Význam slova "už" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

už

I. prísl. blíži sa k význ. čast.

1. vyj. a) zavŕšenie, zakončenie deja: už prišiel, už je noc, už neprší b) okamžité nastúpenie deja: keď ti poviem, potiahneš! – už! teraz, v tomto momente

2. už-už vyj., že dej takmer nastal, priam, práve: už-už chcel odpovedať, ale ktosi ho prerušil

II. čast.

1. uvádza vetu, pričom a) je formálnym slovom s význ. čast. teda: už nech je akokoľvek, jedno je isté b) má funkciu pobádania, veď: treba dačo robiť, už nám vec prerastá cez hlavu

2. pripája aktuálny výraz, napokon, veru, vlastne: na tom sa už nedá nič meniť

3. vyj. a) hodnotiaci postoj k vete al. k výrazu (často v protiklade s predchádzajúcim textom): už lepšie sa mi pozdáva prvá možnosť;
ak už teraz nevyhráme, tak nikdy b) zdôrazňuje platnosť výrazu, pred kt. stojí: už zrána bolo horúco

4. v spoj. s čast. aj, ani a) zosilňuje, sprísňuje rozkaz: už aj sa ber! už ani muk! b) zdôrazňuje nasledujúci výraz, dokonca: už aj na prechádzky chodia spolu;
už ani hovoriť sa s ním nedá

5. v spoj. s čast. aby vyj. naliehavosť želania: už aby tu bol (ten) lekár!

III. ešte (ani) – (a) už spoj. priraď. vyj. prerušenie deja iným dejom: ešte ani päť minút neprešlo, už zvonil telefón

úzadie -ia s.

1. priestor vzadu, pozadie: dvor so stodolou v ú-í

2. menej dôležité miesto: ustúpiť do ú-ia, držať sa v ú-í

uzákoniť dok. urobiť zákonom; zákonne ustanoviť, kodifikovať: u. ústavu;
u. povinnú školskú dochádzku, päť týždňov dovolenky;
u-enie spisovnej slovenčiny;

nedok. uzákoňovať

uzamknúť -e -ú -kol dok. zamknúť (význ. 1, 2): u. zásuvku;
cennosti u-té v trezore;

nedok. uzamkýnať -a, uzamykať

úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.

úžasne prísl.: expr.: ú. trpieť veľmi;
ú. pekný, milý veľmi

užasnúť -e -ú -sol dok. veľmi sa prekvapiť, byť ohromený: u. nad nečakanými zmenami;
u-l, keď si uvedomil tú hrôzu

užasnuto prísl.

užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad;

úžasný príd.

1. vzbudzujúci úžas, ohromujúci: ú. výjav;
ú. výkrik strašný

2. expr. veľmi veľký, nesmierny: ú. strach, ú-á rýchlosť, ú-é tempo rozvoja

3. expr. znamenitý, vynikajúci, výborný: ú. človek, ú-é jedlo;

uzatvárací príd. uzavierací: u. ventil

nedok. uzatvárať -a

1. k uzatvoriť: u. zmluvu, dohodu

2. usudzovať, uzavierať: z toho možno u., že neprídu

// uzatvoriť sa uzavrieť sa: u. sa pred svetom;

nedok. uzatvárať sa

uzatvoriť dok. uzavrieť (význ. 1 – 5): dôkladne u. obloky zatvoriť, zavrieť;
u. prístup;
u-ený komplex;

uzáver -u m. uzavierací mechanizmus: otočný u., patentný, vzduchotesný u., stlačiť u.

uzávera -y -ver ž. odb. úr. opatrenie zamedzujúce voľný prístup: cestná ú., u. hraníc;
colná u., protipožiarna u.

uzavierací príd. určený na uzavieranie, uzatvárací: u. stroj (na konzervy) zatvárací;
u. príklop

nedok. uzavierať -a

1. k 1 – 5

2. usudzovať, uzatvárať

// uzavrieť sa

1. utvoriť celok, spojiť sa: rady pochodujúcich sa u-li

2. stať sa neprístupným: u. sa do seba, u. sa pred ľuďmi

● → kruh sa u-l;

nedok. uzavierať sa

uzávierka -y -rok ž.

