Význam slova "viď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 78 výsledkov (1 strana)
-
vid -u m.
1. odb. obmena, modifikácia: v-y uhlíka;
lingv. slovesný v. lexikálno-gram. kategória, kt. vyj., že slovesný dej sa uvedomuje ako plynúci al. uzavretý jav2. kniž. podoba (význ. 2): človek pekného v-u;
v. nerastu lesk, farba ap.3. iba v hovor. spoj. ani v-u, ani slychu ani stopy; nič nevidieť ani nepočuť;
-
opak. vídať -a, vídavať -a: často sa v-jú stretajú
// vidieť sa
1. zdať sa, javiť sa: v-í sa mu to podozrivé;
tak sa mi v-í, že ... nazdávam sa, mám dojem2. obyč. v zápore (ne)páčiť sa (význ. 1), (ne)pozdávať sa: stále je chorý, už sa mi to nev-í
-
videnie -ia s.
1. vnímanie zrakom: stereoskopické v.;
poznať niekoho z v-ia;
do v-ia → dovidenia2. chápanie skutočnosti, pohľad, nazeranie: realistické v. vecí
3. náb. vnímanie skutočností zjavených Bohom: prorocké v.
4. vidina, prelud, halucinácia: mať v.
-
video -ea D a L -eu s. hovor.
1. videorekordér: kúpiť si nové v.
2. videonahrávka, videokazeta, videofilm: nakrútiť v., premietať si v.;
svadbu má nahratú na v-eu -
videofilm -u m. film, kt. prostredníctvom videoprehrávača možno premietať na telev. obrazovke
-
videokamera -y -mier ž. ručná kamera na magnetický záznam obrazu a zvuku
-
videokazeta -y -ziet ž. magnetická páska so záznamom obrazu a zvuku
-
videoklip -u m. videopesnička, klip; telev. šot: nakrútiť nový v.
-
videomagnetofón -u m. hovor. videorekordér
-
videonahrávač -a m. prístroj na magnetický záznam obrazu a zvuku
-
videonahrávka -y -vok ž. nahrávka relácie, filmu, udalosti ap. na videokazete
-
videopáska -y -sok ž. magnetická páska na záznam relácie, filmu, udalosti ap. a na ich reprodukciu prostredníctvom videoprehrávača na telev. obrazovke
-
videopesnička -y -čiek ž. obrazové stvárnenie pesničky, videoklip;
-
videopesničkový príd.
-
videopožičovňa -e ž. požičovňa videokaziet s nahrávkami
-
videoprehrávač -a m. prístroj na reprodukciu záznamu obrazu a zvuku
-
videoprojekcia -ie ž. projekcia videonahrávok
-
videorekordér -a L -i mn. -y m. prístroj na magnetický záznam a reprodukovanie telev. signálu, obrazu i zvuku, odb. magnetoskop
-
videotechnický príd.
-
videotechnika -y ž. súbor prostriedkov, prístrojov a zariadení na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku;
-
videotéka -y -ték ž. zbierka videokaziet s telev., film. ap. záznamami
-
videotelefón -u m. telefón umožňujúci prenos zvukového aj obrazového signálu medzi dvoma účastníkmi
-
videozáznam -u m. záznam urobený videokamerou: amatérsky v.
-
vidiečan -a mn. -ia m. obyvateľ vidieka;
-
vidiečanka -y -niek ž.
-
vidiecky príd.: v-e obyvateľstvo, v-e sídlo, v-a turistika
-
vidiek -a m. oblasť, kraj mimo (hlav., veľkého) mesta: bývať na v-u;
-
vidieť -í -ia nedok.
1. mať schopnosť vnímať zrakom: dobre, slabo v-í, dravce v-ia aj v noci, na jedno oko nev-í
2. zrakom vnímať: v. z vlaku krajinu;
je tma, nič nev-m;
v. sa v zrkadle;
berie, čo v-í všetko;
v-l kus sveta veľa cestoval;
to som ešte nev-l i pren. s tým som sa ešte nestretol;
odtiaľto nev. Tatry;
bolo v., že družstvo prosperuje3. vybavovať si v mysli, predstavovať si: v. pred sebou celý svoj život;
v. sa olympijským víťazom4. stret(áv)ať (sa), vída(va)ť (sa): dosiaľ sa v-li každý deň;
dávno sme sa nev-li;
do v-enia → dovidenia5. chápať (význ. 1), posudzovať: v. veci komplexne, ja to v-m takto
6. zisťovať, konštatovať; badať, všímať si; mať možnosť postihnúť: v-m, že sa usiluje;
čo na ňom v-š? nik nesmie v. jeho sklamanie;
už v-í, čo je za tým7. pokladať, považovať: v. v niekom (ne)priateľa, v-m v tom zradu
8. brať ohľad, dbať: v. len seba;
je bezohľadný, nikoho nev-í9. obyč. v spoj. (ne)rád v. niekoho, niečo (ne)mať rád;
rád, ochotne v-l každého;
nerád v-í, keď sa niekto oneskorí10. v tvaroch 2. os. v-š, v-te má význ. blízky cit. al. čast. a) upozorňuje na niečie konanie, na situáciu ap.: v-š (ho), ako sa rozhadzuje! v-te, čo som povedal! b) obracia pozornosť osloveného (napr. pri dohováraní ap.): v-š, v-š, prečo neposlúchneš?! c) vyj. spamätanie sa, naozaj: v-š, to je dobrý nápad;
v-te, skoro som zabudol● nev-í pre oči a) nezbadá, čo je nablízku b) je nepozorný, roztržitý;
expr.: nev-í si ďalej od nosa je obmedzený, nemá rozhľad;
v-l všetkých svätých, všetky hviezdy veľmi ho zabolelo;
v. sa v niekom mať ho nekriticky rád;
radšej by som sa nev-l a) som zúfalý b) som v trápnej situácii;
expr. máš ho v.! vyj. pochybnosť, zápor;
v → cudzom oku v-í smeť, a v svojom brvno nev-í;
v. všetko čierne byť pesimista;
v. všetko ružovo, v ružovom svetle byť optimista;
robí, čo jej na očiach vidí všetko;
nedá na sebe nič v. ovláda sa;
v. niekomu (až) do duše, expr. do žalúdka dobre ho poznať;
v. niekomu do karát poznať jeho zámery; -
vidina -y -dín ž. predstava niečoho neskutočného; zmyslový klam: chorobné v-y, v. úspechu
□ mať v-y
-
viditeľne prísl.: v. označiť;
v. podráždený; -
viditeľnosť -i ž.: dobrá v.
-
viditeľný príd.
1. kt. možno vnímať zrakom: v-é stopy, obrysy;
fyz. v-é žiarenie2. očividný, zrejmý, zjavný, badateľný: v-é úspechy, v. pokrok;
-
vidlica -e -líc ž.
1. nástroj, náčinie (obyč. s dvoma hrotmi) na napichovanie niečoho: (drevená) v. na uhorky
2. rozvetvený (dvojramenný) útvar; takáto súčasť nejakého (prí)stroja: v-e konárov;
v. bicykla, telefónu; -
vidlička -y -čiek ž.
1. zdrob. k vidlica (význ. 1)
2. náčinie s niekoľkými hrotmi na napichovanie pokrmov: jesť v-ou a nožom;
dezertná v. -
vidlicovito, vidlicovite prísl.: v. rozvetvený
-
vidlicovitý príd. kt. má podobu vidlice: v-é zakončenie, v-á súčiastka;
-
vidlicový príd.: v-á ladička;
-
vidly -diel ž. pomn. hosp. náradie zakončené dlhými hrotmi na naberanie (krmu, hnoja ap.): železné v-y
-
vidno
I. -a s. jasné, denné svetlo, op. tma: prísť domov za v-a, pri v-e sa vec zdá krajšia
II. vetná prísl.
1. jasno, svetlo, op. tma: v lete je dlho v.;
v izbe bolo v. ako vo dne bola dobre osvetlená2. je viditeľné, badateľné: v., že v dome vládne poriadok;
nev. na ňom únavu;
ledva, sotva ho v. od zeme je malý -
vidovať nedok. i dok. po prezretí podpisom overovať, overiť: v. školské úlohy
-
vidový príd.: v-á dvojica (slovies)
-
dáviť1 -i -ia nedok. vracať2: núti ho na d-enie
dáviť2 -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach
// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom
-
dláviť -i nedok.
1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu
2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať -
húžvička -y -čiek ž. zdrob.
-
kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u
-
kávičkárka -y -rok ž.
-
navštíviť -i dok.
1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;
-
osláviť -i dok.
1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo;
o. príchod vierozvestov2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;
-
otráviť -i dok.
1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami2. napustiť jedom: o. jedlo
3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch
4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet
● expr. o. červíka nalačno si vypiť;
-
podláviť -i dok. dlávením upraviť al. poškodiť: p. zemiaky (na kašu);
auto p-lo trávu -
podošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
pošvička -y -čiek ž. zdrob.
-
presláviť -i dok. urobiť slávnym: p. svoj podnik, svoje meno, Slovensko
// presláviť sa stať sa slávnym: p. sa svojou prácou, p. sa ako športovec, p-ený umelec;
hovor. iron. smutne p-ený zlý, nepodarený -
pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy
-
priotráviť -i dok. čiastočne otráviť: p. hubami celú rodinu;
p. sa plynom -
rozdláviť -i dok. dlávením rozdrviť, rozmliaždiť, rozgniaviť: r. zemiaky na kašu;
koleso mu r-lo nohu -
sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
-
slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;
-
sláviť -i nedok.
1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo
3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu
-
správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.
-
stráviť2 -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítanímstráviť1 -i dok.
-
tráviť1 -i nedok.
1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i
tráviť3 -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstvetráviť2 -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode; -
višňa -e -šieň/-šní ž.
1. ovocný strom s plodmi podobnými čerešniam, bot. Cerasus vulgaris: kvitnúce v-e
2. kyslastý kôstkovicový plod tohto stromu: oberať, zavárať v-e;
-
višňový príd.: v-á aleja;
v. kompót -
viť -je -jú nedok. spletaním, zväzovaním zhotovovať: v. veniec, kyticu
-
viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!
-
viťúzsky príd. i prísl.: v-e kúsky;
v. sa správať; -
viťúzstvo -a s.
-
vydáviť -i dok. vyvracať1: všetko v-i
// vydáviť sa vyvracať sa
-
vytráviť -i dok. trávením spracovať; stráviť: žalúdok mu všetko v-l;
neos. vonku im dobre v-lo vyhladli -
zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť