Význam slova "uď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úd -u m. pohyblivá časť tela, obyč. končatina: zdravé, boľavé údy;
vystrieť si údy, mať údy ako z olova nevládne, ťažké;
anat. pohlavný úd penis;

údaj -a často mn. m. jednotlivý fakt ako súčasť istého prejavu, správy, tlačiva ap.; dáta: (ne)pravdivé ú-e, hodnoverný ú., bibliografické ú-e, vpísať osobné ú-e;

údajne čast. vraj: zajtra ú. odchádza

údajný príd. na základe istých údajov pokladaný za niekoho, za niečo, domnelý, zdanlivý: ú. nepriateľ, ú. vrah

údajový príd.: ú-á základňa

udalosť -i ž. (závažná) príhoda: veľká, mimoriadna u., historické, revolučné u-i;
rodinná u., to je skutočná u.

udanie -ia s. oznámenie trestného činu ap. príslušným orgánom: písomné u., anonymné u., u. je nepravdivé

udať dok.

1. dať (ako vodidlo), určiť: u. smer, u. tempo, takt

2. urobiť udanie: u. páchateľa, išiel sa (sám) u.

3. poskytnúť údaj(e), uviesť: u. presné rozmery, rýchlosť u-ná v km, u. príčinu, u. meno a adresu;

udať sa dok.

1. podať sa: u-l sa na otca

2. zastaráv. stať sa (význ. 3), pridať sa, odohrať sa: v meste sa všeličo u-á

3. zastaráv. podariť sa (význ. 1, 2): chlieb sa (ne)u-l

udatne prísl.;

udatnosť -i ž.

udatný príd. smelý (význ. 1), odvážny, hrdinský: u. bojovník;

udavač -a m. kto niekoho udáva, obyč. s nečestným zámerom;

udavačka -y -čiek ž.;

udavačský príd.;

udavačstvo -a s.

nedok. udávať -a: u. tón i pren. určovať smerovanie; mať rozhodujúci vplyv

údel -u m.

1. životné okolnosti, osud: šťastný, trpký, neradostný ú., znášať svoj ú.

2. nevyhnutná skutočnosť: smrť je ú. človeka

3. kniž. úloha (význ. 1), povinnosť: vznešený ú. vychovávať mládež

udeliť -ľ! dok. dať (ako výhodu, právo, dar ap.): u. niekomu titul, vyznamenanie;
u. čestný doktorát

● u. → slovo;

nedok. udeľovať

údenáč -a A -č/-a mn. N a A -e m. údená ryba (obyč. sleď al. makrela): zjesť ú., ú-a

údenár -a m. odborník zaoberajúci sa výrobou údenín; samostatný živnostník;

údenársky príd.: ú. výrobok;

údenárstvo -a -tiev s. výrobňa, predajňa údenín

údenina -y -nín ž. údené mäso, údený mäsový výrobok

údený príd. konzervovaný údením: u-é mäso, ú-á ryba, ú. syr

úder -u m.

1. prudký náraz al. zásah; zvuk ním spôsobený; udretie: ú-y kladiva, vežových hodín;
dutý ú. hromu;
ú. na klávesy;
pocítiť silný ú.;
trénovať ú-y (v pästiarstve, tenise);
ú. pod pás nedovolený úder v boxe i fraz. nečestné, nečisté konanie;

2. voj. sústredený útok: smer hlavného ú-u

● jedným ú-om naraz;
→ zasadiť smrteľný ú.;

uderiť dok. hovor. udrieť (význ. 1 – 6): u. si koleno;
nepriateľ u-l zboku;
krv mu u-la do hlavy;

úderka -y -riek ž. za soc. pôv. pracovná skupina úderníkov: kultúrna ú. za soc. kolektív predvádzajúci príležitostný kult. program;
ozbrojená ú. malá vyzbrojená organizovaná skupina

úderníčka -y -čok ž.;

údernícky príd.: ú-e hnutie

úderník¹ -a m. tech. súčasť záveru strelných zbraní

úderník² -a mn. -ci m. za soc. robotník podávajúci mimoriadny pracovný výkon;

údernosť -i ž.

úderný príd. k 2: ú-á brigáda;
ú-á sila i pren. hybná;

úderový príd. k 1: ú-á technika (v tenise ap.);

údes -u m. kniž. hrôza (význ. 1), zdesenie: smrteľný ú.

udiareň -rne ž. miestnosť na údenie;
expr. zafajčená miestnosť

udiať sa udeje udejú dok. kniž. uskutočniť sa, stať sa, odohrať sa: u-la sa mimoriadna vec;
za tie roky sa u-li veľké zmeny;
niekomu sa u-e krivda

udica -e udíc ž. nástroj (palica a šnúra s háčikom) na chytanie rýb;

udička -y -čiek ž. zdrob.

udicový príd.;

nedok. udierať -a

// uderiť sa udrieť sa: u. sa o dvere;

nedok. udierať -a

// udrieť sa

1. pri náraze do niečoho si ublížiť, uderiť sa: spadol a u-l sa;
u. sa do kolena

2. prudkým pohybom ruky zasiahnuť časť svojho tela, uderiť sa: u. sa do pŕs, po čele

● expr. u. sa po vrecku vydať peniaze (na dary, pri zábave ap.);

nedok. udierať sa

opak. údievať -a

// údiť sa: mäso sa údi;

opak. údievať sa

údik -a m. zdrob.