1. uzáver: u. potrubia

2. skončenie termínu dodania, uskutočnenia niečoho: u. súťaže, redakčná u.

3. účt. zisťovanie hosp. výsledku vyrovnaním strán účtu

uzavreto prísl. k 3;

uzavretosť -i ž.

uzavretý príd.

1. kt. má zamedzený prístup, prechod, neprístupný, zatvorený, op. otvorený: u. priestor, hermeticky u-á nádoba;
u-á cesta vylúčená z premávky

2. tvoriaci celok oddelený od okolia: u. systém;
u. kruh i pren. bezvýchodisková situácia;
u-á spoločnosť prístupná iba istému okruhu ľudí;
elektrotech. u. elektrický obvod neprerušený

3. neprístupný, upätý: u. človek;
u-á povaha

4. rozriešený, vyriešený, skončený, op. otvorený: u. prípad;

uzavrieť -ie -ú dok.

1. zatvoriť (význ. 1, 2), zavrieť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. všetky miestnosti;
u. prívod plynu

2. znemožniť prechod, zahradiť, prehradiť, uzatvoriť: u. ulicu;
u. hranice zatvoriť, zavrieť, op. otvoriť

3. urobiť súvislým, spojiť, uzatvoriť: u. kruh, u. obvod

4. zakončiť (význ. 1), dokončiť, zavŕšiť, uzatvoriť, op. otvoriť: u. diskusiu, u. účty

5. dosiahnuť dohodu, dohodnúť; uzatvoriť: u. zmluvu;
u. manželstvo;

uzda -y úzd ž. časť (konského) postroja, ktorou sa kôň ovláda: držať koňa za u-u

● držať na u-e ovládať;
popustiť u-u (fantázii, hnevu ap.) dať voľnosť

uzdraviť dok. vrátiť zdravie, vyliečiť: u. chorého;

nedok. uzdravovať

// uzdraviť sa stať sa zdravým, vyliečiť sa, vyzdravieť: pacient sa u-l;
želať skoré u-enie;

nedok. uzdravovať sa

uzdravujúci príd. kt. má schopnosť uzdravovať, liečivý: u. prostriedok, účinok;

uzdravujúco prísl.

územčistý príd. nižší a zavalitý: u-á postava

územie -ia s. ohraničená časť zemského povrchu: štátne ú.;
chránené ú. oblasť;
na našom ú-í v našom štáte;
pokutové, bránkové ú. časti ihriska;

uzemnenie -ia s. mechanizmus, ktorým sa uzemňuje (rozhlas. prijímač, bleskozvod ap.)

uzemniť dok. vodivo spojiť so zemou: u. rádioprijímač;

územnoplánovací príd. týkajúci sa územného plánovania: ú-ia dokumentácia, ú-ie rozhodnutie

územnosprávny príd. týkajúci sa územnej správy: ú-a jednotka, ú-e členenie

nedok. uzemňovať

územný príd.: u-é požiadavky;
ú-é plánovanie

úžera -y ž. požičiavanie peňazí na vys. úroky

úžerníčka -y -čok ž.;

úžernícky príd. i prísl.;

úžerníctvo -a s.

úžerník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa úžery;

uzhodnúť sa -e -ú -dol dok. dohodnúť sa, dohovoriť sa: u. sa na spoločnom postupe

uzhovoriť sa dok. dohovoriť sa (význ. 1): u-li sa, že pôjdu všetci

užialene, užialeno prísl.;

užialenosť -i ž.

užialený príd. plný žiaľu; svedčiaci o žiali: u-í pozostalí;
u-á tvár;

uzimene prísl.

uzimený príd. preniknutý zimou, preziabnutý: u-é, skrehnuté údy;

úžina -y úžin ž.

1. úzky priestor zovretý pohorím ap., tiesňava: skalná ú.;
morská ú. najužšie miesto prielivu

2. zúžené miesto v niektorej časti organizmu: anat. ú. vajcovodu

3. fon. úzky priestor v ústnej dutine;

úžinový príd.: fon. ú-é spoluhlásky

užiť -je -jú dok.

1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup

2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta

3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody

4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;

úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu

// úžiť sa: chodník sa ú-i

úžitkovosť -i ž.

1. schopnosť poskytnúť úžitok

2. miera schopnosti prinášať úžitok: zvýšiť ú. dobytka, hydiny

úžitkový príd.: ú. predmet;
ú-é umenie;
ú-é drevo;
ú. nerast kt. sa spracúva priemyselne;
ú-á voda, op. pitná;
ú-á hodnota;

užitočne prísl.: u. prežiť deň;

užitočnosť -i ž.

užitočný príd.

1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo;
spojiť príjemné s u-ým

2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;

úžitok -tku m. hmotný al. iný osoh ako výsledok práce, úsilia ap., prospech, zisk: mať, dávať, prinášať ú., z toho nie je nijaký ú., viac škody ako ú-u;
nech ti padne na ú.! želanie;

užitý

1. správ. aplikovaný, op. teoretický

2. správ. úžitkový (umenie ap.)

užívací príd. odb.: u-ie právo na užívanie veci (napr. bytu)

nedok. užívať -a

1. k užiť 1 – 3

2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu;
právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia

užívateľ -a mn. -ia m. kto má niečo v užívaní: u. bytu;

užívateľka -y -liek ž.;

užívateľský príd.

uživiť dok. mať schopnosť poskytnúť obživu al. životné potreby: zem u-í všetkých;
u. rodinu;
nevie sa statočne u.

úzko užšie prísl. i vetná prísl.: ú. rezaný;
ú. odborný;
ú. spolupracovať;
bolo mu ú. (okolo srdca) bol plný úzkosti

úzkokoľajka -y -jok ž. hovor. úzkokoľajná železnica

úzkokoľajný príd. kt. má úzky rozchod koľajníc: u-á trať, železnica

úzkoprofilový príd. nedostatkový: u. tovar, výrobok

úzkoprso prísl.;

úzkoprsosť -i ž.

úzkoprsý príd. posudzujúci veci z úzkeho hľadiska; svedčiaci o tom; obmedzený, malicherný: ú. človek;
ú-é názory, ú-á politika;

úzkorozchodný príd. kt. má úzky rozchod: ú-á koľaj;
ú-á trať

úzkosť -i ž. pocit skľúčenosti, neistoty (z niečoho neznámeho), tieseň: smrteľná ú., zmocňuje sa ho ú.;
srdce, hrdlo sa mu zviera ú-ou;

úzkostlivo prísl.;

úzkostlivosť -i ž.

úzkostlivý príd.

1. naplnený úzkosťou, vyjadrujúci úzkosť: ú-é volanie, ú. výraz tváre

2. priveľmi starostlivý, svedomitý; svedčiaci o tom: ú. v plnení povinností;
ú-á čistota, opatera;

úzkostne prísl.: ú. hľadieť

úzkostný príd.: ú. stav;

úzky užší príd.

1. kt. má malú šírku (v pomere k dĺžke), op. široký: ú. remienok, ú-a chodba, ulica, ú-a štrbina;
ú. film;
ú. profil i pren. hovor. nedostatkový tovar

2. kt. má menšiu šírku, ako je potrebné, tesný, op. široký: kabát mu je ú. (v pleciach)

3. obyč. 2. st. obmedzený na istý počet osôb al. časť niečoho: ú-a, užšia spoločnosť;
užšia komisia, užší výbor

4. kt. má obmedzený rozsah, vymedzený, špeciálny, op. široký: ú-a oblasť, ú. pojem;
v užšom zmysle (slova)

