Význam slova "u" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami;
u. pohnevané priateľky;

nedok. udobrovať

// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom;
ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia;

nedok. udobrovať sa

údolie -ia s.

1. dolina: hlboké ú., cesta sa zvažuje do ú-ia

2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hornádu

● kniž. → slzavé ú.;

údolný príd.: ú-á priehrada

udomácniť -i dok. prispôsobiť (domácemu) životnému prostrediu: u. nové plemeno dobytka;

nedok. udomácňovať

// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás;

nedok. udomácňovať sa

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť;
čln u-l o breh;
u-l blesk, hrom;
neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa;
horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

● expr.: u. → klinec po hlave;
(nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý;
→ vie, koľko u-lo;
kniž. u-la jeho posledná hodina umiera;
u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

udržať -í -ia dok.

1. byť schopný podržať, zadržať: u. volant;
nemohol v ruke nič u.

2. zachovať v pôv., nezmenenom stave: u. poriadok, u. chorého pri živote;
u. si priateľstvo;

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

údržbárka -y -rok ž.;

údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;

údržbárstvo -a s.

udržiavací príd. určený na udržiavanie (istého stavu): u. poplatok, u-ie náklady

nedok. k 2 udržiavať -a, udržovať

// udržať sa

1. byť schopný zotrvať v istej polohe: u. sa na bradlách;
ledva sa u-l na nohách

2. zachovať sa v pôv., nezmenenom stave, vydržať: u. sa vo forme;
v lete sa potraviny dlho neu-ia čerstvé;
sneh sa ešte (ne)u-í

● u. sa nad vodou ťažko, s ťažkosťami obstáť;

nedok. k 2 udržiavať sa, udržovať sa

udupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním utlačiť: u. zem, u-ná dlážka;

udupávať -a

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

udusiť dok.

1. zadusiť (význ. 1), zaškrtiť: vrah obeť u-l

2. zahasiť (význ. 1), zadusiť: u. oheň

3. dusením (význ. 5) upraviť, pripraviť: u. zeleninu

4. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, zadusiť: u. vzburu

5. premôcť (význ. 3), potlačiť, stlmiť: u. v sebe bolesť, žiaľ;

udychčať sa -í -ia dok. zadychčať sa: u-ný od dlhého behu

úfať, úfať sa (v čo, so spoj. že), úfať sa (čomu, komu) nedok. kniž. dúfať: ú. v to najlepšie;
ú-l (sa), že sa vec podarí;
ú. sa darčeku;
synovi sa už ani neú-li neverili, že príde

úfnosť -i ž. zastaráv. nádej (význ. 1), dúfanie: je malá, slabá ú. na záchranu

□ mať ú. dúfať

ufňukane prísl.;

ufňukanec -nca m. expr. ufňukaný človek, plačko

ufňukanosť -i ž.

ufňukaný príd. expr. uplakaný (význ. 1, 2), uslzený: u-é decko;

ufo -a s. hovor., UFO skr. (z angl. unidentified flying objects) neidentifikovaný lietajúci objekt; lietajúci tanier

ufológ -a mn. -ovia m. kto sa zaoberá ufológiou;

ufológia -ie ž. odbor zaoberajúci sa štúdiom neidentifikovaných lietajúcich objektov;

ufologička -y -čiek ž.;

ufologický príd.

ufón -a m. hovor. mimozemšťan (pochádzajúci z ufa)

ufrngnúť -e -ú -gol, ufrnknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufujazdiť: nebadane u., vtáčik u-ol

ufujazdiť -zď/-i! dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufrngnúť: sadol do auta a u-l

ufúľať -a dok. expr. zašpiniť, ušpiniť, zafúľať: u. si šaty

// ufúľať sa: dieťa sa u-lo

ugniaviť -i dok. stlačiť (význ. 1), pogniaviť: u. zemiaky, u-ený sneh

ugrilovať dok. ku grilovať: u. kurča

// ugrilovať sa grilovaním získať žiadanú podobu

uháčkovať dok. háčkovaním zhotoviť: u. dečku

uhádnuť -e -u -dol dok.

1. intuitívne zistiť, vytušiť: u. myšlienky druhého;
u-ni, kto prišiel!

2. log. postupom, na zákl. vedomostí rozlúštiť, vyriešiť: u. hádanku;
dva razy neu-l neodpovedal správne (pri kvíze ap.)

