Význam slova "viå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

viac, viacej (2. st. k veľa, mnoho)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. väčšie neurč. množstvo, väčší neurč. počet, rozsah, op. menej: v. peňazí;
oveľa, omnoho v. (obyvateľov, výrobkov);
v. druhov zo všetkého viacero;
pred v. rokmi niekoľkými, viacerými

II. prísl.

1. vo väčšej miere, vo väčšom rozsahu, väčšmi, op. menej: v. pracovať, v. spať, (oveľa) v. rozšírený;
to ho ešte v. rozčúlilo väčšmi;
hovor. to je v. ako isté celkom isté

2. (so zápor. slovesom) už nikdy: v. neprišiel, mladosť sa v. nevráti

3. (so zápor. slovesom) už ďalej: v. nemusíš hovoriť, v. sa nespytoval;
nie je v. tým, čím bol kedysi

4. blíži sa k význ. čast. vyj. pribúdanie, pridávanie, pokračovanie, ešte, okrem toho: povedal všetko, čo chcete v.?

III. spoj. priraď. viac, viacej – ako vyj. vylučovací vzťah s uprednostnením prvého člena, skôr – ako: vstal od stola v. hladný ako najedený;
na stolčeku v. čupel, ako sedel

● čoraz v., stále v. a v., čím ďalej tým v. vyj. narastanie, stupňovanie;
v. očí v. vidí;
v. hláv, v. rozumu pri rozhodovaní ap. je vhodné poznať názory viacerých;
→ malá hŕba pýta v.;
expr. má o koliesko v. je nenormálny;
nebolo mu v. treba mal vhodnú zámienku

viac-menej čast. vyj. neurčitosť al. (jemnú) pochybovačnosť, vcelku, v podstate, vlastne: (bol mu) v. známy, stretli sa v. náhodne

viac=hlasne prísl.: v. spievať

viac=hlasný príd. zložený z viacerých hlasov: v. spev;

viac=hlasový príd. určený pre viacej hlasov: v-á skladba

viacbodový príd. kt. má viacej bodov: v-é uznesenie

viacboj -a m. šport. súťaž zložená z viacerých disciplín;

viacbojár -a m. pretekár vo viacboji;

viacbojárka -y -rok ž.;

viacbojársky príd.

viacčlennosť -i ž.

viacčlenný príd. kt. má viacej členov, niekoľkočlenný: v-á rodina, v-á porota;

viacdenný príd. trvajúci viac dní, viacdňový (význ. 1), niekoľkodenný: v-á konferencia

viacdetnosť -i ž.

viacdetný príd. kt. má viacej detí: v-á rodina;

viacdielny príd. kt. má viac dielov: v. román, v. komplet

viacdielový príd. zostavený z viacerých dielov (látky ap.): v-á sukňa

viacdňový príd.

1. trvajúci viac dní, viacdenný, niekoľkodňový (význ. 1), niekoľkodenný: v. zájazd

2. viac dní starý, niekoľkodňový (význ. 2): v-é kurence

viacero neskl., m. živ. viacerí, m. neživ., ž. a s. viaceré čísl. skup. neurč. viac, viacej (význ. 1): v-o dverí, v-o topánok;
v-o ľudí, v-í ľudia, v-é podniky, vo v-ých prípadoch, na v-ých miestach;
v-í chýbali

viacfarebne prísl.;

viacfarebnosť -i ž.

viacfarebný príd. kt. má viac farieb: v-á vzorka, v-é sklo, v-á tlač;

viacfázovo prísl.

viacfázový príd. kt. má viacej fáz: v. tréning;
poľnohosp. v. zber;
elektrotech. v. prúd;

viacjazyčne prísl.;

viacjazyčnosť -i ž.

viacjazyčný príd.

1. v kt. sa hovorí viacerými jazykmi, viacrečový: v. kolektív, štát

2. preložený al. umožňujúci preklad do viacerých jazykov: v-é resumé;
v. slovník;

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

viacmesačný príd.

1. trvajúci viac mesiacov, niekoľkomesačný: v. kurz

2. viac mesiacov starý, niekoľkomesačný: v-é dieťa

viacmetrový príd. merajúci viac metrov: v-á vzdialenosť

viacmiestny príd. kt. má viac miest: v-e lietadlo;
mat. v-e číslo zložené z viac cifier

viacnásobne čísl. nás. neurč. príslov.

viacnásobný čísl. nás. neurč.

1. násobený al. opakovaný viac ráz; niekoľkonásobný: v-á ozvena, v-á neprítomnosť

2. všestranný, veľký, mnohonásobný: mať z niečoho v. úžitok;

viacnásobok -bku m. viacnásobne väčší počet; niekoľkonásobok: v. pôvodného stavu

viacpodlažný príd. kt. má viac podlaží: v-á budova

viacposchodový príd. kt. má viac poschodí: v-é domy

viacrázovo prísl.

viacrázový čísl. nás. vyskytujúci sa, opakujúci sa viac ráz: v-á odmena;

viacročný príd.

1. trvajúci viac rokov, niekoľkoročný: v-á choroba;
poľnohosp. v-é krmoviny vegetujúce viac rokov

2. viac rokov starý: dvojročné a v-é deti;
v-á budova niekoľkoročná

viacslovný príd. kt. sa skladá z viacerých slov: v. názov

viacúčelovo prísl.

viacúčelový príd. kt. možno využiť na viaceré účely: v. stroj, nábytok;

viacvrstvový príd. kt. má viacej vrstiev: v. náter

viacvýznamovosť -i ž.

viacvýznamový príd. kt. má viacej významov, viacznačný, op. jednovýznamový: v-é slovo;

viaczdrojový príd. pochádzajúci z viacerých zdrojov: v-é financovanie

viacznačnosť -i ž. viacvýznamovosť, op. jednoznačnosť

viacznačný príd. kt. má viacej významov, viacvýznamový, op. jednoznačný: v-é gesto;

viadukt -u m. dopr. stavba vedúca ponad údolie, ponad komunikácie ap.: železničný v., prejsť popod v.

vianočka -y -čiek ž. pletený koláč, pletenica: v. s hrozienkami;

vianočkový príd.: v-é cesto

vianočný príd. k Vianoce: v-é sviatky, zvyky, v. stromček, darček;
v. kaktus, bot. zygokaktus hybridný Zygocactus hybridus

viať veje vejú nedok.

1. (o vetre, vzduchu) pohybovať sa (význ. 1), fúkať, duť, vanúť: v-e teplý južný vietor;
neos. od rieky v-lo chladom šíril sa chlad

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre, povievať: zástavy v-ú

3. čistiť, cúdiť (obilie): v. žito

● → nové vetry v-ú

viazač -a m. živ. kto niečo viaže: v. snopov, viniča;

viazač -a mn. -e m. neživ. viazací stroj al. jeho súčasť: automatický v.

viazací príd. určený na viazanie: v. stroj

viazačka -y -čiek ž.

1. osoba, kt. niečo viaže: v. kytíc

2. hovor. viazanie, priväzovanie (viniča): obdobie škrabačky a v-y

3. stuha, pás na uväzovanie, mašľa: šaty s v-ou

viazane prísl.: hud. hrať v. legato;

viazanica -e -níc ž. zväzok (význ. 1): v. ľanu, raždia;

viazanička -y -čiek ž. zdrob.: v. cibuľky

viazanie -ia s.

1. väzba (význ. 1): spôsob v-ia tkanín

2. mechanizmus na pripevňovanie lyží na topánky

viazanka -y -niek ž. kravata

viazanosť -i ž.

viazaný príd.

1. zhotovený viazaním: v-é pokrovce, v-á kniha

2. závislý, obmedzený: v-á forma (reči);
v. trh, op. voľný;
v. vklad vinkulovaný;

viazať -že -žu -uc -uci nedok.

1. (predĺžené) konce niečoho prepletením spájať (na uzol): v. uzol na povraze, na vreckovke

2. uzlom spájať al. formovať, zaväzovať: v. konce šatky;
v. kravatu, mašľu

3. obkrútením al. ináč pevne spájať; takto utvárať celok; zväzovať: v. obilie do snopov, v. veci do balíka;
v. kyticu;
v. krov

4. priväzovať, pripútavať: v. vinič

5. robiť väzbu (kníh): v. knihy do plátna, do kože

6. obmedzovať (v konaní), spútavať, zaväzovať: v-e ho sľub;
v-u ich termíny (dokončenia)

7. pútať, pripútavať (vzťahom): v-e ich priateľstvo, spoločný cieľ

8. odb. udržiavať, neuvoľňovať (niečo prijaté): pôda v-e dusík

// viazať sa

1. brať na seba záväzok, zaväzovať sa: chce byť voľný, nechce sa v.

2. byť závislý, obmedzovať sa: v. sa na rodičov, nev. sa na jediný zdroj (obživy, príjmov)

3. byť v súvislosti, spájať sa, vzťahovať sa: na to miesto sa v-u spomienky

4. odb. zlučovať sa, spájať sa: kyslík sa v-e s vodíkom, so sírou

viaznuť -e -u -zol -uc -uci nedok.

1. ostávať väzieť, nemôcť sa pohnúť z miesta: kolesá v-u v blate

2. ochabovať, spomaľovať sa, zaostávať, stagnovať: diskusia v-e;
doprava, obchod v-e

dáviť¹ -i -ia nedok. vracať²: núti ho na d-enie

dáviť² -i -ia nedok. hrdúsiť, dusiť, škrtiť, dláviť: neos. d-i ho v prsiach

// dáviť sa dusiť sa: d. sa kašľom

dláviť -i nedok.

1. pôsobiť váhou, tlakom, tlačiť, stláčať: d. kapustu, pôdu

2. tlakom, váhou rozrušovať, gniaviť, dusiť: d. uvarené zemiaky, hrudy;
d. stromčeky udupávať

3. ťažiť, tlačiť, dusiť, gniaviť: d-i ho zúfalstvo, starosť

húžvička -y -čiek ž. zdrob.

kávička -y -čiek ž. zdrob. expr.: vypiť si obľúbenú k-u

kávičkár -a m. hovor. kto pije rád (a často) kávu;

kávičkárka -y -rok ž.

navštíviť -i dok.

1. vykonať návštevu (význ. 1, 2): n. priateľa, Bratislavu;
n. výstavu

2. kniž. (po)stihnúť (význ. 1): n-la ho choroba, n-lo ich nešťastie;

osláviť -i dok.

1. uctiť slávnosťou, urobiť oslavu: o. svoju päťdesiatku, o. víťazstvo;
o. príchod vierozvestov

2. prejaviť vrcholné uznanie, zahrnúť slávou: v diele o-l hrdinstvo, vlasť;

otráviť -i dok.

1. usmrtiť jedom: o. myši;
o. sa pilulkami

2. napustiť jedom: o. jedlo

3. otravou spôsobiť ochorenie, narušenie normálneho stavu: o. si žalúdok, o. vzduch

4. hovor. expr. znechutiť, unudiť, znepríjemniť: o. niekomu výlet

● expr. o. červíka nalačno si vypiť;

podláviť -i dok. dlávením upraviť al. poškodiť: p. zemiaky (na kašu);
auto p-lo trávu

podošvička -y -čiek ž. zdrob.

pošvička -y -čiek ž. zdrob.

presláviť -i dok. urobiť slávnym: p. svoj podnik, svoje meno, Slovensko

// presláviť sa stať sa slávnym: p. sa svojou prácou, p. sa ako športovec, p-ený umelec;
hovor. iron. smutne p-ený zlý, nepodarený

pridláviť -i dok. pritisnutím poškodiť, porušiť: padajúci strom mu p-l nohy

priotráviť -i dok. čiastočne otráviť: p. hubami celú rodinu;
p. sa plynom

rozdláviť -i dok. dlávením rozdrviť, rozmliaždiť, rozgniaviť: r. zemiaky na kašu;
koleso mu r-lo nohu

sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;

sláviť -i nedok.

1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny

2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo

3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu

správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.

stráviť² -i dok. zotrvať (niekde) istý čas; prežiť: s. noc v hoteli, príjemne s. dovolenku;
s. čas čítaním

stráviť¹ -i dok.

1. rozložiť a zažiť potravu v tele: s. pokrm

2. kniž. zničiť (význ. 1), spáliť: plamene s-li dom;

tráviť¹ -i nedok.

1. rozkladať a zažívať potravu v tele: žalúdok mu net-i;
neos. v hore dobre t-i chutí jesť;
fyziol. t-enie biochem. rozklad potravín na jednoduchšie látky

2. prispievať k tomuto procesu: slivovica dobre t-i

tráviť³ -i nedok. jedom usmrcovať: t. hlodavce;
t. sa v zúfalstve

tráviť² -i nedok. prežívať (význ. 1); zdržiavať sa: t. voľný čas čítaním;
t. prázdniny, dovolenku pri vode;

višňa -e -šieň/-šní ž.

1. ovocný strom s plodmi podobnými čerešniam, bot. Cerasus vulgaris: kvitnúce v-e

2. kyslastý kôstkovicový plod tohto stromu: oberať, zavárať v-e;

višňovica -e -víc ž. liehový nápoj z višieň

višňový príd.: v-á aleja;
v. kompót

viť -je -jú nedok. spletaním, zväzovaním zhotovovať: v. veniec, kyticu

viťúz -a m. iron. hrdina (význ. 1): takých v-ov poznáme!

viťúzsky príd. i prísl.: v-e kúsky;
v. sa správať;

viťúzstvo -a s.

vydáviť -i dok. vyvracať¹: všetko v-i

// vydáviť sa vyvracať sa

vytráviť -i dok. trávením spracovať; stráviť: žalúdok mu všetko v-l;
neos. vonku im dobre v-lo vyhladli

zadláviť -i dok. pritlačiť váhou, tlakom; tak usmrtiť: z. húsenicu do blata;
z. autom zajaca prejsť