5. jednostranne zameraný, úzkoprsý, obmedzený: ú. pohľad, obzor, názor

6. vzájomne blízky, tesný: ú-a spojitosť, ú. kontakt, ú-a spolupráca

● dostať sa do ú-ych, do ú-eho do nepríjemnej, tiesnivej situácie;

úžľabina -y -bín ž. úzke údolie, tiesňava: hlboká ú.

uzlíček -čka m. zdrob. expr.

uzlík -a m. zdrob.;

uzlina -y -lín ž. anat. uzlovitý útvar v tele: lymfatické u-y, nervová u.;

uzlinový príd.

uzlovito prísl.;

uzlovitosť -i ž.

uzlovitý príd. kt. má uzly: u. povraz;
u-é drevo hrčovité;

uzlový príd.: u. bod i pren. zákl. problém;
u. telefónny obvod, skr. UTO;

uzmieriť -i dok. zmieriť (význ. 1 – 3): spoločné nešťastie ich u-lo;

nedok. uzmierovať

// uzmieriť sa zmieriť sa (význ. 1, 2): u. sa s osudom;

nedok. uzmierovať sa

uznanie -ia s.

1. kladné ohodnotenie, ocenenie, pochvala: vysloviť u.;
dostalo sa mu u-ia;
čestné u. vyznamenanie

2. pochopenie, porozumenie, súcit: nemá u-ia

uznanlivo prísl.;

uznanlivosť -i ž.

uznanlivý príd.

1. kt. vie pochopiť, uznať; svedčiaci o pochopení: u. človek;
u-é prikývnutie

2. pochvalný, uznávajúci: u-é slová, u. potlesk;

uznášanianeschopnosť -i ž.

uznášanianeschopný príd. neschopný uznášať sa: parlament bol u.;

uznášaniaschopnosť -i ž.

uznášaniaschopný príd. schopný uznášať sa: výbor je u.;

nedok. uznášať sa -a

uznať dok.

1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč

2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho

3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné;
urob, ako za najlepšie u-š

4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu;
lekár u-l pacienta za práceneschopného;
rozhodca (ne)u-l gól;
poľnohosp. u-né osivo, plemeno

5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu;
vedieť u. aj prácu iných;

uznávací príd. ktorým sa niečo uznáva: u. poplatok, u-ie konanie

nedok. uznávať -a: u-ný odborník vážený

uznesenie -ia s. kolektívne rozhodnutie, ustanovenie: u. výboru, vládne u., prijať u., plniť u-ia

uzniesť sa -nesie -nesú dok. kolektívne rozhodnúť, dohodnúť sa: u. sa na spoločnom postupe;
výbor sa u-l žiadosti vyhovieť, že žiadosti vyhovie;

uzol uzla m.

1. útvar, kt. je výsledkom viazania: zaviazať špagát na u., u. na kravate, námornícky u.

2. niečo tvarom podobné uzlu: u. na dreve hrča;
žily tvoriace u-y na lýtkach

3. batoh: veci zviazané do u-a;
u. húb

4. žen. účes zo skrútených al. spletených vlasov: grécky u.

5. miesto, v kt. sa pretínajú komunikácie, čiary ap.: dopravný, železničný u.

6. jednotka rýchlosti námorných plavidiel (1,85 km/hod.)

● kniž. → gordický u.;

užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix

uzrieť -ie -ú dok. kniž. uvidieť (význ. 1), zazrieť: ešte raz u. rodný kraj!

● u. svetlo sveta a) narodiť sa b) (o veci) vzniknúť, zjaviť sa

uzrozumený príd. dohodnutý, dorozumený: sme u-í;
byť s vecou u. súhlasiť

uzuálny príd.: u. postup zvyčajný

uzučký, uzunký, uzulinký príd. expr. veľmi úzky: u-á ulička, u-é pásiky

uzurpátor -a m. kniž. uchvatiteľ: fašistickí u-i;

uzurpátorský príd.;

uzurpátorstvo -a s.

uzurpovať nedok. i dok. kniž. násilne osvojovať, osvojiť, uchvacovať, uchvátiť: u. si moc