3. odhadom vystihnúť, utrafiť: presne u. odtieň;
iron. to si u-l! mýliš sa!

4. hovor. zastaráv. vedieť (urobiť), dokázať: kritizovať, to hockto u-e

uhájiť -i -a dok. obrániť, ubrániť, obhájiť: u. si autoritu;
mužstvo si (ne)u-lo titul

uháňať -a nedok. expr. bežať (význ. 1), utekať; trieliť; (o dopr. prostriedku) rýchlo sa pohybovať, hnať sa: schytil sa a u-l ako divý;
vlak, auto u-a plnou rýchlosťou

nedok. k 1, 2 uhášať -a

uhasiť dok.

1. zahasiť (význ. 1): u. požiar

2. zmierniť, stíšiť: u. smäd zahasiť;
expr. u. hnev

3. hasením upraviť, zahasiť: u. vápno;

uhladene, uhladeno prísl. k 2, 3: u. sa správať;
u. vyzerať;

uhladenosť -i ž.

uhladený príd.

1. hladký (význ. 1), vyhladený: u-é vlasy;
u. papier

2. zdvorilý, úslužný, spôsobný: u. človek;
u-é spôsoby, správanie

3. upravený, elegantný: u. zovňajšok;

uhladiť dok. hladením upraviť: u. povrch niečoho;
u. si vlasy, fúzy prihladiť;

úhľadne prísl.;

úhľadnosť -i ž.

úhľadný príd. na pohľad pekný, pekne upravený, vkusný: ú-é domčeky, ú. rukopis;

nedok. uhládzať -a, uhladzovať

úhlavný príd. veľmi nebezpečný, zaprisahaný, zarytý: ú. nepriateľ, odporca, protivník

uhliak -a m.

1. nádoba na uhlie

2. hovor. vozeň na uhlie

uhliar -a m.

1. (v min.) kto páli drevné uhlie

2. kto rozváža uhlie;

uhliarka -y -rok ž.;

uhliarsky príd.;

uhliarstvo -a s. uhliarske remeslo

uhlíček -čka m. zdrob.

uhličitan -u m. chem. u-y soli kyseliny uhličitej: u. vápenatý vápenec;
u. sodný sóda

uhličitý príd.

1. v odb. názvoch chem. zlúčenín: kysličník u., kyselina u-á

2. obsahujúci kysličník uhličitý: u-é kúpele

uhlie -ia s.

1. druh tuhého paliva dobývaného zo zeme: čierne, hnedé u., kúriť u-ím

2. výrobok získaný tepelnou premenou org. látok: drevné u.;
→ živočíšne u.

● expr. byť ako na žeravom u-í nepokojný, nedočkavý;

uhlík² -a m.

1. nekovový chem. prvok, zn. C

2. elektrotech. súčiastka vyrobená z uhlíka: u-y rozdeľovača;

uhlík¹ -a m. zdrob.: žeravý u.

● oči (žiaria) ako (dva) u-y;

uhlíkový príd.: u-á oceľ;
u-á elektróda

uhľokresba -y -sieb ž. výtvar. technika, pri kt. sa používa uhoľ; obraz ňou vytvorený

uhlomer -a/-u L -e mn. -y m. geom. prístroj na meranie uhlov;

uhlomerný príd.: u. prístroj, u-á lata

uhlopriečka -y -čok ž. geom. spojnica dvoch nesusediacich vrcholov mnohouholníka, diagonála: u. obrazovky

uhlopriečne prísl.: u. pretínať

uhlopriečny príd. kt. je v smere uhlopriečky: u. rez;

uhľovodík -a m. chem. u-y zlúčeniny z atómov uhlíka a vodíka;

uhľovodíkový príd.

uhlový príd. k 1: geom. u. rez, u-á šírka;
fyz. u-á rýchlosť (otáčajúceho sa bodu);
tech. u. profil železa;

uhľový príd.;

uhm cit. vyj. súhlas, áno, hej

uhmkať nedok. hovor. expr. prisviedčať citoslovcom uhm

uhniezdiť sa -i -zď/-i! dok.

1. (o vtákoch) urobiť si hniezdo, zahniezdiť sa: pod strechou sa u-li lastovičky

2. expr. usadiť sa (význ. 2); ubytovať sa: u. sa na novom mieste

uhniličiť sa, uhniličkať sa dok. (o istom druhu hrušiek) zmeniť sa na hniličku: u-ené, u-ané hrušky

uhnúť, uhnúť sa -e -ú -hol dok.

1. uvoľniť cestu, vyhnúť sa, odstúpiť (sa), ustúpiť: u. (sa) z cesty;
u-l sa, aby nezavadzal

2. vyhnúť sa, obyč. napadnutiu, výpadu ap.: u. sa útočníkovi, u. pred úderom;
ktosi sa naňho zahnal, preto sa u-l

3. iba uhnúť malým pohybom zmeniť polohu, smer: u. plecom myknúť;
u. pohľadom;

uhol uhla m.

1. sklon dvoch stýkajúcich sa čiar al. plôch: u. strechy;
geom. pravý, ostrý u., zvierať u.;
fyz. u. dopadu, odrazu;
→ zorný u. i pren. hľadisko (význ. 1): u. pohľadu;
pod zorným u-om, spod zorného u-a z hľadiska

2. roh (význ. 6, 7), nárožie: u. domu, ulice

3. kút (význ. 1), roh: u. izby, v jednom u-e stôl, v druhom pec

● podopierať u-y zaháľať;

uhoľ uhľa m.

1. ohňom zmenená látka, obyč. drevo: zhorieť na u.

2. druh kresliarskeho náčinia: kresba u-om

● čierny ako u. úplne;

uhoľnatý príd. chem. obsahujúci uhlík v istom pomere: kysličník u.

uhoľný príd.: u. prach;
u-é bane, u. kombajn

uholný príd. k 2: u. kameň základný (i pren.)

úhona -y ž. obyč. v spoj. bez ú-y bez (morálnej) ujmy; bez poškodenia

uhor uhra m.

1. vriedok, obyč. na tvári, kt. vznikol nahromadením mazu v potnej dierke

2. zárodok pásomnice v (bravčovom) mäse

úhor² -a m. neobrábaná zem, prieloh: nezorané tvrdé ú-y

● ležať ú-om byť bez úžitku, byť nevyužitý;

úhor¹ -a mn. N a A -y m. ryba s telom podobným hadiemu, zool. Anguilla

● klzký ako ú. bezzásadový, úlisný;

uhorčička -y -čiek ž. zdrob.

úhorí príd.

úhoriť nedok. orať úhor: jesenné ú-enie

uhorka -y -riek ž.

1. zelenina pestovaná pre zelené podlhovasté plody, bot. Cucumis: presádzať u-y

2. plod tejto rastliny: kvasené, kyslé u-y, nakladať u-y

● nos ako u. hrubý, mäsitý;

uhorkový príd.: u. šalát

● publ. u-á sezóna obdobie bez vážnejších udalostí;

úhorový príd.

uhorský príd. vzťahujúci sa na býv. štát Uhorsko: U-é kráľovstvo Uhorsko

● raz za u. rok zriedkavo

uhostiť -sť/-i! dok. pohostiť, počastovať: u-li nás dobrou večerou

uhovoriť dok. mnohým hovorením presvedčiť, získať: vedel každého u.

úhrada -y -rad ž. uhradenie: ú. investície, cestovných trov, predpísať na ú-u

uhradiť dok. zaplatiť (význ. 1), vyplatiť, vyrovnať: u. výdavky;

nedok. uhrádzať -a, uhradzovať

uhrančivo prísl.;

uhrančivosť -i ž.

uhrančivý príd. kt. má schopnosť uhranúť: u-é oči;

uhranúť -ie -ú dok. (podľa povery) ostrým pohľadom uškodiť, ublížiť; urieknuť: u. dobytok;
akoby jej bol niekto u-l;
ochorieť od u-tia

uhriančiť -i -nč/-i! dok. hovor. (prudko) opiecť: u. chlieb

úhrn -u m. odb. súčet, súhrn: ú. nákladov a miezd;

úhrnne prísl.

úhrnný príd.: ú. počet;

úhrnom prísl. odb. spolu (význ. 2), (s)úhrnne, vcelku, celkove

uhrovitosť -i ž.

uhrovitý príd.

1. pokrytý uhrami (význ. 1): u-á tvár

2. obsahujúci uhry (význ. 2): u-é mäso;

uhryznúť -e -ú -zol dok. pohrýzť (význ. 2): u-l ho pes

uhú cit. napodobňuje húkanie sovy

uhúkať -a nedok. vydávať zvuk uhú: sova u-a

úhyn -u m. uhynutie: ú. dobytka

nedok. uhýnať si, uhýbať si

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;