Význam slova "vš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

všade zám. vymedz. príslov. označ. súhrn všetkých miest al. smerov, na každom mieste; na, po každé miesto, všadiaľ: v. žijú ľudia, v. samý neporiadok;
kde v. nás zavediete? na ktoré miesta;
odtiaľ je v. ďaleko

● mať oči v. všetko vidieť;
vždy a v. za každých okolností;
musí byť v. je zvedavý;
v. dobre, doma najlepšie

všadiaľ zám. vymedz. príslov. všade: pochodili sme spolu v.

vsadiť dok.

1. (pevne) vsunúť, vložiť, zasadiť: v. porisko do sekery, drahokam do prsteňa;
zle v-ený rukáv všitý

2. vložiť, uložiť (do pece): v. chlieb do pece posadiť

3. správ. staviť (peniaze do hry, na dobrú kartu ap.);

nedok. vsádzať -a

// vsadiť sa, správ. staviť sa

vsádzka -y -dzok ž. hut. materiál sypaný do pece na jednu tavbu, sádzka

však

I. spoj. priraď. vyj.

1. odporovací vzťah; ale (vo vete stojí na 2. mieste): neprišiel, poslal v. telegram

2. vysvetľovací vzťah, veď: netreba sa náhliť, v. ešte nezačali

II. čast.

1. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku ap., veď: v. to má čas, v. sa ti nič nestane;
v. mi ty prídeš!

2. expr. i všakže [-gž-], všakver [-gv-], všakhej [-gh-] pobáda na súhlas s hovoriacim, pravda (je pod dôrazom): pekný výhľad, v.? v. si to bol ty, priznaj sa!

všakáno [-agá-] čast. zastaráv. však (význ. II/2), pravda: každý má svoje problémy, v.?

všakhej [-agh-] čast. expr. však, pravda: už by si chcel mať pokoj, v.?

všakovak zám. neurč. príslov. hovor. expr. všelijako (význ. 1, 2): prsty v. poskrúcané;
zozačiatku mu bolo v.

všakový, expr. všakovaký zám. neurč. hovor. všelijaký (význ. 1, 2): veľa v-ho ovocia;
v-é papiere

vsať -je -jú dok. vtiahnuť do seba, vpiť: včela v-je nektár z kvetov;

nedok. vsávať -a

vše prísl. hovor. niekedy (význ. 1, 2), zavše, občas; chvíľami: v. sa u nás zastaví;
pozerá v. na jedného, v. na druhého

všedne prísl.;

všednosť -i ž.

všedný príd. obyčajný (význ. 1), bežný, každodenný: v. deň, op. sviatočný;
v. príbeh, zjav;
rozhovor o v-ch veciach;

všehoj -a m. liečivá bylina, bot. Panax

všekaz -a mn. N a A -y m., novšie termit

všeličo -čoho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vecí: doniesol v. potrebné;
v. sa dá zlepšiť;
v-mu sa priučil

2. expr. niečo zlé, nepriaznivé, záporné; kadečo: v. vyšlo najavo;
človek musí v. prehltnúť;
tam môže v. nachytať

všeliek -u m.

1. horská liečivá bylina, bot. Imperatoria

2. všetko liečiaci prostriedok: práca je často v.;

všelijako zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. spôsobov, rozlične: veci v. označené, v. sa začal vykrúcať

2. expr. zle, nepriaznivo, nepríjemne: bolo mu v., keď ho zbadali;
správali sa k nemu v.

všelijaký zám. neurč.

1. označ. mnoho rozlič. vlastností, rozmanitý: v-é kvety, drobnosti, príhody, okolnosti

2. expr. zlý, nepriaznivý, nepríjemný: schádzajú sa tam v-é živly, prežil v-é chvíle

všelikade zám. neurč. príslov. označ. mnoho rozlič. smerov al. miest, ktorými prechádza dej: cez strechu v. presvitalo;
v. sa roztratili;
v. pochodil

všelikde zám. neurč. príslov.

1. označ. mnoho rozlič. miest al. smerov: veci rozhádzané v. po izbe;
na výlet sa dá ísť v.

2. expr. na podozrivom, pochybnom mieste al. na takéto miesto: teba tiež možno v. stretnúť;
v. sa môžeš zatúlať

všelikto -koho zám. neurč.

1. označ. mnoho rozličných osôb, mnohí: v. sa na teba spytoval

2. expr. podozrivé, pochybné osoby, kadekto: buď opatrný, tam chodí v.

všeľudský príd. vzťahujúci sa na všetkých ľudí: v-é hľadisko, v-é záujmy

všemocne prísl.;

všemocnosť -i ž.

všemocný príd. všemohúci: v. vladár;
v. cit;

všemohúci príd.

I. kt. môže všetko, kt. má všetku moc, všemocný: v-a bytosť;
v-a láska;
náb. v. Boh;

všemohúco prísl.

II. Všemohúci m. náb. Boh

všemožne prísl.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všeobecne prísl.: v. známa vec;
chápaný v.;
spomenúť niečo iba tak, v.;

všeobecnoprávny príd. týkajúci sa všeobecného práva: v. predpis

všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne

všeobecnovzdelávací príd. poskytujúci všeob. vzdel(áv)anie: v-ia škola

všeobecný príd.

1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka;
v-é volebné právo;
v-é zákonitosti, pravdy;
v. pojem;
v-é vzdelanie, op. odborné;
lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné

2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;

všeodborový príd. týkajúci sa celého odborového hnutia, celoodborový

všestranne prísl.: v. vzdelaný;

všestrannosť -i ž.

všestranný príd. zahŕňajúci všetky stránky (veci), mnohostranný, op. jednostranný: v-é záujmy, v-á starostlivosť, v. umelec, športovec;
v-á spokojnosť všeobecná;

všetečne prísl.: v. sa spýtať na niečo;

všetečnica -e -níc ž.

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečnosť -i ž.

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

všetok všetka všetko mn. m. živ. všetci, m. neživ., ž. a s. všetky

I. zám. vymedz.

1. vyj. úplný súhrn predmetov, javov (pomenovaných v mn.; v jedn. iba pri látkových, hromad. a abstraktných podst.): v-i obyvatelia, v-y peniaze, v-y okná;
v-a zelenina, v. ľud, vynaložiť v-o úsilie, v. voľný čas, zo v-ých síl;
v-a česť výraz uznania;
my v-i, v-i do jedného, v-i štyria;
zo v-ých strán zovšadiaľ;
v-o sa rozutekalo všetci;
kto v-o tam chodí? akí, ktorí ľudia?

2. iba jedn. zastaráv. celý, úplný: v-a príroda, v. plat

3. iba všetko vyj. výlučnosť, samý: deti, v. chlapci, sa im vydarili

● (hľadať) po v-ých kútoch všade;
expr. nemá v-ých doma je nenormálny;
v-ými masťami mastený prefíkaný

II. všetko s. vyj. celok, úplnosť niečoho, op. nič: povedať v., tešiť sa v-ému;
urobím v. výraz odhodlania;
v. možné všeličo

● podľa v-ého asi, pravdepodobne;
bez v-ého niet námietok;
v. alebo nič nie polovičato;
(robiť) v. a nič všeličo, iba nie to, čo treba;
(ne)bolo mu v. jedno (ne)bolo mu to ľahostajné;
už je koniec v-ému, po v-om všetko je stratené

všetučko zám. vymedz. expr. často v spoj. všetko-všetučko zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko: v. zhorelo

všeumelec -lca m. všestranný umelec: príroda je v.

vševed -a mn. -ovia m. kto všetko vie: náš sused je hotový v.;
rozpráv. ded V.

vševediaci príd. kt. všetko vie; svedčiaci o tom: nie som v.! v. pohľad

všežravý príd. odb. kt. žerie všetko: v. hmyz

nedok. vsiakať -a, vsakovať

vsiakavosť -i ž.

vsiakavý príd. kt. je schopný vsiakať obyč. do pórovitej látky: v. prostriedok;

vsiaknuť -e -u -kol dok. (o tekutine) vniknúť do pórovitej, sypkej látky, byť pohltený: voda v-e do zeme, masť v-la do papiera;

vsietiť -i dok. šport. publ.

1. dopraviť do siete: v. loptu, puk

2. tým získať úspech: v. gól vstreliť

nedok. všímať si -a: nev-j si to! netráp sa nad tým!

všímavo prísl.;

všímavosť -i ž.

všímavý príd. kt. si (všetko) všíma, pozorný, op. nevšímavý: v. pozorovateľ;

všimné s. žart. (menší) úplatok

všimnúť si -e -ú -mol dok.

1. spozorovať (význ. 1, 2), zbadať: v. si prekážku (na ceste);
nikto si nev-l, že začalo pršať

2. prejaviť záujem, venovať pozornosť: v. si vec bližšie;
odišiel, lebo si ho ani nev-li;

všiť -je -jú dok. šitím vložiť, vsadiť: v. rukávy, v-té vrecká;

všivač -e ž. hromad. pejor. chudoba (význ. 2), bedač (v nadávkach): v. akási!

všivácky príd.: všivák v. nadávka

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

všivaňa -e ž.;

nedok. všívať -a

všivavý príd.

1. zavšivavený: v-á hlava

2. pejor. mizerný (význ. 2), biedny: v-á bedač, v-ých pár korún (platu);
potvora v-á! nadávka

vskutku čast. potvrdzuje platnosť výrazu, naozaj, skutočne: balík bol v. ťažký

vsotiť dok. sotiť (dovnútra): v. zviera do klietky, chlapca v-li do vody

vstať -ne -nú dok.

1. zdvihnúť sa na nohy, postaviť sa (a obyč. opustiť miesto, zanechať činnosť ap.): prítomní v-li;
v. z postele, v. od stola, od učenia;
v. po chorobe prestať ležať

2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. zavčasu, v. (ne)odpočinutý

● v. → ľavou nohou (z postele);
bibl. v. z → mŕtvych;

vstavať -ia dok. pri stavbe vsadiť, vmontovať, zabudovať: skrine v-né do steny

nedok. vstávať -a

● v-úc – líhajúc neprestajne;
expr. vlasy mu → dupkom v-jú

vstave vetná prísl. v hovor. spoj. (ne)byť v. (ne)byť schopný, (ne)môcť

vštepiť dok.

1. štepením (význ. 1) vložiť, zaštepiť: v. vrúbeľ do kmeňa

2. vtlačiť do pamäti, upevniť (v pamäti): v. deťom úctu k starším

□ v. si niečo do pamäti zapamätať si;

nedok. vštepovať

// vštepiť sa vtlačiť sa do pamäti, upevniť sa (v pamäti): udalosť sa mu v-la do pamäti;

nedok. vštepovať sa

vstrčiť dok. strčiť dovnútra, vopchať: v. kľúč do zámky;
v. hlavu do dverí nazrieť dnu

// vstrčiť sa expr.: v. sa do plnej električky vtlačiť sa

vstrebať -e -ú dok. prijať do seba, pohltiť, absorbovať: korene v-li všetku vlahu;

nedok. vstrebávať -a

// vstrebať sa byť pohltený, vsiaknuť, absorbovať sa: živiny sa musia v. do organizmu, v-nie výronu;

nedok. vstrebávať sa

vstreknúť -e -ú -kol, vstrieknuť -e -u -kol dok. streknutím vpustiť: v. sérum do žily, v. pohonnú zmes do valca;

nedok. vstrekovať

vstreliť -ľ! dok. streľbou dopraviť: v. náboj do terča;
v. gól dať

vstup -u m.

1. vstúpenie (význ. 1), vstupovanie; vchod: povoliť v. na cudzie územie;
v. zakázaný

2. miesto, kade sa vstupuje, vchod: strážený v. do budovy

3. vstúpenie (význ. 2, 3), vstupovanie: v. do strany;
v. do vysielania;
v. na medzinárodnú arénu

4. (fin. al. materiálne) prostriedky použité na začiatku procesu, op. výstup

vstupenka -y -niek ž. lístok oprávňujúci na vstup: voľná v., v. do divadla, predaj v-iek

vstúpiť -i dok.

