdrob. k veko

2. pohyblivý kožný kryt na oku, anat. mihalnica: privrieť v-a, pozerať spod v-ok

● mať ťažké v-a byť ospanlivý

viedenský príd. k Viedeň: v. valčík;
v. rezeň obaľovaný vo vajci a strúhanke a vyprážaný;
hist. V-á arbitráž rozhodnutie eur. mocností o odstúpení časti juž. a vých. Slovenska a časti Podkarpatskej Rusi v prospech horthyovského Maďarska v r. 1938

vienko -a -nok s.

1. zdrob. k veno

2. kniž. iba v predl. spoj. do v-a do daru, do vena, ako dar: dať niečo dieťaťu do v-a;
dostať do v-a krásu, nadanie zdediť

vienok -nka m. poet. venček (význ. 1)

viera -y vier ž.

1. cirk. slobodný súhlas s pravdami, kt. zjavil Boh: v. vo večný život

2. náb. presvedčenie; vierovyznanie: kresťanská v., prestúpiť na inú v-u

3. pevné presvedčenie o jestvovaní, o správnosti niečoho, verenie: v. v človeka, v spravodlivosť, vo vlastné schopnosti;
v. v lepšiu budúcnosť

vierohodne prísl.;

vierohodnosť -i ž.

vierohodný príd. hodnoverný, dôveryhodný: v-á osoba;
v-é svedectvo;

vierolomne prísl.;

vierolomnosť -i ž.

vierolomný príd. kt. zradil dôveru, porušil sľub ap., neverný, zradný: v., falošný človek;
v. čin;

vieroučný príd.

vierouka -y ž. sústavný výklad viery; príslušný odbor teológie;

vierovyznanie -ia s. náb. vyznanie, konfesia; súhrn základov učenia cirkvi

vierozvest -a mn. -ovia, vierozvestca -u mn. -ovia m. kniž. šíriteľ (kresť.) viery: slovanskí v-ovia Konštantín a Metod;

vierozvestský príd.

vieška -y -šok ž. zdrob.

vieska -y -sok ž. zdrob.

1. poet. dedinka: rodná v.

2. ako súčasť miestnych názvov: Gregorova V.

viesť vedie vedú viedol bud. bude viesť, povedie nedok.

1. usmerňovať niečí pohyb držaním, sprevádzaním: v. dieťa za ruku, v. koňa za uzdu;
v. hosťa do domu privádzať;
v. zadržaného (do väzby) odvádzať

2. (pomocou mechanizmu, rukou) usmerňovať pohyb niečoho al. pohybovať niečím žiadaným smerom: v. auto, motorový čln;
v. bábky;
v. sláčik, štetec

3. vymedzovať smer pohybu nejakým tech. prostriedkom, rozvádzať; realizovať spoj, komunikáciu vytýčeným smerom: v. paru, ropu potrubím;
v. kábel popod rieku, v. trasu autostrády mimo mesta

4. ukazovať smer k istému cieľu; byť vodidlom, pohnútkou, pobádať: chodník vás pov-ie, nezablúdite;
v-la ho túžba po poznaní

5. mať za následok, spôsobovať: rozpory v-ú ku kríze, odvážne plavby v-li k objavom

6. usmerňovať, riadiť (prácu, činnosť): v. podnik, v. práce na stavbe;
v. schôdzku, diskusiu

7. (výchovne) usmerňovať, vychovávať: nový tréner v-ie mužstvo lepšie, v. žiakov k usilovnosti

8. mať vedúce postavenie (v súťaži ap.): kandidát v-ie väčšinou hlasov;
v. nad súperom (vysoko na body), v. ligovú tabuľku

9. smerovať (význ. 2), ústiť: schody v-ú na poschodie, ulica v-ie do centra

10. mať na starosti (ako náplň admin. práce): v. presné záznamy, v. účtovníctvo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst.: v. spor sporiť sa;
v. reč rozprávať;
v. boj bojovať;
v. (usporiadaný) život žiť (usporiadane)

● ide, kam ho oči v-ú bez cieľa;
v. prím a) mať hlavné slovo b) vynikať;
v. niekoho, niečo v evidencii rátať s niekým, s niečím

// viesť sa ísť držiac sa niekoho, s niekým: v. sa za ruky (s niekým), v-ie sa s ním popod pazuchy

vietnamčina -y ž. vietnamský jazyk

vietnamský príd. k Vietnamec, Vietnam: v. jazyk;

vietnamsky prísl.: hovoriť (po) v.

vietor vetra L vetre mn. vetry m.

1. vzdušný prúd pohybujúci sa horizontálne: (fúka) silný, bočný, severný v., strhol sa v., v. sa obrátil, v-om ošľahaná tvár;
za v-om na chránenom mieste i pren. v ústraní

2. odb. vzduch, ovzdušie (v bani); vzduch privádzaný do vys. pece

3. vetry pomn. črevné plyny: zadržiavať v-y

● expr.: rozprávať, tárať do v-a nezodpovedne; bez rozmyslu;
byť do v-a byť ľahkomyseľný;
→ obracať sa, ako v. fúka;
kam v., tam plášť byť nestály (v presvedčení);
→ nové v-y vejú, dujú;
vie, odkiaľ v. fúka kde je príčina;
bez v-a sa ani lístok (na strome) nepohne všetko má svoju príčinu;
vziať niekomu v. z plachát zbaviť ho možnosti, istoty;

viezť vezie vezú viezol bud. bude viezť, povezie nedok. vozidlom dopravovať: v. tovar, v. štrk na stavbu, v. dieťa v kočíku, v. priateľa na motorke;
loď v-ie rekreantov;

bezprávie -ia s. nespravodlivosť, krivda, neprávosť, príkorie: páchať b., búriť sa proti b-iu;

pravoslávie -ia s. pravoslávne vierovyznanie; pravoslávna cirkev;