Význam slova "vĺn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

vlna¹ -y vĺn ž.

1. oblúkovitý útvar vznikajúci pohybom vodnej hladiny: morské v-y, v-y narážajú na breh;

2. čo tvarom pripomína vodnú vlnu: v-y na vlasoch, v-y pohoria

3. fyz. (periodický) pohyb vznikajúci v prostredí al. v elektromagnetickom poli: zvukové v-y, tlaková v., dlhé, stredné, (veľmi) krátke v-y, seizmické v-y

4. čo vzniká náhle a šíri sa v nárazoch: v. štrajkov, v. horúčav;
v. radosti;
nová v. šírenie sa niečoho nového

5. opakujúca sa činnosť, akcia ap.: prvá, druhá v. privatizácie;

vlna² -y ž.

1. srsť niekt. zvierat použ. ako text. surovina: ovčia, angorská v.

2. vlákno, priadza z nej; tkanina z tohto vlákna: klbko v-y, pliesť (šál, sveter) z v-y;
hovor. čistá v. čisto vlnená látka

3. materiál pripomínajúci vlnu: drevitá, sklená v.;

vlnár -a m. pracovník vo vlnárstve;

vlnárka -y -rok ž.;

vlnársky príd.: v. priemysel

vlnárstvo -a s. produkcia a spracúvanie vlny;

vlnenie -ia s. fyz. pravidelný kmitavý pohyb vznikajúci v súvislom prostredí (z miesta rozruchu): pozdĺžne, priečne v.;
elektromagnetické v.

vlnený príd. zhotovený z vlny: v-á látka, v-é rukavice

vlniačik -a m. zdrob.

vlniak -a m. väčšia vlnená šatka: zakrútiť sa do v-a;

vlnisto prísl.

vlnistý príd. vlnitý, zvlnený: v-é vlasy;

vlniť nedok. formovať do vĺn: v. plech

// vlniť sa

1. dvíhať sa a klesať v podobe vĺn, tvoriť vlny: more, obilie sa v-í

2. mať podobu vĺn, byť zvlnený: vlasy sa v-ia, v diaľke sa v-í pohorie

vlnito prísl.: v. poprehýbaný;

vlnitosť -i ž.

vlnitý príd. kt. má podobu vĺn, zvlnený: v-é vlasy vlnisté;
v. plech, v. terén;

vlnivo prísl.

vlnivý príd. pripomínajúci vlnenie: v. pohyb, krok;

vlnka¹ -y -niek ž. zdrob. k 1, 2

vlnka² -y ž. zdrob. expr.

vlnobitie -ia s. prudký, nárazový pohyb (vodných) vĺn: morská búrka s v-ím

vlnovito, vlnovite prísl.

vlnovitý príd. vlnitý, zvlnený: v-á krivka, v. pohyb;

vlnovka -y -viek ž.

1. krivka tvoriaca pravidelné oblúky (napodobňujúce sínusoidu): keramika ozdobená v-mi, robiť v-y (pri lyžovaní)

2. otáčavá konštrukcia so sedadlami upravená na vlnivý pohyb (v zábavnom parku ap.);

vlnovkový príd.

vlnový¹ príd. k 3: v-á dĺžka;

vlnový² príd.: v-é ovce;

návšteva -y -tev ž.

1. príchod k niekomu, niekam s cieľom ostať tam istý čas: ísť , prísť na n-u k rodine;
štátna n. v Slovenskej republike;
n. Bratislavy;
úradné n-y

2. príchod s cieľom zúčastniť sa na niečom: n. divadla

3. návštevník, hosť, hostia: čakať, dostať, prijať n-u, mali sme n-u;

návštevníčka -y -čok ž.

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

návštevnosť -i ž. počet návštevníkov: n. knižnice, kín

návštevný príd. k 1: n. deň pre úr. návštevy;

včelín -a m. stavba, v kt. sú umiestnené včelie úle: šum ako vo v-e

vďačný príd.

1. pociťujúci al. preukazujúci vďaku; svedčiaci o tom: v-é deti, bol mu v. za preukázané služby;
v. pohľad

2. prinášajúci uspokojenie, priaznivý výsledok: v-á robota, úloha, v-á téma;

vínčisko -a -čisk s. zvel.

všemožný príd. všetok možný; čo možno najväčší: v-é úsilie;

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všetečný [-t-] príd. priveľmi (i nemiestne) zvedavý; svedčiaci o tom: v-é dieťa;
v-é otázky;

výbušný príd.

1. kt. má schopnosť vybuchnúť, explozívny: v-á zmes, v-é látky

2. kt. prudko reaguje, prudký, explozívny: v. človek, v-á povaha;

výhražný príd. vyjadrujúci vyhrážku: v. list;
v. pohľad;

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výlučný príd.

1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
v-é postavenie osobitné;
v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

výrečný príd.

1. kt. plynne, pohotovo, rád hovorí: v. prednášateľ, rozprávač

2. výrazný (význ. 1, 2), presvedčivý, významný: v-é svedectvo;
v. posunok;

výrobno-organizačný príd. týkajúci sa organizácie výroby: v-é opatrenie

výročný príd.

1. k výročie: v. deň

2. konaný raz do roka, každoročne sa opakujúci: v-á plenárka, v-á správa;
v. jarmok;
v-é sviatky

výsmešný príd. vyjadrujúci výsmech: v-é slová, pohľady;

výstižný príd. kt. dobre vystihuje, priliehavý: v. citát, preklad, argument, v. opis;

výstražný príd.: v-á tabuľa, dopravná značka;

výtlačný príd. určený na vytláčanie kvapaliny: v-é potrubie

výtržníčka -y -čok ž.;

výtržnícky príd. i prísl.;

výtržníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k výtržník

2. výtržnícky skutok

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výučné s. poplatok za vyučenie

výučný príd.: v. list doklad o vyučení

význačný príd. významný (význ. 1): v-é poslanie, v-á osobnosť;