Význam slova "viazaã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

viazač -a m. živ. kto niečo viaže: v. snopov, viniča;

viazač -a mn. -e m. neživ. viazací stroj al. jeho súčasť: automatický v.

viazačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo viaže: v. kytíc

2. hovor. viazanie, priväzovanie (viniča): obdobie škrabačky a v-y

3. stuha, pás na uväzovanie, mašľa: šaty s v-ou

viazať -že -žu -uc -uci nedok.

1. (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): v. uzol na povraze, na vreckovke

2. uzlom spájať al. formovať, zaväzovať: v. konce šatky;
v. kravatu, mašľu

3. obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať: v. obilie do snopov, v. veci do balíka;
v. kyticu;
v. krov

4. priväzovať, pripútavať: v. vinič

5. robiť väzbu (kníh): v. knihy do plátna, do kože

6. obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať: v-e ho sľub;
v-u ich termíny (dokončenia)

7. pútať, pripútavať (vzťahom): v-e ich priateľstvo, spoločný cieľ

8. odb. udržiavať, neuvoľňovať (niečo prijaté): pôda v-e dusík

// viazať sa

1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: chce byť voľný, nechce sa v.

2. byť závislý, obmedzovať sa: v. sa na rodičov, nev. sa na jediný zdroj (obživy, príjmov)

3. byť v súvislosti, spájať sa, vzťahovať sa: na to miesto sa v-u spomienky

4. odb. zlučovať sa, spájať sa: kyslík sa v-e s vodíkom, so sírou