údiť -i nedok. konzervovať dymom: ú. šunku, syr;

údiv -u m. počudovanie, začudovanie; prekvapenie: stáť v nemom ú-e, otvárať oči od ú-u

udivene prísl.: tváriť sa u.

udivený príd. začudovaný, prekvapený: pozerá celý u.;
u. pohľad;

udiviť dok. vzbudiť údiv, prekvapiť: u. všetkých svojím výkonom;
u-lo ma, že to vie;

nedok. udivovať

udlabčiť, udlapčiť dok. expr. udupať, utlačiť, ubiť: u. sneh;
u-ená hlina, zem

udobriť dok. spôsobiť, aby sa niekto prestal hnevať, pomeriť: chceli si ho u. peknými rečami;
u. pohnevané priateľky;

nedok. udobrovať

// udobriť sa prestať sa hnevať, pomeriť sa: u. sa so susedom;
ako sa pohnevali, tak sa zasa u-ia;

nedok. udobrovať sa

údolie -ia s.

1. dolina: hlboké ú., cesta sa zvažuje do ú-ia

2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hornádu

● kniž. → slzavé ú.;

údolný príd.: ú-á priehrada

udomácniť -i dok. prispôsobiť (domácemu) životnému prostrediu: u. nové plemeno dobytka;

nedok. udomácňovať

// udomácniť sa: u. sa na novom mieste;
cudzie zvyky u-ené u nás;

nedok. udomácňovať sa

udrieť -ie -ú udretý/udrený dok.

1. úderom, nárazom zasiahnuť, uderiť: u. niekoho po hlave

2. spôsobiť náraz sprevádzaný zvukom, uderiť: u. päsťou do stola buchnúť;
čln u-l o breh;
u-l blesk, hrom;
neos. neďaleko u-lo

3. prudko zaútočiť, uderiť: u. na nepriateľa;

4. expr. zapôsobiť na zmysly, uderiť: zápach u-l do nosa;
horúčava až u-la do tváre

5. expr. nahrnúť sa, vhrnúť sa, uderiť: krv mu u-la do hlavy, do líc

6. (o počasí) náhle nastať, uderiť: u-li mrazy

● expr.: u. → klinec po hlave;
(nie je) vrecom, mechom u-tý (nie je) sprostý;
→ vie, koľko u-lo;
kniž. u-la jeho posledná hodina umiera;
u-lo mu do hlavy, do nôh opil sa;

udržať -í -ia dok.

1. byť schopný podržať, zadržať: u. volant;
nemohol v ruke nič u.

2. zachovať v pôv., nezmenenom stave: u. poriadok, u. chorého pri živote;
u. si priateľstvo;

údržba -y ž. starostlivosť o dobrý stav predmetov, techniky ap.: ú. strojov, inštalácie, budov

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;

údržbárka -y -rok ž.;

údržbársky príd.: u-a čata, dielňa;

údržbárstvo -a s.

udržiavací príd. určený na udržiavanie (istého stavu): u. poplatok, u-ie náklady

nedok. k 2 udržiavať -a, udržovať

// udržať sa

1. byť schopný zotrvať v istej polohe: u. sa na bradlách;
ledva sa u-l na nohách

2. zachovať sa v pôv., nezmenenom stave, vydržať: u. sa vo forme;
v lete sa potraviny dlho neu-ia čerstvé;
sneh sa ešte (ne)u-í

● u. sa nad vodou ťažko, s ťažkosťami obstáť;

nedok. k 2 udržiavať sa, udržovať sa

udupať -e/-á -ú/-ajú -úc/-ajúc dok. dupaním utlačiť: u. zem, u-ná dlážka;

udupávať -a

nedok. udúšať -a

// udusiť sa

1. zadusiť sa: dieťa sa skoro u-lo

2. dusením získať žiadanú podobu: mäso sa rýchlo u-lo (namäkko)

udusiť dok.

1. zadusiť (význ. 1), zaškrtiť: vrah obeť u-l

2. zahasiť (význ. 1), zadusiť: u. oheň

3. dusením (význ. 5) upraviť, pripraviť: u. zeleninu

4. potlačiť (význ. 4), zlikvidovať, zadusiť: u. vzburu

5. premôcť (význ. 3), potlačiť, stlmiť: u. v sebe bolesť, žiaľ;

udychčať sa -í -ia dok. zadychčať sa: u-ný od dlhého behu

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

ľuľkový príd.

ľuľok -ľka m. poľná liečivá bylina, bot. Solanum;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie