Význam slova "vať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vata -y ž.

1. jemné vlákna zlisované do vrstiev použ. najmä v zdravotníctve: obväzová v.;
papierová v. buničina

2. čo pripomína vatu: cukrová v.;
krajčírska v. vatelín

3. hovor. výplň (textu, programu ap.);

vatelín -u m. vatová výplň zimného šatstva: zimník podšitý v-om;

vatelínový príd.: v-á vložka

vatička -y ž.

1. zdrob. expr. k 1

2. i mn. vatičky -čiek chumáčik vaty: v-y vložila do misky

● expr. držať niekoho ako vo v-e rozmaznávať

vatovaný príd. podšitý, vyplnený vatou, vatelínom: v. pracovný oblek, v. paplón

vatový príd.: v. obväz;
v-á podšívka, vložka;

vatra -y -tier ž. veľký oheň (rozložený) v prírode: naklásť, zapáliť v-u, partizánske v-y;
v-y zvrchovanosti na výročie vyhlásenia zvrchovanosti;

vatrička -y -čiek ž. zdrob.;

vatrisko -a -rísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

vatrový príd.;

administratíva -y ž. správa, riadenie, vybavovanie ver. vecí štátu, podniku ap.; orgány vykonávajúce túto činnosť: pracovať v a-e; prezidentova a.;

agáva -y ž. cudzokrajná okrasná rastlina, bot. Agave

alternatíva -y -tív ž.

1. možnosť voľby medzi dvoma riešeniami: stáť, byť pred a-ou

2. jedna vec z dvoch

3. publ. možnosť: využiť všetky a-y;

opak. behávať -a

nedok. i opak. bozkávať -a: ruky b-am pozdrav ženám, starším ľuďom

opak. brávať -a

// brať sa

1. odchádzať, odoberať sa, poberať sa: ber sa preč! ber sa mi z očí! odíď!

2. začínať nejakú činnosť: b. sa do roboty, b. sa písať

3. objavovať sa, ukazovať sa: kde sa tu b-š? čo tu robíš? odkiaľ sa b-ie toľko vody? kde sa v ňom b-ie toľko odvahy?

4. (o dvojici) uzatvárať sobáš: b-li sa v máji

// brať si (o jednotlivcovi) uzatvárať sobáš s niekým: b-ie si kolegyňu (za ženu)

buľva -y -liev ž. zdužnatená časť koreňa niekt. rastlín (napr. repy, kalerábu)

búvať -a nedok. det. spať: hajaj, b-aj, moje dieťa

opak. bývať², bývavať -a: večer b-m doma, na svadbách b-a u nás veselo

bývať¹ -a nedok. mať trvalé bydlisko, byť ubytovaný: b. v meste, v internáte, na Medenej ulici, na prízemí

● b. → pánubohu za chrbtom

cédeprehrávač -a m. prístroj na reprodukovanie zvuku z kompaktných platní

opak. chovávať -a

opak. chvastávať sa -a

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu;
ch. sa prísť hodlať;
neos. ch-á sa na dážď;
ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

cúvať -a nedok.

1. pohybovať sa naspäť, dozadu: vlak, auto c-a, c. (s) vozom

2. ustupovať: c. pred ťažkosťami, prekážkami;

nedok. al. opak. darúvať -a

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

opak. debatúvať -a

defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

deskriptíva -y ž. deskriptívna geometria;

direktíva -y -tív ž. smernica, úprava, návod, pokyn: vládna d.;
plniť d-y;

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

nedok. dobudúvať -a

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dobývať¹ -a nedok.

1. ťažiť, dolovať: d. soľ, striebro, uhlie

2. kniž. dobýjať (význ. 1, 2): d. pevnosť;
d. srdce ženy

// dobývať sa¹ kniž. dobýjať sa: d. sa do domu;
svetlo sa d-a do izby

nedok. k 2 dochovávať -a

// dochovať sa pretrvať v čase, zachovať sa, uchovať sa: staré kultúry, tradície sa d-li

nedok. dodávať -a

nedok. dohrávať -a

dohúžvať -e -u dok. dokrčiť, pokrčiť, dokrkvať: d. šatku, papier

nedok. dojednávať -a

// dojednať sa (i vzájomne) jednaním ustáliť (cenu): d. sa (s niekým) na polovicu;

nedok. dojednávať sa

nedok. dokonávať -a

nedok. dokopávať -a

// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily

nedok. doobjednávať -a

doplávať -a dok. plávaním sa dostať: d. na ostrov, k ostrovu

nedok. dopracúvať -a

// dopracovať sa prácou, úsilím dosiahnuť: d. sa (k) výsledku, d. sa uznania

dorozprávať -a dok. dopovedať: d. príbeh;
d-l a odišiel

nedok. došívať -a

nedok. k 2 dospávať -a: ten ešte d-a

// dospať sa do sýtosti sa vyspať: nemôže sa d.

nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa

doumývať -a dok. skončiť umývanie, prestať umývať: d. deti;
rýchlo sa d-l

dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

● na d. okrem toho, navyše

nedok. dovolávať sa -a

dovrávať -a nedok. dohovárať; vyčítať: d-l mu, aby ta nešiel;
d-l mu pre jeho správanie

// dovrávať sa dohovárať sa: d. sa s rodičmi

nedok. dožívať -a

// dožiť sa

1. (čoho) i dožiť (čo i bezpredm.) žitím dosiahnuť, zaživa sa dočkať: d. sa vysokého veku, d. sa víťazstva;
ned. do jari;
ja ešte d-m synovu promóciu

2. zažiť, dočkať sa: d. sa sklamania, prekvapenia;

nedok. dožívať sa, k 1 i dožívať

nedok. doznávať -a

nedok. dožúvať -a

opak. dupkávať -a

enkláva -y -láv ž. odb. vydelené územie v cudzom prostredí

exekutíva -y ž. práv. výkonná moc; orgán, kt. ju používa: štátna, súdna e.;

opak. hľadávať -a

opak. hlodávať -a

opak. hrávať -a

// hrať sa

1. zamestnávať sa hrou, baviť sa, zabávať sa, ihrať sa: h. sa s deťmi, deti sa h-ú, h. sa na schovávačku, h. sa s loptou;
h. sa (v) karty

2. zahrávať sa: h. sa so životom;
s tým sa neh-j to je vážna vec

3. vystupovať v úlohe niekoho, predstierať: h. sa na hrdinu, na pána, na urazeného

4. zdĺhavo al. dôkladne niečo robiť, piplať sa: h. sa (dlho) so šitím

● h. sa s ohňom hazardovať;
h. sa so slovami vtipne ich používať al. prekrúcať;
h. sa s niekým ako mačka s myšou zahrávať sa (kruto);

opak. hrávať sa

opak. hundrávať -a

húžva -y -žev/-žiev ž. skrútený, pevný a ohybný prút; niečo tuho skrútené al. pokrčené: viazať h-mi;
remenné h-y;
skrúcať do h-y;

● pevný ako h. veľmi;
mäso ako h. tuhé;

húžvať -e -u, húžviť -i nedok. skrúcať do húžvy; krčiť, krkvať: h. čapicu, papier;
h. čelo, tvár

iniciatíva -y -tív ž.

1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou

2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.

3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;

invektíva -y -tív ž. kniž. ústne al. písomné napadnutie, výpad: verejná, morálna i.;

opak. jedávať -a

opak. kašlávať, kašliavať -a

káva -y káv ž.

1. semená kávovníka (al. ich náhradka): pražená, zrnková k., mlieť k-u

2. osviežujúci a aromatický nápoj z nich al. z ich náhradky: čierna k.;
biela k. s mliekom;
turecká k. zalievaná;
variť, piť k-u, ísť na k-u;

opak. klepávať -a;

opak. klepkávať -a

opak. klesávať -a;

opak. klopávať -a;

opak. klopkávať -a

opak. konávať -a

// konať sa byť, uskutočňovať sa: schôdzka sa nek-á;

opak. konávať sa

krívačka -y ž. infekčná choroba paznechtov hovädzieho dobytka

krívať -a nedok. nerovnomerne dostupovať pri chôdzi, napádať: k. na jednu nohu

● to (prirovnanie ap.) k-a (na obidve nohy) je nepresvedčivé

kurzíva -y ž. ležaté tlačové písmo: vysádzať slovo k-ou

kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.

1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou

2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom

3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;

láva -y láv ž. žeravá tekutá magma vyvrhovaná pri sopečnej činnosti: stuhnutá l.;

legislatíva -y ž. tvorba, vydávanie práv. predpisov;

lokomotíva -y -tív ž. rušeň: elektrická l.;

mávačka -y -čiek ž. prostriedok na vyjadrenie manifestačného pozdravu v sprievodoch, mávadlo

opak. mávať¹ -a

// mať sa

1. žiť istým spôsobom (vzhľadom na hmotnú, zdravotnú ap. situáciu), vodiť sa: m. sa dobre, zle;
napíš, ako sa máš;
ako sa máš, máte? zdvorilostná formula;
dobre sa maj(te)! fam. maj(te) sa! pozdravy pri odchode

2. púšťať sa do nejakej činnosti, dávať sa, chystať sa: (ne)mali sa na odchod;
hneď sa mali do roboty

3. prejavovať voči niekomu pozornosť, získavať priazeň niekoho: mal sa k deťom dobre, všetci sa mali iba okolo neho

● m. sa k životu, k svetu byť činorodý, zdravý;
m. sa na pozore byť opatrný;
ty sa máš žije sa ti dobre;

mávať² -a nedok. kývať: m. (na niekoho, niekomu) rukou, šatkou, klobúkom, m. na rozlúčku;
m. krídlami trepotať;

opak. mávať sa

opak. maznávať -a

// maznať sa

1. príliš zhovievavo zaobchádzať s niekým: nik sa s nami nem-l

2. prejavovať niekomu lásku slovami, nežnosťou, láskaním ap.: m. sa s dieťaťom

3. afektovane hovoriť: nem-aj sa!

4. expr. zdĺhavo sa s niečím zaoberať, pohrávať sa: m. sa s predstavou, s myšlienkou na úspech;

nedok. maznávať sa

opak. menúvať -a

// menovať sa nedok. kniž. volať sa, nazývať sa: ako sa m-š?

opak. meškávať -a

opak. motávať sa -a

nedok. nabodávať -a

nedok. nabodávať -a

// nabodnúť sa napichnúť sa, nastoknúť sa: n. sa na plot

nedok. načechrávať -a

nedok. načrtávať -a skicovať

nedok. načrtávať -a

nedok. načuchrávať -a

// načuchrať sa (o vtákoch) našuchoriť si perie;

nedok. načuchrávať sa

načúvať -a nedok. počúvať: n-a jeho slovám, n. za dvermi;
lek. n-nie sluchová vyšetrovacia metóda

nedok. nadávať -a

1. k nadať: susedia si n-jú

2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu

nadívať sa -a dok. veľa, dosýta sa dívať, vynadívať sa (často v spoj. so záporom slovies vedieť, môcť): dosýta sa n.;
nevedieť sa, nemôcť sa (dosť) n. na niekoho, na niečo veľmi obdivovať

nedok. nadšívať -a

nedok. nadúvať -a: strukoviny n-jú

// naduť sa

1. zväčšiť svoj objem, nafúknuť sa: n-lo sa mu brucho;

2. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa, nadurdiť sa, nafúknuť sa: n. sa pre urážku;

nedok. nadúvať sa

nedok. nadužívať -a

nedok. nadžgávať -a

// nadžgať sa

1. povtláčať sa, napchať sa, natlačiť sa niekam: ľudia sa n-li do autobusu

2. veľmi sa najesť: n. sa chleba, chlebom;

nedok. nadžgávať sa

nedok. nahlodávať -a

nedok. nahmatávať -a

nedok. nahnívať -a