1. vojsť (význ. 1), vkročiť: v. do miestnosti, zákaz v. (na vojenské územie)

2. začleniť sa do nejakého spoločenstva: v. do družstva, do strany, v. do manželstva

3. začať činnosť, akciu ap.; začať pôsobiť: v. do štrajku

4. vniknúť, preniknúť: červeň mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy

□ v. do platnosti začať platiť

● v. do seba uznať svoju chybu, vinu;
v. niekomu do svedomia dohovoriť niekomu;

vstupné s. poplatok za vstup: vysoké v.;
zaplatiť, vyberať v.

vstupný príd.

1. určený na vstup: v-á hala;
v-á kontrola pri vstupe do výr. procesu ap., op. výstupná

2. oprávňujúci vstúpiť: v-é vízum

3. kt. je na začiatku, začiatočný, úvodný: v-á ária, prednáška

nedok. vstupovať

všuchnúť -e -ú -chol dok. expr.

1. nenápadne vložiť, dať: v-l mu peniaze do ruky

2. i všuchnúť sa vtiahnuť sa, vkĺznuť: v. (sa) ticho dnu;
v. (sa) pod perinu

vsugerovať dok. (sugesciou) nanútiť: v. niekomu svoj názor;
v. si chorobu namyslieť si;

nedok. vsugerúvať -a

vsunúť -ie -ú dok.

1. sunutím, posúvaním vložiť dovnútra, vstrčiť, vopchať: v. preukaz do puzdra

2. zaradiť (význ. 2), včleniť, vložiť: v. citát do textu;

nedok. vsúvať -a

// vsunúť sa posunutím sa dostať dovnútra: lyža sa v-la medzi kríky;

nedok. vsúvať sa

vsuvka -y -viek ž. čo sa vsúva, vkladá (do textu), vložka: v-y v rukopise

vsypať -e -ú dok. sypaním dostať dovnútra, nasypať: v. uhlie do pece;

nedok. vsýpať -a

aktív -u m.

1. prac. schôdzka členov al. funkcionárov organizácie

2. súbor aktivistov

akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);

aperitív [-t-] -u m. alkoholický nápoj použ. pred jedlom: podávať a.

archív -u m. zbierka písomností, dokumentov; inštitúcia na ich opatrovanie: literárny a., mestský a.;
štátny a.;

bezšvíkový, bezšvový príd. nemajúci švík, šev: b-é pančuchy;
tech. b-é rúry

čvíkota -y -kot ž. spevavý sťahovavý vták, zool. Turdus

datív -u m. gram. 3. pád (v skloňovaní);

detektív -a m. civilný vyšetrovateľ kriminálnych, nevysvetlených ap. prípadov;

diapozitív -u m. pozitív na priesvitnom podklade pripravený na premietanie: doplniť prednášku d-mi;

fixatív -u m. ustaľovač (farby, kresby ap.)

genitív -u m. gram. 2. pád (v skloňovaní);

háv -u m. kniž. al. hovor. expr. oblečenie, šaty: oblečený v slávnostnom h-e

imperatív -u m.

1. gram. rozkazovací spôsob

2. kniž. príkaz, požiadavka: kategorický i.;

indikatív -u m. gram. oznam. spôsob;

infinitív -u m. gram. neurčitok;

kolektív -u m. skupina ľudí spätá spoločnou prácou, spoločnými záujmami al. cieľom: výrobný k., mládežnícky k., k. autorov, člen k-u, tvoriť, viesť k.;

koložvársky príd. ku Koložvár (maď. názov mesta Kluž): k-a kapusta jedlo z kapusty, mäsa a ryže

komparatív -u m. lingv. 2. (porovnávací) st. pri príd. a prísl. utvorený príponami -(ej)ší, -(ej)šie (napr. vyšší, múdrejšie)